Môj profil 
Predplatné
Presný dátum narodenia Ježiša asi pred 2000 rokmi známy nie je. Spočiatku Narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa na Východe pripomínalo spolu s inými “zjaveniami Pána”. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia – prvý záznam je z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána Ježiša práve 25. december. Ďalšia hypotéza, dejinno-náboženská, hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti (Narodenie Slnka) použili a po novom ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista – ako Slnka na základe biblických citátov. Napríklad, Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae), alebo Kristus – Svetlo sveta. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal.
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom.
Na základe odlišných tradícií kresťania rôznych cirkví slávia Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestantské cirkvi a časť pravoslávia svätia Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára 24. a 25. decembra. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane pravoslávnych na Slovensku, oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, teda 6. a 7. januára. Juliánskym kalendárom sa riadi napríklad aj pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Česku, či Srbsku.
Pravoslávne cirkvi Istanbulu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár a slávia Vianoce 24. a 25. decembra.
jf
.jpg)
.JPG)
