Veronika Vadovičová, paraolympionička a niekoľkonásobná zlatá olympijská víťazka v streľbe, nikdy nepoznala, aké je to byť zdravá. Napriek tomu, ako jedno z malého percenta detí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku mala to šťastie a možnosť navštevovať bežnú školu, vzdelávať sa a napredovať.

Okrem stoličky na sedenie a oslobodenia od telesnej výchovy nemala na základnej škole žiadne úľavy.

„Bolo to super, pretože mňa poháňali zdraví spolužiaci a oni sa zase učili akceptovať spolužiačku so zdravotným postihnutím. A vždy som mala veľmi dobrý kolektív. Základná škola mi v živote pomohla začleniť sa medzi zdravých ľudí. Chcela som byť vždy rovnocenná so spolužiakmi, a preto som sa snažila byť čo najviac samostatná. Ale vždy tam boli nejaké obmedzenia, nemohla som chodiť na telesnú ani na školské výlety, pretože to nebolo prakticky možné.“

Veronika vo svojom štúdiuďalej pokračovala na integrovanej strednej škole, kam chodili zdravé deti aj deti so zdravotným znevýhodnením.A práve tu objavila svoju lásku k športu, ktorá jej otvorila nové možnosti.

„Stredná škola mňa aj veľa mojich spolužiakov posunula v živote vpred. Ukázala mi, ako môžem robiť veci inak, tak, aby som ich robila po svojom, ale výsledok bol rovnaký ako pri zdravýchdeťoch. To bolo super. My sme sa učili samostatnosti a zdravé deti zase vnímať, akceptovať nás a pomáhať nám.“

Sama Veronika však dobre vie, že nie každé dieťa so zdravotným znevýhodnením má u nás šancu naplno sa vzdelávať a rozvíjať svoj talent.

„Tento rok moja stredná škola oslavuje svoje 80. výročie a stále funguje v podobnom režime. Len škoda, že zákony sa zmenili a nemajú už možnosť tam študovať deti z celého Slovenska, ale iba v rámci bratislavského kraja. Vidím v tom veľkú smolu, pretože práve tento model podľa mňa veľmi dobre fungoval. Veľa jej študentov sa v živote uplatnilo či už v športe alebo v inom pracovnom zameraní a veľa z nich žije samostatným životom. Ešte stále fungujú špeciálne školy, kde chodia iba žiaci so zdravotným postihnutím. A tých čo poznám, majú problém sa integrovať do bežného života.“

Súčasný vzdelávací systém neumožňuje vytvárať v školách flexibilné vzdelávacie prostredie, ktoré by bez problémov dokázalo absorbovať väčší počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Často sa vykonáva preventívna selekcia detí s odôvodnením „ochrany“ detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. To vedie spravidla k ich vylúčeniu z bežných škôl a zaradeniu do špeciálnych škôl, alebo sú rodičia nútení ostať s deťmi doma a vzdelávať ich formou individuálneho štúdia. Rodičia, ktorí sa aj napriek nevhodným podmienkam rozhodnú deti so zdravotným znevýhodnením integrovať do bežných škôl a tried, narážajú na nedostatočnú podporu zo strany zriaďovateľov škôl, riaditeľov, ale aj zo strany štátu. Prejavuje sa to nedostatkom financií na zabezpečenie rôznorodých vzdelávacích potrieb žiakov, absenciou metodického vedenia učiteľov, ako aj ich ďalšieho vzdelávania.

Podpora inklúzie detí so zdravotným znevýhodnením je hlavným charitatívnym poslaním nadchádzajúceho ročníka dobročinného Plesu v Opere. Tento rok sa Ples v opere spojil s Nadáciou pre deti Slovenska a s Koalíciou pre deti Slovensko, aby spolu prispeli k riešeniu situácie detí, ktoré sú už na začiatku svojho rozvoja oberané o primeranú šancu na vzdelanie.

„Prístup detí so zdravotným znevýhodnením k vzdelávaniu je na Slovensku mimoriadne akútna a pálčivá téma. Mnohí si ani nedokážeme predstaviť, čo všetko musia tieto deti a ich rodičia na ceste za primeraným vzdelávaním absolvovať. O tejto téme potrebujeme nahlas hovoriť a najmä ju potrebujeme urgentne riešiť – na všetkých úrovniach našej spoločnosti,“ vysvetľuje Andrea Cocherová, riaditeľka Plesu v opere.

Podporovateľkou dobročinného zámeru Plesu v opere je práve Veronika Vadovičová, ktorá z vlastnej skúsenosti vie, aký dôležitý základ jej dala škola do života, a preto by rada podporila aj ďalšie deti a ich rodiny.

„Rodičia ma od mala učili, že prekážky sú na to aby sa prekonávali a nie na to aby nás zastavili. Tým sa riadim celý svoj život. Je to dobré v tom, že každý problém, každú prekážku, beriem ako výzvu a keď sa mi ju podarí prekonať, veľmi sa z toho teším. Viete, pre nás ľudí so zdravotným znevýhodnením sú aj banálne veci prekážkou.“

Redakciu informovala Simona Kocková, Neopublic Porter Novelli