Prieskum sa zameral na ostatné dvoje voľby do mestských a krajských zastupiteľstiev, teda voľby v rokoch 2022 a 2018 (v prípade samosprávnych krajov 2017), a poukázal na závažné, systematické porušovanie ústavného princípu rovnakého postavenia voličov a kandidátov do zastupiteľstiev.

Väčšina z preskúmaných samospráv nastavila volebné obvody protiústavne Preskúmaných bolo všetkých osem samosprávnych krajov a 34 miest rôznych veľkostí, naprieč celým Slovenskom, vrátane všetkých krajských miest.

Z prieskumu vyplynulo, že prevažná väčšina preskúmaných miest a samosprávnych krajov určila volebné obvody pre voľby do svojich zastupiteľstiev protiústavným spôsobom.

Na hlasoch voličov v niektorých obvodoch záležalo niekoľkonásobne viac, než na hlasoch iných voličov z iných obvodov v rámci rovnakého mesta alebo kraja.

Rovnosť volebného práva je priamo ovplyvnená veľkosťou volebných obvodov Tento stav bol vyvolaný nesprávnym určením veľkosti volebných obvodov, v ktorých na jedného poslanca zastupiteľstva pripadal výrazne odlišný počet obyvateľov rovnakého mesta alebo rovnakého kraja.

V demokratickom štáte by však na každom voličskom hlase malo záležať približne rovnako a každý oprávnený volič by mal mať približne rovnakú možnosť ovplyvniť výsledok volieb.

Pre zaistenie približnej rovnosti hlasov by mal na každého poslanca v rámci rovnakého zastupiteľstva pripadať približne rovnaký počet obyvateľov, a to v každom volebnom obvode.

Prax slovenských miest a samosprávnych krajov však toto právo výrazne porušuje, a to masívnym spôsobom. V niektorých volebných obvodoch pripadalo na jedného poslanca aj sedemnásobne viac obyvateľov, než v iných obvodoch v tom istom zastupiteľstve.

Dopad aj na rovný prístup kandidátov k funkcií poslancov zastupiteľstiev

Porušovanie rovnosti volebného práva voličov sa odzrkadľuje aj na práve kandidátov do zastupiteľstiev na rovnaký prístup k volenej funkcii.

V niektorých obvodoch bolo na zvolenie za poslanca zastupiteľstva potrebné získať niekoľkonásobne nižší počet hlasov, než v iných obvodoch v tom istom meste alebo kraji.

Z uvedených dôvodov som v prípade posledných spojených volieb v roku 2022 konštatoval porušenie základných práv podľa čl. 30 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj príslušných noriem volebného zákona, v prípade šiestich samosprávnych krajov a 27 miest.

Volebné obvody určili správne len dva samosprávne kraje a sedem miest. Výsledky prieskumu naznačujú, že na Slovensku často nevieme skĺbiť rozdeľovanie volebného územia s ústavným príkazom rovnosti volebného práva.

Výsledky vyplývajúce z komunálnej a regionálnej úrovne by tak mali byť nielen apelom na nápravu zo strany samospráv, ale aj upozornením pre štát, a to s ohľadom na prebiehajúce politické diskusie o rozdelení územia Slovenska na viac volebných obvodov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Výzva pre samosprávy, precizovanie zákonov, návrh na Ústavný súd

Pokiaľ ide o nápravu nedostatkov, jednotlivým mestám a samosprávnym krajom som adresoval odporúčania na prepracovanie ich volebného rozdelenia v individuálnych prípadoch.

Splnenie mojich odporúčaní pre nasledujúce voľby, ktoré by sa mali konať v novembri tohto roka, budem pozorne sledovať.

Na systémovej úrovni budem navrhovať precizovanie a zlepšenie volebného zákona, ako aj predpisov upravujúcich preskúmavanie zákonnosti vytvárania volebných obvodov.

Zároveň som 29. januára podal Ústavnému súdu návrh na preskúmanie ústavnosti § 11 ods. 2 druhej vety zákona o Bratislave.

V prípade Bratislavy totiž nespravodlivé volebné obvody do veľkej miery určuje priamo zákon o Bratislave.

Základné výsledky prieskumu

1. Preskúmaných všetkých 8 samosprávnych krajov a 34 miest z celého Slovenska

2. Ďalších 5 miest som z prieskumu musel vyradiť, pretože nedisponovali všetkými potrebnými údajmi o počte svojich obyvateľov. Týmto mestám som odporučil prijatie opatrení pre dôsledné spracúvanie údajov o počte svojich obyvateľov.

3. Porušenia rovnosti volebného práva v posledných voľbách (2022): – 6 samosprávnych krajov (75 %) – 27 miest (79 % z preskúmavaných) – 7 z 8 krajských miest 4. Rovnosť volebného práva v posledných voľbách (2022) neporušili: – 2 samosprávne kraje (25 %) – 7 miest (21 % z preskúmavaných) – jediné krajské mesto (Trenčín)

4. Rovnosť volebného práva v posledných voľbách (2022) neporušili: – 2 samosprávne kraje (25 %) – 7 miest (21 % z preskúmavaných) – jediné krajské mesto (Trenčín)

5. Mestá s najlepšie určenými obvodmi a najrovnejšími voľbami (s percentuálnym vyjadrením najväčších rozdielov vo váhe hlasov voličov medzi obvodmi v meste): 1. Senec (0,92) 2. Trenčín (5,58) 3. Piešťany (7,11)

6. Mestá s najhoršie určenými obvodmi a najnerovnejšími voľbami (s percentuálnym vyjadrením najväčších rozdielov vo váhe hlasov voličov medzi obvodmi v meste): 1. Bratislava (146,19) 2. Žarnovica (121,72) 3. Bardejov (92,19) 4. Turzovka (80,99) (Bratislave však – na rozdiel od všetkých ostatných miest – takto nespravodlivé volebné obvody určuje zákon o Bratislave)

7. Kraje s najlepšie určenými obvodmi a najrovnejšími voľbami (s percentuálnym vyjadrením najväčších rozdielov vo váhe hlasov voličov medzi obvodmi v kraji): Nitriansky (16,24) a Trenčiansky (20,7)

8. Kraje s najhoršie určenými obvodmi a najnerovnejšími voľbami (s percentuálnym vyjadrením najväčších rozdielov vo váhe hlasov voličov medzi obvodmi v kraji): 1. Bratislavský (65,93) 2. Žilinský (45,08) 3. Banskobystrický (42,09)

Čo sú volebné obvody:

Volebné obvody sú vytýčené územia (časti miest alebo krajov), v rámci ktorých sa vo voľbách volí stanovený počet kandidátov do mestského alebo krajského zastupiteľstva. Určité územie a jeho obyvateľstvo tak v zastupiteľstve reprezentujú poslanci zvolení práve v tomto volebnom obvode. Aby bola zaručená ústavou prikázaná rovnosť volebného práva voličov a kandidátov v jednotlivých obvodoch, na každého poslanca zastupiteľstva – bez ohľadu na volebný obvod, v ktorom je volený – musí pripadať približne rovnaký počet obyvateľov.

Volebné obvody v Bratislave porušujú princíp rovnosti hlasov, VOP sa obracia na Ústavný súd

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský podal 29. 1. 2026 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave s Ústavou SR a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

Napadnuté ustanovenie upravuje spôsob určovania volebných obvodov a rozdelenia poslaneckých mandátov v mestskom zastupiteľstve Bratislavy. Podľa verejného ochrancu práv však táto právna úprava systematicky narúša rovnosť aktívneho aj pasívneho volebného práva obyvateľov hlavného mesta.

Rovnosť volebného práva je základ demokracie

Podľa Ústavy SR má každý občan právo voliť a byť volený za rovnakých podmienok. Jedným zo základných pilierov demokracie je zásada „jeden človek – jeden hlas“, teda požiadavka, aby mal hlas každého voliča približne rovnakú váhu.

„Rovnosť volebného práva nie je abstraktný princíp. Znamená, že každý hlas má mať porovnateľnú váhu a každý kandidát porovnateľnú šancu uspieť. Ak sa tieto rozdiely výrazne prehlbujú, ide o porušenie ústavy,“ zdôrazňuje verejný ochranca práv.

Povinné zastúpenie mestských častí

Zákon o hlavnom meste vyžaduje, aby mala každá mestská časť Bratislavy v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca, bez ohľadu na počet jej obyvateľov. Podľa ombudsmana táto podmienka znemožňuje vytvorenie volebných obvodov s približne rovnakým počtom obyvateľov na jeden mandát.

V praxi to znamená, že mestské časti s niekoľkonásobne rozdielnym počtom obyvateľov majú rovnaké zastúpenie, čo vedie k výrazným rozdielom vo váhe hlasov.

„Záujem na tom, aby mala každá mestská časť ‘svojho’ poslanca, je legitímny. Nemôže však mať prednosť pred ústavne chráneným právom občanov na rovné volebné právo,“ uvádza Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv.

Extrémne rozdiely: niekde stačia stovky hlasov, inde tisíce

Verejný ochranca práv vo svojom návrhu poukazuje aj na konkrétne dôsledky aplikácie zákona v posledných komunálnych voľbách v roku 2022. Analýza ukázala, že rozdiely v počte obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca mestského zastupiteľstva dosahovali extrémne hodnoty.

V niektorých volebných obvodoch stačilo na zvolenie poslanca niekoľko stoviek hlasov, zatiaľ čo v iných neuspeli kandidáti ani so ziskom niekoľkých tisíc hlasov.

„Takéto rozdiely znamenajú, že hlas jedného voliča má v Bratislave aj niekoľkonásobne vyššiu váhu než hlas iného. To je v rozpore so samotnou podstatou demokratických volieb,“ upozorňuje verejný ochranca práv.

Bratislava vyčnieva negatívne aj v porovnaní s inými mestami Podľa výsledkov prieskumu verejného ochrancu práv ide o najvýraznejšie porušenia rovnosti volebného práva spomedzi všetkých miest na Slovensku. Zatiaľ čo v iných mestách je možné volebnými obvodmi pružnejšie reagovať na demografické zmeny, Bratislava je viazaná rigidnou zákonnou úpravou.

Zaujímavosťou je, že mesto Košice, ktoré má rovnako mestské časti so samosprávnym postavením, v minulosti od obdobnej úpravy upustilo a riadi sa všeobecnými pravidlami volebného zákona.

„Príklad Košíc ukazuje, že rešpektovanie rovnosti volebného práva je možné aj v mestách s mestskými časťami. Súčasná úprava v Bratislave preto nie je nevyhnutná ani neospravedlniteľná,“ konštatuje verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Demografický vývoj problém ešte prehlbuje

Verejný ochranca práv upozorňuje aj na to, že zákon neumožňuje primerane reagovať na dlhodobý demografický vývoj, ktorý je v Bratislave výrazne nerovnomerný. Niektoré mestské časti rastú dynamicky, iné majú dlhodobo nízky počet obyvateľov.

„Zakonzervovanie hraníc volebných obvodov bez možnosti zohľadniť vývoj populácie znamená, že nerovnosť volebného práva sa bude v budúcnosti ešte zvyšovať,“ varuje verejný ochranca práv.

Cieľom je ochrana základných práv občanov

Verejný ochranca práv zdôrazňuje, že jeho návrh nesmeruje proti samospráve hlavného mesta ani proti mestským častiam. Jeho cieľom je ochrana základných práv obyvateľov Bratislavy a nastavenie pravidiel, ktoré budú zodpovedať ústavným princípom.

„Úlohou verejného ochrancu práv je zasiahnuť tam, kde právna úprava spôsobuje systémové porušovanie základných práv. V tomto prípade ide o právo voliť a byť volený za rovnakých podmienok,“ uzatvára verejný ochranca práv.

Redakciu informoval Branislav Gigac, hovorca VOP