Kyjev 10. júna 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Boris Roessler/dpa via AP, Twitter@PalestineRespon)
Možno; záleží na tom, čo mal na mysli ukrajinský minister obrany Reznikov, píše Stephen Bryen pre Asia Times
Zdá sa, že na Ukrajine sa črtá potenciálne veľký vývoj zameraný na vyjednanie dohody s Ruskom.
“Ukrajina je pripravená na rokovania a mierovú dohodu,” povedal ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov – “ak Rusko zmení predtým deklarované ciele špeciálnej vojenskej operácie”.
Jeho vyhlásenie prišlo po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil 8. júna Cherson, aby sa informoval o prebiehajúcej ofenzíve v Záhorskej oblasti.
Zelenskyj nepochybne dostal správy, ktoré nechcel počuť: Ukrajinská ofenzíva sa nevyvíja dobre a straty ukrajinskej armády sú veľké. Rusom sa podarilo vyradiť mnoho ukrajinských tankov vrátane Francúzmi dodaných AMX-10 a troch frontových nemeckých modelov Leopard A-6 (nie modelov A-4 presunutých z Poľska).
Rusi zničili aj kritický radar Hensoldt TRML-4D AESA, súčasť systému protivzdušnej obrany Iris-T, ktorý bol vynesený na dosah, aby podporil ukrajinské sily v ofenzíve. Jeho neutralizáciou získali ruské sily velenie nad vzduchom nad bojiskom.
O ruských obetiach a materiálnych stratách toho veľa nevieme. Vieme, že možno najlepšie modernizovaná ukrajinská brigáda – 47. mechanizovaná, vycvičená v Európe NATO, vybavená nočným videním, termovíznymi prístrojmi a bojovými vozidlami pechoty vrátane amerických Bradley a podporovaná obrovským množstvom delostrelectva vrátane HIMARS – nedokázala získať územie ani stiahnuť Rusov.
ie je jasné, aké celkové škody boli spôsobené tejto brigáde, ale ostatné jednotky boli zničené – natoľko, že niektoré prápory odmietli bojovať.
Ukrajina má stále veľmi veľké sily, ktoré môže nasadiť do boja, takže ofenzíva je len v počiatočnom štádiu. Rusi však majú aj obrovské záložné sily, možno 200 000 vojakov, ktoré začínajú nasadzovať.
Zelenskyj nemôže otvorene požiadať Rusov o dohodu, pretože by to zničilo jeho vzťahy s USA a ostatnými krajinami NATO a oslabilo by ho to na Ukrajine.
Otázka je, či Reznikov chce povedať, že jeho vyhlásenie vyžaduje, aby Rusi vopred súhlasili s rokovaniami o zmene svojich cieľov? Alebo chce povedať, že ukrajinská vstupná pozícia je taká, že dohoda si bude vyžadovať zmenu cieľov ruskej špeciálnej vojenskej operácie?
Ak žiada Rusov, aby pred rokovaním zmenili svoju pozíciu, bude to bez okolkov odmietnuté. Z Kremľa zatiaľ neprišiel žiadny komentár a je pravdepodobné, že ruskí predstavitelia sa snažia zistiť, čo má Reznikov na mysli a či má skutočne právomoc rokovať.
Zelenskyj sa nedávno usiloval Reznikova vyhodiť pre korupciu. Na prísne cenzurovanej Ukrajine unikli správy o Reznikovových špinavých rukách. Potom sa záhadne všetko odpustilo. Vzťahy medzi Zelenským a Reznikovom tak musia byť zložité. Hovorí Reznikov za ostatných ukrajinských vojenských predstaviteľov? Bál sa Zelenskyj potenciálneho prevratu, ak by dotiahol do konca svoju korupčnú hrozbu?
Odsťahoval sa Reznikov sám? To je jeden z návrhov, ktorý musia Rusi otestovať.
Rusko sa môže pokúsiť vykúriť, či to Reznikov myslí vážne – a či je schopný rokovať – tým, že predloží niekoľko vlastných nápadov zameraných na ciele svojej špeciálnej vojenskej operácie. Môže to urobiť verejnými kanálmi alebo prostredníctvom sprostredkovateľov či dôveryhodných sprostredkovateľov.
Naposledy sa medzi oboma stranami viedli vážne rokovania, keď bývalý izraelský premiér Naftali Bennett pendloval medzi Ukrajinou, Ruskom, Nemeckom a Francúzskom. Tvrdí, že bol blízko k vypracovaniu dohody quid pro quo, keď jeho úsilie podkopala Bidenova administratíva a prinútila Zelenského zrušiť akúkoľvek dohodu.
Podľa Bennettových vyjadrení bolo v tom čase kľúčovou otázkou zachovanie Zelenského a jeho vlády, čo bol Putin ochotný garantovať. Putin by sa tiež vzdal ruského cieľa “demilitarizácie” a “denacifikácie” Ukrajiny.
Moskva a Washington tvrdia, že Bennett nesprávne charakterizoval výsledok rokovaní.
V roku 1962 počas kubánskej krízy americký prezident John F. Kennedy obišiel svoj tím národnej bezpečnosti a poslal svojho brata Roberta Kennedyho na tajné stretnutia s ruským veľvyslancom v USA Anatolijom Dobryninom. Robert Kennedy bol vtedy generálnym prokurátorom.
Sovietsky premiér Nikita Chruščov si kládol otázku, či Robert Kennedy len vystupuje na voľnej nohe, alebo naozaj hovorí v mene svojho brata. Sovietsky novinár Alexej Adžubej, zať Nikitu Chruščova, urobil 30. januára 1962 rozhovor s prezidentom Kennedym, ktorý nebol určený na uverejnenie. Jeho veľká otázka sa týkala autority prezidentovho brata. Kennedy potvrdil, že ho jeho brat zastupuje.
To otvorilo dvere k tajným rokovaniam, ktorých výsledkom bolo stiahnutie ruských rakiet z Kuby a odstránenie amerických jadrových rakiet Jupiter z Turecka, hoci časť dohody týkajúca sa rakiet Jupiter nebola v tom čase oznámená.
Ak je Reznikov v skutočnosti oprávnený začať skutočné rokovania s Rusmi, musí byť schopný to Rusom dokázať.
Ak Reznikov koná na základe vlastnej autority, ale predstavuje významnú časť ukrajinského bezpečnostného aparátu, potom jeho iniciatíva bude Rusov zaujímať ako spôsob rozbitia ukrajinskej jednoty.
Najdôležitejšou možnosťou však je, že by mohlo dôjsť k skutočným rokovaniam.
Ak sa tento gambit ukáže ako “nič”, vojna bude pokračovať.