Egypt 6. júna 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Ortodoxná egyptológia jej existenciu odmieta – narúša totiž jej tradičný obraz o starých egyptských dejinách. Z viacerých starých egyptských textov, ale dokonca aj zo zobrazení, však jednoznačne vyplýva, že v starobylej Gíze, na okraji Káhiry, kde stojí svetoznáma Cheopsova pyramída a pri nej ešte dve menšie pyramídy, stála niekedy pradávno ešte jedna ďalšia, štvrtá pyramída.

Vynára sa otázka, akú mala funkciu a kto ju odstránil a z akého dôvodu?

V egyptskom múzeu možno obdivovať jednú starú vázu, ktorá je staršia ako 7 000 rokov a je umelecky pomaľovaná. V tom čase podľa tradičnej egyptológie ešte neexistovali žiadne pyramídy. Napriek tomu sú na nej namaľované štyri pyramídy a v ich blízkosti je namaľovaná rieka a na nej čln s ľuďmi. Váza bola nájdená v pyramídovom poli Gíze. Preto je možne takmer stopercentne predpokladať, že je na nej zobrazený Níl a štyri pyramídy v Gíze.

V jednej pradávnej egyptskej legende sa hovorí o tajuplnom “veľkom zničení“. Počas istého „sporu“ bolo „niečo“ rozbité a rozmetané a úlomky z toho boli hodené do Nílu.

Rozbitá „drahocennosť“ má meno Osiris. Podľa legendy bol Osiris zabitý v boji a kúsky jeho tela boli rozhádzané po Níle. Jeho sestra Isis sa vydala na cestu, aby ich zozbierala, dala dokopy a ho potom oživila. Podarilo sa jej nájsť všetky kúsky jeho tela, až na pohlavný orgán. V staroegyptskej mytológii boli Osiris a Isis božským párom.

Skutočne pozoruhodná legenda, s hlbokou symbolikou. Možno ju interpretovať tak, že meno Osiris bolo len sakrálnou symbolikou „niečoho“, čo bolo mimoriadne dôležité a vzácne. Všetko poukazuje na to, že štvrtá pyramída bola identická s Osirisom a že existoval niekto, kto sa ju usiloval opäť obnoviť. Nepredpokladám, že by to bola len jedna jediná osoba. Usudzujem, že skôr to bola skupina a či organizácia veľmi múdrych ľudí, s obsiahlymi vedomosťami.

Kňazi a či inžinieri?

Pravdepodobne išlo o kňazov-mudrcov z mesta On, ktoré starí Gréci nazývali Heliopolis – Mesto Slnka – a kde žilo veľké množstvo týchto kňazov. Mimochodom aj mesto Heliopolis ostáva veľkou záhadou a či to boli naozaj kňazi, ktorých tam žilo niekoľko tisíc, to je pre mňa veľmi sporné a mám na to iný názor.

Hoci oficiálna egyptológia nechce ani len počuť o nejakom súvise medzi pyramídami v Gíze a mestom On – Heliopolis, ostáva faktom, že tieto pyramídy boli vždy prepojené aj s centrom egyptských „kňazov“. Podobne ako svetoznáme stupňové pyramídy v Sakkare patrili k mestu, odkiaľ vládli faraóni – k Memfisu – tak patrili aj gizské pyramídy k Onu.

Teraz niečo ku „kňazom“ v One. Viacerí cestovatelia v antike, ktorí navštívili On, nám zanechali správy, že v dávnych časoch tam malo byť až 12 000 „kňazov“. Nikde inde, v celých dejinách ľudstva neexistuje informácia, že by niekde bolo také obrovské množstvo kňazov dlhé roky na jednom mieste – veď načo a prečo? Neexistuje na to žiadny racionálny dôvod!!

Záhadné mesto On

Takmer celých 4 000 rokov bolo mesto On niečím podobným ako bol Vatikán pre kresťanov, Jeruzalem pre Židov a či Mekka pre mohamedánov. Klasická archeológia vidí v egyptských pyramídach len hrobky faraónov a nič iné. Ja som už pred 25 rokmi v mojej knihe Proroctvá a tajomstvá kozmu napísal kapitolu Pyramídy nie sú len hrobky faraónov, kde som okrem iného písal aj o záhadných silách a energiách, ktoré pôsobia vo vnútri Cheopsovej pyramídy.

Na tomto mieste rozvádzam ďalej v tomto smere moje úvahy a moje poznatky o pyramídach v Egypte.

Medzi pyramídami v Gíze a Heliopolisom existujú rôzne súvislosti a vzťahy. Ak pomyslene predĺžime osu oboch veľkých pyramíd, Cheopsovej a Chefrenovej, smerom na severovýchod, tak uvidíme, že presne v tomto smere leží Heliopolis. Ak ju predĺžime ešte ďalej, až po Port Said, tak zistíme, že na nej leží mnoho starých kultových stavieb a objektov.

V dávnych dobách bolo možné z Heliopolisu vidieť obe veľké pyramídy – Káhira vtedy neexistovala. Dnes jej domy tento výhľad už neumožňujú.

Heliopolis má vlastnú „mytologickú“ Genezis. V nej je reč o silnom energetickom „lúči“, ktorý vychádzal z Gíze a smeroval do Heliopolisu. Podľa toho tam musel byť nejaký intenzívny „zdroj“ vysielania. Len 25 kilometrov odtiaľ bol vzdialený On – miesto, kde sa nachádzalo tak veľa obeliskov, ako nikde inde v Egypte. Možno teda predpokladať , že pyramídy boli zariadenia, ktoré dokázali prenášať bezdrôtovým spôsobom energiu, ktorú potom v One zachytávali obelisky. K čomu to ale malo slúžiť?

Na túto otázku hľadali odpoveď aj viacerí inžinieri, ktorí sa venujú neortodoxnej egyptológii, ako aj niektorí egyptológovia, ktorí premýšľajú nad záhadou, prečo Egypťania pôvodne nemali na obranu krajiny žiadnu armádu, čo trvalo približne až do roku 1 500 p. n. l.

Ich úvahy a analýzy ich priviedli k názoru, že pravdepodobne boli chránení nejakým systémom, ktorý bol v stave zmiasť úmysly nepriateľov a ich prípadné vojnové zámery.

Pyramída ako motor?

Bola štvrtá pyramída azda „motorom a či generátorom“ Gízy? Ak chceme zistiť pravý význam a zmysel štvrtej pyramídy, tak nesmieme pozerať na pyramídy v Gíze ako na jednotlivé, od seba nezávislé stavby, ale musíme ich vidieť ako spoločné zariadenie, ktoré produkovalo nejaký veľmi špeciálny druh energie.

Ak teda budeme predpokladať, že v dávnych dobách boli štyri pyramídy v Gíze istým druhom spoločného zariadenia, ktoré mohlo produkovať energiu, tak čo by v tom prípade bolo potrebné za istých okolností urobiť, aby bolo odstavené a síce tak, že ho už nebude možné dať opäť ľahko do prevádzky?

Urobme tu analógiu s autom. Ak chceme auto natrvalo odstaviť z prevádzky, tak nestačí, ak z neho odstránime nejakú nepatrnú jednotlivú súčasť, lebo každá taká časť sa dá rýchlo nahradiť. Ale ak z auta odstránime motor, tak je natrvalo nepojazdné.

Podobne niekto natrvalo zničil motor v Gize a tým bola štvrtá pyramída. Týmto spôsobom ostala zvyšná časť zariadenia navždy nefunkčná. Je možné aj to, že štyri pyramídy v Gíze mali aj ďalšie funkcie okrem produkovania energie.

Sú neortodoxní egyptológovia, ktorí tvrdia, že v štvrtej pyramíde bola umiestnená aj „knižnica poznania“ a v nej plány na stavbu „motora“ a boli v nej aj informácie o inteligentných bytostiach, ktoré vybudovali zariadenie v Gíze a ktoré ho samozrejme dokázali aj prevádzkovať.

Jeden zo spomínaných egyptológov tvrdí , že vie zo spoľahlivého zdroja, že v tajnosti sa už dlhú dobu pracuje na tom, aby bola znova objavná tajuplná mysteriózna technika, ktorá bola prvým faraónom k dispozícii. Demontáž štvrtej pyramídy sa musela udiať v období niekedy medzi rokmi 5 500 p.n.l až 1 500 p.n.l. Presný dôvod prečo sa tak stalo, nie je dosiaľ s istotou známy. Možno ho však hypoteticky rozvádzať na základe istých nepopierateľných faktov.

Roman Bednár