V dňoch 23. – 27. septembra sa v Doneckej a Luganskej republike (DĽR a LĽR), ako aj v Chersonskej oblasti a na oslobodených územiach Záporožskej oblasti konalo referendum o pripojení k Rusku. Vo všetkých týchto regiónoch sa drvivá väčšina voličov vyslovila za pripojenie k Ruskej federácii. Tieto regióny boli v posledných rokoch pálčivou otázkou, pričom Kyjev bol obvinený z porušovania ľudských práv na najvyššej úrovni vrátane zastrašovania, diskriminácie a zlého zaobchádzania s ruskojazyčným obyvateľstvom na východe Ukrajiny.

V súlade so všeobecne uznávanými zásadami a normami medzinárodného práva, uznávajúc a potvrdzujúc princíp rovnakých práv a sebaurčenia národov zakotvený v Charte OSN a berúc do úvahy vôľu vyjadrenú obyvateľmi Chersonskej oblasti v referende, ktoré sa konalo 27. septembra, týmto nariaďujem uznať štátnu suverenitu a nezávislosť Chersonskej oblasti,” uvádza sa v prezidentskom dekréte o uznaní Chersonskej oblasti.

Rusko uznalo nezávislosť Chersonskej a Záporožskej oblasti v súlade s podpísanými dekrétmi. Podobný dokument podpísaný Putinom “uznáva štátnu suverenitu a nezávislosť Záporožskej oblasti”. V súlade s tým sa v Kremli uskutočnila pestrá ceremónia podpísania zmlúv o pristúpení so štyrmi novými územiami – Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou (DĽR a LĽR), ako aj Záporožskou a Chersonskou oblasťou.

Vo všetkých týchto regiónoch, Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, ako aj v Záporožskej a Chersonskej oblasti, sa pri výsledkoch referenda, ktoré ukázalo veľmi vysokú účasť, drvivá väčšina voličov vyslovila za to, aby sa stali súčasťou Ruskej federácie. Hlasovacie lístky v referende vo všetkých štyroch regiónoch boli uznané za platné. Hlavy regiónov oficiálne žiadajú vedenie Ruska o ich prijatie do Ruskej federácie.

Nižšie sú uvedené výsledky referenda: Volebná účasť

– V Chersonskej oblasti sa na referende zúčastnilo 571 001 ľudí, čo predstavuje 78,86 % obyvateľov.

– V Záporožskej oblasti hlasovalo 541 093 ľudí, čo predstavuje 85,4 % z celkového počtu voličov

– LĽR zaznamenala 94,15 % účasť, pričom hlasovalo 1 662 607 ľudí.

– Účasť v DPR, kde sa na hlasovaní zúčastnilo 2 131 207 ľudí, dosiahla 97,51 %.

Konečné výsledky

– V Chersonskej oblasti sa 87,05 % hlasujúcich vyslovilo za pripojenie k Rusku (497 051 osôb), pričom 12,05 % (68 832 osôb) bolo proti.

– V Záporožskej oblasti iniciatívu podporilo 93,11 % hlasujúcich (430 268 ľudí).

– V DĽR sa 99,23 % voličov vyslovilo za zjednotenie s Ruskom.

– V LĽR sa za pripojenie k Rusku vyslovilo 98,42 % účastníkov referenda.

Čo bude nasledovať? Spojené štáty a celá Európska únia, ako aj Nemecko, Kanada a Japonsko už vyhlásili, že výsledky hlasovania neuznajú. Spojené štáty pripravili návrh rezolúcie, v ktorej žiadajú Bezpečnostnú radu OSN, aby referendum odsúdila.

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres poukázal na to, že postoj OSN k referendu je jednoznačný, a bez výhrad odsúdil pristúpenie k Ruskej federácii.

Generálny tajomník Antonio Guterres povedal: “Akékoľvek rozhodnutie pokračovať v anexii Doneckej, Luganskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti Ukrajiny by nemalo žiadnu právnu hodnotu a zaslúži si odsúdenie.”

“Charta OSN hovorí jasne,” zdôraznil Guterres, “každá anexia územia štátu iným štátom, ktorá je výsledkom hrozby silou alebo použitia sily, je porušením zásad Charty OSN a medzinárodného práva. Valné zhromaždenie OSN sa vyjadruje rovnako jasne.”

Ďalej zdôraznil, že “Ruská federácia ako jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN má osobitnú zodpovednosť za dodržiavanie Charty. Nemožno ju zosúladiť s medzinárodným právnym rámcom. Je v rozpore so všetkým, čo má medzinárodné spoločenstvo zastávať. Je v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov. Je to nebezpečná eskalácia. V modernom svete nemá miesto. Nesmie sa akceptovať.”

Guterres zdôraznil, že postoj OSN k referendu je jednoznačný.

“Sme plne odhodlaní podporiť zvrchovanosť, jednotu, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc v súlade s príslušnou rezolúciou OSN. Chcem zdôrazniť, že tzv. referendá v okupovaných regiónoch sa uskutočnili počas aktívneho ozbrojeného konfliktu, v oblastiach pod ruskou okupáciou a mimo právneho a ústavného rámca Ukrajiny. Nemožno ich nazvať skutočným vyjadrením ľudovej vôle.”

“Akékoľvek rozhodnutie Ruska ďalej pokračovať ohrozí vyhliadky na mier. Predĺži dramatické dopady na svetové hospodárstvo, najmä na rozvojové krajiny, a obmedzí našu schopnosť poskytovať život zachraňujúcu pomoc na Ukrajine i mimo nej. Je najvyšší čas ustúpiť z okraja. Teraz viac ako kedykoľvek predtým musíme spolupracovať na ukončení tejto ničivej a nezmyselnej vojny a dodržiavať Chartu OSN a medzinárodné právo,” uzavrel Guterres.

To však podľa Stálej misie Ruska pri OSN Guterres zamlčal konanie kyjevskej vlády v Donbase po roku 2014, ako aj situáciu okolo Kosova a prestal odsudzovať okupáciu časti sýrskeho územia zo strany USA a NATO.

“Na tomto pozadí predstavuje takýto priamy útok generálneho tajomníka OSN na základné právo na sebaurčenie vyjadrené obyvateľstvom DĽR, LĽR, Chersonskej a Záporožskej oblasti ďalší príklad dvojitých štandardov,” uviedli ruskí diplomati v oficiálnom vyhlásení z 29. septembra.

“Ľutujeme, že namiesto toho, aby konal tak, ako to predpokladá Charta OSN, generálny tajomník sa rozhodol byť nápomocný pri ovplyvňovaní pozície členských štátov OSN pred očakávaným začatím diskusie o otázke referenda vo VZ zo strany západných krajín,” uvádza sa vo vyhlásení.

Okrem uvedeného hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová na svojom týždennom brífingu pre médiá uviedla, že “režim (ukrajinského prezidenta Vladimira) Zelenského a, samozrejme, predovšetkým jeho americkí manipulátori nechcú prijať realitu, nechcú vidieť túto stránku medzinárodného práva. Naopak, cynicky spochybňujú priebeh plebiscitu a jeho výsledky a považujú ich za neplatné.”

Zacharovová zdôraznila, že referendum v DĽR, LĽR, ako aj v Chersonskej a Záporožskej oblasti sa uskutočnilo “v plnom súlade s normami a zásadami medzinárodného práva, neodporuje medzinárodnej praxi a je zákonné”.

“Všetko je spochybnené: forma aj podstata. Nazývajú sa menami, lepia sa nálepky a robí sa všetko, čo je v ich silách, aby sa ukázala ich dôležitosť a správnosť. Samozrejme, uchyľujú sa k obrazu demokracie, ktorý je pre nich posvätný,” pokračovala hovorkyňa.

“Sú to vyhlásenia tých, ktorí už mnoho rokov hrubo porušujú ľudské práva všade: na Ukrajine, v západných krajinách, na územiach okupovaných krajín v rôznych častiach sveta. Hovoria to tí, ktorí prispeli k premene mladého ukrajinského štátu na totalitný, agresívny, neonacistický štát. A dnes podporuje peniazmi a zbraňami príkazy na ostreľovanie mierových miest delostrelectvom,” dodala.

Ruskí experti vyjadrili svoje názory najmä po tom, ako sa referendum o pripojení k Rusku skončilo s pozitívnym výsledkom. Miestne ruské Vedomosti napísali, že v celom Rusku väčšina ľudí podporuje vstup nových území. “Viac ako 70 % opýtaných je pripravených podporiť ich vstup,” uviedol pre noviny generálny riaditeľ Celoruského centra pre výskum verejnej mienky Valerij Fiodorov. “Je to dokonca viac ako podpora špeciálnej vojenskej operácie, ktorá zostala na úrovni približne 70 %,” dodal.

Pokiaľ ide o medzinárodné uznanie plebiscitu, generálny riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Andrej Kortunov pre široko rozšírené ruské noviny Izvestija uviedol, že “existuje precedens pripojenia Krymu, ktorý, ako všetci vieme, takmer nikto neuznal, vrátane partnerov Ruska v SNŠ, Číny a veľkej väčšiny krajín globálneho Juhu”.

“Sankcie, ktoré budú uvalené na tieto územia a ich obyvateľstvo, sú kľúčové. Ďalšou dôležitou vecou je, že po pripojení týchto oblastí k Rusku bude možnosť politického dialógu s Kyjevom ťažko predstaviteľná. Je zrejmé, že ukrajinské orgány nebudú ochotné viesť mierové rozhovory s Ruskom za takýchto podmienok, pretože by sa to rovnalo politickej samovražde. To sú dôsledky, ktoré bude musieť Moskva vziať do úvahy,” dodal expert.

“Hlavným cieľom referenda je ubezpečiť ľudí, že Rusko bude chrániť tieto územia a tie neprejdú z rúk do rúk,” poznamenal vedúci výskumný pracovník Ústavu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Ruskej akadémie vied Dmitrij Trenin. “Úlohou armády je stanoviť líniu kontaktu, to sa nedá urobiť politickými opatreniami. Armáda bude oveľa viac motivovaná brániť suverénne územie Ruska ako nejaký ukrajinský región, ktorý Rusko kontroluje,” zdôraznil analytik.

Ruský prezident Vladimir Putin, znepokojený bezpečnostnými rizikami a nedostatkom bezpečnostných záruk zo strany Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorá dodržiava svoj sľub, že sa nebude ďalej rozširovať na východ, začal 24. februára “špeciálnu vojenskú operáciu”, ktorej cieľom je v konečnom dôsledku “demilitarizácia a denacifikácia” bývalej sovietskej republiky Ukrajina po tom, ako Rada federácie aj Štátna duma (zákonodarné zbory) schválili a dali zelenú tejto operácii.

Keďže sa svet po novom prebúdza do zhoršujúcej sa situácie, svetoví lídri stále naivne veria, že všetky krajiny musia rešpektovať “medzinárodné právo” a konať v jeho medziach. Rusko v súčasnosti zažíva množstvo sankcií, ktoré uvalili Spojené štáty a Kanada, Európska únia, Japonsko, Austrália, Nový Zéland a množstvo ďalších krajín.