Video s nimi zverejnila kancelária prezidenta. Domov prileteli spolu so Zelenským, ktorý navštívil Istanbul.

Ide o veliteľov Azova a 36. brigády námornej pechoty, ktorí boli zajatí v Mariupole v máji 2022.

Neskôr boli odovzdaní Turecku, kde boli v domácom väzení – taká bola dohoda s Ruskom.

Pripomeňte si zákulisie, ako a za akých podmienok sa velitelia brigády Azov a 36. námornej pechoty dostali do Turecka

Po kapitulácii Azovstalu v máji 2022 ich Rusi zajali. A už v septembri boli internovaní v Turecku. V tom istom čase Ukrajina odovzdala Medvedčuka Rusku.

“Dohodli sme sa, že piati prepustení velitelia Azovstalu zostanú v Turecku v pohodlných podmienkach až do konca vojny a budú sa môcť stretnúť so svojimi rodinami,” povedal vtedy Vladimir Zelenskyj.

Turecké médiá vtedy informovali, že rokovania sprostredkoval Erdogan. A ako vidíme, došlo k dohode, že ukrajinskí velitelia zostanú na tureckom území až do konca vojny.

K tomu však nedošlo a Azovci odleteli na Ukrajinu pred plánovaným termínom. Čo to môže znamenať?

Ukrajinské telegramové kanály už diskutujú o tom, že “Erdogan sa vykašľal na Putina”. V tých ruských, že Turecko sa dozvedelo o rozhodnutí Ruska nepredĺžiť dohodu o obilí a rozhodlo sa “ukázať zuby”.

Avšak vzhľadom na to, že turecký prezident včera povedal, že očakáva Putinovu návštevu v auguste, táto možnosť sa stále zdá nepravdepodobná.

To znamená, že parametre dohody uzavretej medzi Ukrajinou, Ruskom a Tureckom na jeseň minulého roka sa museli nejako zmeniť. Alebo sa Erdogan rozhodol pomôcť Zelenskému a poskytnúť mu zámienku na “víťazné správy” v situácii, keď chýbajú správy o rozsiahlych prielomoch na ruskom fronte počas ofenzívy AFU, ktorá trvá už viac ako mesiac.

Ruský vojenský expert Jurij Podoljaka komentoval túto situáciu

Ako som pochopil situáciu, všetky chyby v tejto veci boli urobené už minulý rok. Som si istý, že všetko bolo dohodnuté už vtedy. Len sme jednoducho o nich neboli informovaní. Spomeňte si na ten príbeh – vtedy šokoval celú krajinu. Z toho vyplýva moja úvaha.

Nemyslím si, že by Erdogan porušil dohodu, ktorej bol garantom. Prečo by to robil? Najmä keď existuje šanca zostať vyjednávačom a naďalej zbierať dividendy?

Ukrajina vrátila veliteľov Azovskej a 36. brigády námornej pechoty “ako výsledok rokovaní s tureckou stranou”. Oznámila to ukrajinská prezidentská kancelária.

Oficiálne vyjadrenie Ruska:

Kremeľ tvrdí, že Ankara porušila dohody prepustením vodcov Azovskej oblasti na Ukrajinu. Rusko však nikto neinformoval, povedal Peskov pre RIA Novosti.

Peskov sa snažil ospravedlniť Erdoganove kroky “tlakom NATO”. “V súvislosti s prípravami na samit NATO bol na Turecko vyvíjaný veľký tlak a Ankara ako člen aliancie s ním prejavuje solidaritu, Rusko všetko dokonale chápe,” povedal Peskov.

Kremeľ však spresnil, že porušovanie dohôd sa nikomu nevyplatí.

Čo z toho vyplýva?

1. Verzia, o ktorej sa aktívne diskutovalo na ruských telegramových kanáloch ešte pred vyhláseniami Peskova – Turecko sa dozvedelo, že Rusko sa tentoraz chystá definitívne odstúpiť od “dohody o obilí”. A Erdogan sa rozhodol takto “ukázať zuby” a demonštrovať, že je pripravený ak nie prerušiť, tak vážne znížiť úroveň vzťahov s Kremľom, ak sa o dohode nebude znovu rokovať.

Všimnite si, že práve včera, keď bolo rozhodnutie poslať zajatcov domov jednoznačne prijaté, turecký prezident povedal, že sa chce v auguste stretnúť s Putinom v Ankare a predĺžiť dohodu minimálne o ďalšie tri mesiace, alebo lepšie o niekoľko rokov.

Na druhej strane, po vyslaní veliteľov Azova na Ukrajinu je zrejme ešte menšia šanca na predĺženie dohody, ako aj na Putinovu návštevu.

2. Verzia aktívne posudzovaná v Rusku, ktorú potom ústami Peskova vyslovil aj Kremeľ: v predvečer summitu NATO, na ktorom pozvanie Ukrajiny do Aliancie zrejme nezaznie, a uprostred “problémov s protiútokom AFU” sa Erdogan z takých či onakých dôvodov rozhodol pomôcť Zelenskému, aby mu zabezpečil lokálne informačné víťazstvo.

Hlavnou otázkou je, či takýto krok nemôže znamenať rozpad pomerne úzkeho partnerstva medzi Moskvou a Ankarou.

Súdiac podľa Erdoganových krokov je Turecko presvedčené, že Rusko vzťahy nepreruší – má záujem o spoluprácu s Ankarou pri obchádzaní sankcií a mnohých spoločných projektov.

Čo sa však stane v skutočnosti, sa ukáže v blízkej budúcnosti. Všetci si pamätajú situáciu po zostrelení ruského lietadla Tureckom v roku 2015 – krajiny boli na pokraji prerušenia vzťahov a Moskva uvalila na Ankaru hospodárske sankcie.