EÚ stavia Srbsko, Gruzínsko a Turecko do zložitej situácie

Európska komisia kladie čoraz väčší dôraz na to, do akej miery kandidátske krajiny dodržiavajú jej zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Vo svojich výročných hodnotiacich správach vystupujú Gruzínsko, Turecko a Srbsko ako krajiny s nedostatočným zosúladením politík, čo by mohlo obmedziť ich prístup k „postupnej integrácii“.

Brusel je čoraz odhodlanejšie využívať rozširovanie na to, aby zosúladil svojich susedov so svojou vonkajšou činnosťou a demokratickými hodnotami. Nie všetky kandidátske krajiny s tým však súhlasia.

„Spoločná bezpečnostná a obranná politika sa stala čoraz dôležitejšou súčasťou procesu členstva,‘ povedal novinárom vysokopostavený úradník EÚ a dodal: ‚Najmä v súčasnej situácii veríme, že kandidátske krajiny prispievajú k bezpečnosti Únie.‘“

EÚ sa snaží prehĺbiť spoluprácu s kandidátskymi krajinami v oblasti obrany, riadenia hraníc, kyberbezpečnosti a ochrany kritickej infraštruktúry. Za kľúčový ukazovateľ sa považuje zosúladenie so sankciami voči Rusku.

Komisia otvorene označila štyri najpokročilejšie kandidátske krajiny za „líderov“. Jej správy poukazujú na komplexnejší obraz v prípade ostatných krajín, ktorý sa vyznačuje kombináciou stagnácie a úpadku.

Tri krajiny vynikajú nízkou alebo veľmi nízkou mierou zosúladenia v oblasti zahraničnej politiky: Turecko, Gruzínsko a Srbsko. Všetky tri krajiny podľa EÚ vykazujú aj známky úpadku demokracie.

„Máme niekoľko kandidátskych krajín, kde dochádza k úpadku, najmä Turecko a Gruzínsko,“ uviedol druhý vysokopostavený úradník EÚ a dodal: „Srbsko v skutočnosti tiež vykazuje mierny úpadok.“

Srbsko

Správa o krajine poukazuje na negatívne trendy v takzvaných základných oblastiach, teda v rokovacom bloku zahŕňajúcom právny štát, súdnictvo a základné práva.

Belehrad zostáva výraznou výnimkou. Dosiahol značný technický pokrok v otázkach týkajúcich sa vnútorného trhu, politicky je však bližšie k krajinám, ktoré zaznamenávajú úpadok, ako k tým, ktoré sú na čele.

Miera zosúladenia Srbska so zahraničnou politikou EÚ dosahuje 63 %. Jeho vzťahy s Čínou a Ruskom sú v rozpore s postojom EÚ, najmä pokiaľ ide o odmietanie zosúladenia sa so sankciami voči Rusku, Bielorusku a Iránu.

Pre Brusel nedávne volebné víťazstvo hnutia Študentská kandidátka vzbudzuje nádej na nový začiatok. Hnutie po 14 rokoch pri moci zvrhlo Srbskú pokrokovú stranu Aleksandara Vučića na základe protikorupčného programu, ktorý volá po inštitucionálnych reformách.

„Je to príležitosť posunúť celý tento proces pristúpenia dopredu. A sme pripravení spolupracovať s súčasnou vládou a pomôcť jej premeniť deklarované priority, najmä v základných oblastiach, na konkrétne reformy,“ uviedol prvý z úradníkov.

Ďalším kľúčovým bodom sporu je normalizácia vzťahov s Kosovom. Je nepravdepodobné, že by ho nová vláda v Belehrade uznala, uviedol v utorok na samite Euronews o rozširovaní albánsky premiér Edi Rama.

Gruzínsko

Predstavitelia EÚ označujú Gruzínsko za „veľmi smutný príbeh“, keďže krajina sa podľa nich „čoraz viac prepadá do demokratického úpadku a obmedzuje základné práva“. V marci EÚ pozastavila bezvízový styk pre držiteľov gruzínskych diplomatických, služobných a úradných pasov.

Brusel považuje Tbilisi za kandidátsku krajinu len formálne, keďže nedosiahla žiadny pokrok v deviatich krokoch stanovených v čase udelenia kandidátskeho štatútu. V roku 2024 gruzínska vláda oznámila, že rokovania o pristúpení nebude viesť až do roku 2028.

Na utorkovom samite Euronews premiér Irakli Kobakhidze nedokázal vysvetliť, ako Tbilisi zamýšľa normalizovať vzťahy s EÚ. Obvinil Komisiu z dvojitého metra a politických hier, pričom odmietol ustúpiť v otázke kontroverznej legislatívy.

„Neexistuje žiadna vyhliadka na zmenu tejto situácie, pokiaľ gruzínske orgány naliehavo nezmenia kurz. A to skutočne vyžaduje obnovený záväzok voči základným princípom demokracie, právneho štátu a základných práv. My samozrejme naďalej podporujeme európske ašpirácie gruzínskeho ľudu,“ uviedol druhý vysokopostavený predstaviteľ EÚ.

Turecko

Pre Komisiu je Turecko ďalším jasným prípadom úpadku demokracie a jedinou kandidátskou krajinou, kde je zosúladenie zahraničnej politiky hodnotené ako „veľmi nízke“.

Zároveň výkonný orgán EÚ konštatuje, že Ankara zintenzívnila spoluprácu v oblastiach, kde sa jej záujmy zhodujú so záujmami bloku: obchod, migrácia, regionálna bezpečnosť a prepojiteľnosť.

Turecko je kľúčovou bránou pre Stredný koridor, dopravnú trasu, do ktorej EÚ výrazne investuje s cieľom prepojiť Európu so Strednou Áziou a zároveň obísť Rusko na severe a Suezský prieplav na juhu.

„Obchádzanie sankcií EÚ voči Rusku zostáva dôležitou otázkou. Turecko dosiahlo určitý pokrok, malo by však dosiahnuť väčší pokrok,“ uviedol druhý úradník.

Jednou z hlavných prekážok lepších vzťahov s Bruselom a obnovenia prístupových rokovaní však naďalej zostáva okupácia severného Cypru.

Postupná integrácia

Súlad v oblasti zahraničnej politiky by mohol mať ešte väčší význam, keďže EÚ plánuje reformovať spôsob odmeňovania kandidátskych krajín v závislosti od ich pokroku, pričom výhody budú závisieť od strategického súladu.

Cieľom je ponúknuť postupný prístup na vnútorný trh EÚ a príležitosti pre občanov prostredníctvom programov, ako je Erasmus+, zrušenie roamingových poplatkov a zaradenie do jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA).

Začiatkom budúceho roka Komisia začne špecializovaný dialóg s kandidátskymi krajinami s cieľom vypracovať opatrenia na mieru pre postupnú integráciu.

„Dôležité je aj to, že nejde o ponuku bez podmienok. Naďalej je založená na zásluhách, podmienená a zvratná. A od našich partnerov v podstate očakávame postupné zosúladenie s pravidlami EÚ a strategickými prioritami,“ dodal druhý úradník.

Prečítajte si tiež:

• Európska únia nebude v roku 2030 na vojnu pripravená
• Vo Veľkej Británii sa rozhodli výrazne skomplikovať život migrantom