Na trináste dôchodky podľa Mikloša nemáme. Ak nič nezmeníme, môžeme prísť aj o časť riadnych penzií

Dôsledkom je podľa neho situácia, keď Slovensko zaostáva za porovnateľnými krajinami a postupne stráca svoju konkurencieschopnosť. Ak sa má tento trend zvrátiť, krajinu čakajú aj nepopulárne rozhodnutia. Mikloš medzi ne radí aj zásah do systému trinástych dôchodkov, ktoré podľa neho verejné financie nedokážu dlhodobo uniesť.

Budúcoročný štátny rozpočet počíta s deficitom viac ako 7,4 miliardy eur, teda približne piatimi percentami HDP. Mikloš však upozorňuje, že samotná výška deficitu nevypovedá o celej kondícii ekonomiky. Dôležité je aj to, ako rýchlo krajina rastie a na čo vynakladá požičané peniaze. Ako príklad uvádza Poľsko a Rumunsko, ktoré síce majú vyššie deficity, no ich ekonomiky rastú podstatne rýchlejšie než slovenská.

Malý ekonomický rast

„Poľsko a Rumunsko rastú rýchlejšie ako my. Rastú o 3,5 percenta, my rastieme o 0,8, resp. o 0,9 percenta, čiže to je priepastný rozdiel,“ upozorňuje Mikloš. Pri Poľsku zároveň pripomína, že na obranu vynakladá približne päť percent HDP. Vyšší deficit tak treba posudzovať aj v kontexte jeho výdavkov a rastového potenciálu.

Slovensko podľa neho stráca pozície aj v porovnaní s ďalšími krajinami regiónu. Kým v minulosti patrilo medzi ekonomicky úspešnejšie štáty, dnes ho predbehli Poľsko, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko, Estónsko či Litva. Rozdiel vidí predovšetkým v kvalite hospodárskej politiky, fungovaní štátu a schopnosti vytvárať podmienky na investície.

Chýbajúce reformy

Mikloš kritizuje, že Slovensko už približne dve desaťročia nedokáže nadviazať na reformné obdobie vlád Mikuláša Dzurindu. Tie podľa neho naštartovali hospodársky rast a umožnili štátu znižovať podiel verejných výdavkov na HDP bez toho, aby prichádzal o peniaze na verejné služby. Ekonomika totiž rástla natoľko rýchlo, že sa zväčšoval aj celkový objem zdrojov, z ktorých štát financoval zdravotníctvo či školstvo.

Dnes je situácia opačná. Ekonomický rast je slabý, no podiel verejných výdavkov na výkone ekonomiky sa opäť približuje k polovici. Štát si tak podľa Mikloša ukrajuje čoraz väčšiu časť z koláča, ktorý sa takmer nezväčšuje. Zároveň rastú povinné výdavky, najmä na dôchodky, ktoré nemožno jednoducho znížiť bez zásadných dôsledkov.

Nezvládnutá konsolidácia

Za jednu z najväčších chýb súčasnej konsolidácie považuje jej jednostranné zameranie na príjmovú stranu rozpočtu. Vláda podľa neho zvyšuje priame dane a odvody a zaviedla aj transakčnú daň. Práve takéto opatrenia však môžu podľa ekonóma najviac poškodzovať hospodársky rast, pretože zvyšujú náklady firiem aj domácností.

Druhým problémom je, že vláda podľa neho nedokázala výraznejšie šetriť na vlastnej prevádzke. Kritizuje chýbajúce audity, neznižovanie nadmerného počtu zamestnancov vo verejnom sektore aj nedostatočné využívanie digitalizácie na znižovanie nákladov a zlepšovanie služieb štátu. Úspory sa podľa neho nemali hľadať na úkor občanov, ale predovšetkým v neefektívnom fungovaní verejnej správy.

„Adresná“ energopomoc

Ako príklad nespravodlivého míňania verejných peňazí uvádza plošnú energopomoc. Tá podľa neho zvýhodňuje aj domácnosti s vysokými príjmami a veľkou spotrebou energií, zatiaľ čo adresná pomoc by mala smerovať predovšetkým k ľuďom, ktorí sa bez nej môžu dostať do energetickej chudoby. V súčasnom nastavení tak štát podľa Mikloša pomáha viac aj tým, ktorí takúto podporu v skutočnosti nepotrebujú.

Samotná konsolidácia však podľa neho nestačí. Ak má Slovensko opäť naštartovať ekonomiku, musí súčasne uskutočniť reformy, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie, znížia byrokraciu, zvýšia kvalitu verejných služieb a vzdelávania a pomôžu prilákať investície. Potrebná je aj efektívnejšia štátna správa, skutočná digitalizácia a kvalitnejšia imigračná politika, ktorá pomôže riešiť starnutie populácie a prilákať zahraničné talenty.

Čo navrhuje

Mikloš preto súčasný postup vlády opisuje ako kombináciu zle nastavenej konsolidácie a chýbajúcich reforiem. „Ak máte na jednej strane rozumnú konsolidáciu, pokiaľ možno čo najviac na strane výdavkov, nie zvyšovaním daní, a k nej pridáte potrebné reformy, tak aj skonsolidujete, aj naštartujete rast. Ale ak robíte len konsolidáciu, nerobíte žiadne reformy, popri tom nevyhnutné, a zároveň tú konsolidáciu robíte hlúpo a zle a spackáte ju, tak výsledok nemôže byť iný než ten, že to bolí, ale nelieči,“ hovorí.

Jednou z oblastí, v ktorej bude podľa neho potrebné urobiť nepopulárne rozhodnutia, sú aj dôchodky. Mikloš otvorene spochybňuje dlhodobú udržateľnosť trinástych dôchodkov. Podľa neho si Slovensko pri súčasnom stave verejných financií nemôže dovoliť pokračovať v rozdávaní takýchto dávok bez toho, aby ohrozilo financovanie ďalších záväzkov štátu.

Čaká nás grécka cesta?

„Nemáme na udržanie 13. dôchodkov,“ vyhlásil. Zároveň varuje, že ak sa verejné financie nedostanú pod kontrolu, problém sa môže v budúcnosti prejaviť oveľa tvrdšie. „My pri dnešnej situácii nebudeme mať o chvíľu ani na dvanáste, či na jedenáste dôchodky,“ upozorňuje. Ako príklad uvádza vývoj v Grécku, kde sa po dlhovej kríze pristúpilo k výraznému znižovaniu dôchodkov. Podľa Mikloša môže Slovensko dopadnúť podobne, ak bude odkladať potrebné zmeny.

Zároveň zdôrazňuje, že zmeny treba verejnosti vysvetľovať ako snahu vytvoriť spravodlivejší a udržateľnejší systém. Pomoc by mala smerovať k tým, ktorí ju skutočne potrebujú, a verejné peniaze by sa nemali míňať neefektívne. Aj keď sú reformy často nepopulárne, ich odkladanie podľa neho problém nevyrieši.

Pripomína, že odpor voči zmenám je prirodzený, pretože ľudia sa obávajú neistoty a straty výhod, na ktoré si zvykli. Reformy navyše často narážajú na záujmové skupiny, ktoré profitujú z existujúceho systému a nechcú sa ho vzdať. Ako príklad uvádza fiškálnu decentralizáciu, ktorú presadzoval počas pôsobenia na ministerstve financií. Hoci samosprávy spočiatku zmenu odmietali, po zavedení nového systému ocenili transparentnejšie pravidlá a predvídateľnejšie príjmy.

Dlhodobá vízia

Podľa Mikloša bude na presadenie zásadných zmien potrebná kompetentná a dostatočne silná vláda s jasným mandátom. Zároveň musí byť na reformy pripravená vopred, pretože ich výsledky sa nedostavia okamžite. Viditeľné zlepšenie ekonomiky sa podľa neho môže prejaviť najskôr po dvoch rokoch. Preto je dôležité, aby nová vláda začala konať čo najskôr po nástupe k moci a aby bola na potrebných opatreniach jednotná.

Mikloš upozorňuje, že Slovensko potrebuje nielen ozdraviť verejné financie, ale aj zmeniť spôsob, akým štát funguje a ako pristupuje k ekonomike. Súčasná kombinácia vyšších daní, rastúcich výdavkov a chýbajúcich reforiem podľa neho krajinu neposúva dopredu. Ak sa potrebné zmeny budú naďalej odkladať, účet za ne môže byť v budúcnosti ešte vyšší.