Bratislava 27. júla 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
V
Pokusu sa zúčastnilo vyše 80 tisíc ľudí starších ako 60 rokov.
Podľa získaných údajov majú ľudia so zlým sluchom v hlučnom prostredí väčší sklon k vývoju demencie v pokročilom veku.
Podľa epidemiológov a autora prieskumu Thomasa Littlejohnsa umožní tento objav varovať lekára, samotných pacientov a ich príbuzných o vývoji choroby skôr, ako sa začne zhoršovať.
V rámci prieskumu využili informácie z britskej biologickej databanky založenej za účelom zistenia súvislosti medzi genetikou, životným prostredím a zdravotným stavom obyvateľov Veľkej Británie.
Vedci preskúmali riziko vývoja demencie v skupine s viac ako 82 000 žien a mužov vo veku 60 rokov a starších. Otestovali ich zo schopnosti rozoznať úryvky reči v hlučnom prostredí.
Výsledky ukázali, že u 1 285 ľudí vznikla demencia približne 11 rokov po prieskume.
“U účastníkov so zlým sluchom bolo riziko vývoja demencie takmer dvakrát vyššie ako u ľudí s dobrým sluchom,” vysvetlil Thomas Littlejohns.
Nebol to prvý prieskum, počas ktorého objavili spojenie medzi zhoršením sluchu a demenciou, ale podľa expertov je to jeden z prvých, počas ktorého preskúmali riziko demencie a ľudské sluchové schopnosti.
Austrálski vedci objavili nečakaný príznak demencie
Magazín Brain skôr s odkazom na austrálskych vedcov zo Sydneyskej univerzity napísal, že strata pocitu radosti zo života môže byť symptómom vznikajúcej demencie.
Prieskumu sa zúčastnilo 172 ľudí, z toho 87 s frontotemporálnou demenciou a 34 s Alzheimerovou chorobou. Ukázalo sa, že strata schopnosti cítiť radosť zo života je spôsobená atrofiou mozgových nervových buniek súvisiacich s fungovaním systému odmeny.
Autori prieskumu ho označili za prvý, počas ktorého u ľudí s frontotemporálnou demenciou potvrdili anhedoniu, neschopnosť prežívať radosť. Tento symptóm majú tiež často pacienti s depresiami, bipolárnymi a obsedantno kompulzivními poruchami, preto ranými štádiami demencie dosť často považujú depresiu.
U pacientov majúcich frontotemporálnu demenciu sa anhedonia prejavila oveľa častejšie ako u iných skupín pacientov, vrátane ľudí s alzheimerom. Pritom sa zmeny súvisiace so stratou radosti zo života pri demencii líšili od zmien pri depresii a apatiu. Autori prieskumu dúfajú, že nové výsledky pomôžu lekárom v diagnostike a včasnom boji s demenciou.