Bratislava 7. decembra (TASR) – Hoci je antihmota najsilnejším známym zdrojom energie a jedna jej kvapka by vraj dokázala zásobovať energiou americký New York celý deň, vyrábať ju sa napriek tomu neoplatí. Na jej výrobu a skladovanie by bolo totiž treba toľko energie, čo by ako potenciálne palivo spotrebovala. V rozhovore pre TASR to uviedol Pavol Strižinec, slovenský vedec pracujúci v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) vo Švajčiarsku i v Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Antihmota uvoľňuje energiu so stopercentnou účinnosťou a nespôsobuje znečistenie ani radiáciu. Či by bolo možné ju v budúcnosti prakticky využiť vo väčšom množstve, Strižinec odpovedá vyhýbavo. "Mám tendenciu povedať, že nie, ale vo vede a najmä v technológii stopercentne platí, že nikdy nehovor nie. Človek nevie, čo nakoniec bude," vraví.
Pripomína však, že antihmoty je prirodzene vo vesmíre veľmi málo, na Zemi si ju musíme vyrábať. Aj v CERN-e sú laboratóriá, kde sa takéto pokusy robia. "Vieme teda vyrobiť nielen rôzne antičastice, ale zložiť z nich aj antihmotu v tvare antiatómu. Keďže ju ale musíme vyrábať umelo, je veľmi nepravdepodobné, že na tú výrobu by nám stačilo menej energie, ako by potom antihmota pri svojej anihilácii dokázala uvoľniť," vysvetľuje.
Na princípe rozpadu častíc dnes fungujú jadrové elektrárne. Strižinec podotýka, že v jadrových elektrárňach je však palivo, obohatený urán, teda prvok, ktorý sa prirodzene vyskytuje na Zemi. "To si treba uvedomiť. Na jeho obohatenie a prípravu bolo treba podstatne menej energie, než pri svojej reakcii vydá," porovnáva. Pri antihmote to tak podľa jeho slov nebude. "Ak by sme ju aj dokázali v dostatočnom množstve vyrobiť a skladovať, minieme na to toľko energie, čo by ona potom spotrebovala ako potenciálne palivo. Toto preto nebude mať technologický úžitok, len ten vedecký," zdôraznil.
UPOZORNENIE:
Rozhovor s P. Strižincom prinesie TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky v nedeľu 8. decembra.
TASR ponúka k správe zvukový záznam.