Môj profil 
Predplatné
Ku dňu konania predchádzajúcich parlamentných volieb v roku 2012 sa v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) nachádzalo spolu 10.099 obvinených a odsúdených, z ktorých právo voliť malo 1465 obvinených a 7577 odsúdených, spolu teda 9042 osôb. Svoje volebné právo vtedy využilo len 158 obvinených a 592 odsúdených, čo súhrnne predstavuje 8,29-percentnú volebnú účasť. Na porovnanie, v marcových prezidentských voľbách v roku 2014 bola v slovenských väzniciach až 32,42-percentná účasť. Informovalo vedenie Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Psychológ Gabriel Hrustič pre TASR uviedol, že možnosť voliť znamená pre väzňov bližší kontakt so svetom mimo väzenia. “Prezidentské voľby však majú pre väzňov navyše príťažlivosť v tom, že v nich volia konkrétneho jednotlivca, ktorý má právomoc amnestie a teda môže potenciálne zmeniť ich situáciu,” upozornil. “Touto voľbou teda nič nestratia, môžu iba získať. Parlamentné voľby takúto nádej nedávajú, preto je aj záujem v tomto prípade oveľa menší,” vysvetlil.
Ďalším dôvodom, prečo je účasť väzňov oveľa väčšia na prezidentských ako parlamentných voľbách, je podľa Hrustiča v ambivalentnom prístupe väzňov k autoritám. “Niektorí ich neuznávajú, iní sa s ľuďmi, ktorí pre nich predstavujú autoritu, stotožňujú. V každom prípade vždy sa skôr identifikujú s konkrétnou osobou, ktorá predstavuje autoritu ako s volebným programom či líniou, ktorú predstavuje politická strana,” ozrejmil psychológ.
Aktuálne sa vo výkone väzby nachádza 1474 obvinených, z toho 75 žien a vo výkone trestu odňatia slobody 8639 odsúdených, z toho 588 žien. Voľby sa v 18 slovenských väzniciach začnú postupne v sobotu od 8.00 hodiny, keď členovia volebných komisií budú do ústavov prinášať volebné urny. Takmer 1700 slovenských väzňov však v sobotňajších parlamentných voľbách voliť nemôže. Prekážkou ich práva voliť je, že buď boli odsúdení za obzvlášť závažný zločin, alebo sú cudzinci, alebo osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony či sú neplnoletí.
.jpg)
.JPG)
