Atény 16 júla 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Thanassis Stavrakis)
Prekvapujúca pravda
Tesne pred uzavretím víkendovej dohody medzi EÚ a Gréckom poskytol bývalý minister financií Varoufakis rozhovor britskému magazínu New Stateman. V interview exminister poodkrýva zákulisie a praktiky európskych politikov počas ťažkých rokovaní, ktoré prebiehali v minulých týždňoch.
Na začiatku rozhovoru sa exminister zdôveruje s úľavou, ktorú pocítil po svojej rezignácii. Koniec hektickým termínom, koniec dvojhodinovému spánku počas posledných piatich mesiacov, koniec neuveriteľnému tlaku počas rokovaní…
Varoufakis v rozhovore tvrdí, že rokovania trvali celú večnosť, pretože druhá strana odmietla rokovať. “Trvali na komplexnej dohode, čo znamená, že chceli preberať úplne všetko. Ja som to vnímal tak, že keď chcú hovoriť o všetkom, tak vlastne nechcú riešiť vôbec nič. Nebolo možné s nimi vôbec pohnúť. Napríklad chceli od nás údaje týkajúce sa štátnych podnikov. Strávili sme kopec času nad tým, aby sme im ich poskytli. K tomu vypĺňanie dotazníkov a nekonečné schôdzky. V druhej fáze sme riešili DPH. Náš návrh odmietli, ale sami s nijakým neprišli. Potom skočili k privatizácii a opäť náš návrh odmietli. Potom prešli k inej téme a znovu náš návrh odmietli. A tak to šlo stále dookola…“
“Môj návrh voči Trojke znel jasne. Hovoril som im nech nás nechajú schváliť tri alebo štyri dôležité reformy, a potom nech nám uvoľnia potrebnú likviditu. Oni na to, že v žiadnom prípade. Trvali na komplexnej dohode a podotkli, že v opačnom prípade to budú vnímať ako jednostranne vyhlásený nepriateľský akt, ktorého cieľom je zabrániť uzatvoreniu dohody. O niekoľko mesiacov sa v médiách objavili informácie, že sme neuskutočňovali reformy a zbytočne strácame čas. A keď nám došli peniaze, tak vyjednávači z MMF prišli so svojimi návrhmi, ktoré boli úplne mimo misu. Naozaj neboli vôbec životaschopné. S oneskorením teda navrhli niečo, čo sa nedalo vôbec schváliť. To robíte v prípade ak sa s druhou stranou nechcete dohodnúť,“ tvrdí Varoufakis.
Exminister sa v rozhovore sťažuje aj na „úplný nedostatok akýchkoľvek demokratických „škrupulí“ u „údajných ochrancov európskej demokracie.“ “Celkom jasné pochopenie druhej strany, že sme na analyticky rovnakej vlne.” Podľa Varoufakisa mu silní hráči do očí povedali: “Máte pravdu v tom, čo hovoríte, ale aj tak Vás zlomíme.“
Na otázku redaktora, ako to bolo s Varoufakisovým tvrdením, že veritelia sa sťažovali, pretože sa „snažil hovoriť ekonomicky v Euroskupine, čo nikto nerobí“ bývalý minister vysvetľuje: “Použijete argument, ktorý ste dobre vypracovali-uistili ste sa, že je logicky koherentný a stretnete sa iba s prázdnymi pohľadmi. Ako keby ste vôbec nič nepovedali. To, čo hovoríte nemá žiadnu súvislosť s tým, čo hovoria oni. To by ste mohli pokojne spievať švédsku hymnu a dostalo by sa Vám rovnakej odpovede. A to je prekvapujúce pre niekoho, kto je zvyknutý na akademickú debatu.“
Na otázku či spolupracoval s ostatnými zadlženými štátmi, exminister skonštatoval, že tieto krajiny boli od samého začiatku najväčšími nepriateľmi Grécka. “Dôvod je jasný. Nočnou morou politických vodcov týchto štátov bolo to, že my pri vyjednávaní uspejeme a zaistíme Grécku lepšiu pozíciu. To by ich samozrejme politicky ohrozovalo, pretože by museli svojim voličom vysvetľovať prečo oni sami taký úspech nedosiahli.“
Minister ďalej v rozhovore uvádza , že niektorí členovia, hlavne z MMF medzi štyrmi očami preukazovali pochopenie, avšak na oficiálnej úrovni to bolo úplne iné. Čo sa týka nemeckého ministra financií Schäubleho, ten mal od začiatku konzistentný postoj: “Nediskutujem o programe, ten bol odsúhlasený predchádzajúcou vládou a voľby na tom nemôžu nič zmeniť. Pretože voľby sa konajú každú chvíľu a máme 19 členských krajín, ak by sa po každých voľbách niečo menilo, tak zmluvy by nič neznamenali.“ K tomu sa exminister Varoufakis vyjadril nasledovne: “Vtedy som sa postavil a povedal: Možno by sme jednoducho nemali mať voľby v zadlžených krajinách. A na to neprišla žiadna odpoveď.“
Varoufakis ďalej v rozhovore pripúšťa, že on i jeho tím od prvého dňa vážne uvažovali o vystúpení Grécka z eurozóny. Prebehli dokonca teoretické prípravy na tento krok, ale do ďalšej fázy sa nedostali. „Osobne som vláde navrhoval agresívne riešenie v podobe tlače dočasnej meny. Varoval som vtedy kabinet pred tým, že Európska centrálna banka zavrie naše banky, aby nás prinútili súhlasiť s ponižujúcou dohodou. Moji kolegovia následne nemohli uveriť tomu, že sa tak skutočne stalo. Napriek tomu, mnou navrhovaný variant riešenia, neschválili. Za sme boli iba dvaja zo šiestich prítomných členov úzkej skupiny.“ Varoufakis tiež chváli referendum, ktoré EÚ ostro skritizovala. „Referendum nám zaistilo úžasnú podporu ľudí. Vláda ho bohužiaľ nakoniec nevzala tak úplne do úvahy.“
Na otázku, či by ho šokovalo, keby premiér Tsipras nakoniec odstúpil, odpovedá: “V týchto dňoch by ma niečo také rozhodne nešokovalo. Naša eurozóna je pre slušných ľudí veľmi nehostinným miestom. Skôr by ma šokovalo, keby vo svojej funkcii zostal a súhlasil so zlou dohodou. Dokážem totiž pochopiť, že cíti voči ľuďom záväzok. Tí ľudia ho podporujú v tom, aby sa z Grécka nestal skrachovaný štát. Musíme však prestať čokoľvek predstierať. Musíme sa prestať spoliehať na nové pôžičky a myslieť si , že sme tým vyriešili problém. Obzvlášť v situácii,kedy je náš dlh o to menej udržateľný a ďalšie úsporné opatrenie zhoršujú stav našej ekonomiky. Najchudobnejším vrstvám obyvateľstva pribudol ďalší kus bremena, čo spôsobuje humanitárnu krízu. To proste nemôžem akceptovať.“
Celý rozhovor si môžete prečítať tu.
Katarína Hanzlíková