Môj profil 
Predplatné
Ako uviedol Stano Župa za komunikačné oddelenie KDH, bankový odvod je nesystémové riešenie. Pôvodný návrh bol postupne ho znižovať a následne ukončiť. “Jeho pokračovanie a dokonca navýšenie je dôkazom nedôveryhodnosti a nekoncepčnosti súčasnej koalície. Nie je dôvod v ňom pokračovať,” skonštatoval pre agentúru SITA Župa. Strana Dobrá voľba si je vedomá výhrad Európskej centrálnej banky (ECB) aj Národnej banky Slovenska k výške, využitiu a trvaniu bankového odvodu. “V súlade s argumentáciou ECB navrhneme urýchlené vypracovanie dopadovej štúdie k prínosom bankového odvodu a na jej základe prípadnú zmenu,” uviedla hovorkyňa strany Dobrá voľba Martina Šoltésová.
Banky by mali podľa hovorcu hnutia OĽaNO Matúša Bystrianskeho prispievať do Fondu ochrany vkladov, aby daňový poplatník nebol vystavený nákladom záchrany bánk. “Nakoľko sa už tento fond naplnil, nevidíme dôvod pokračovať v neúmernom zdanení práve bankového sektora. Podľa slov Národnej banky Slovenska by to v prípade krízy mohlo ohroziť bezpečnosť vkladov občanov SR. V prípade nutnosti v budúcnosti doplniť fond pre záchranu bánk, tento odvod by bol obnovený,” informuje Bystriansky.
Program strany Za ľudí hovorí, že selektívne sektorové dane nepovažujú za optimálne riešenie a v závislosti od fiškálnej situácie budú smerovať k ich postupnému zrušeniu. Avšak ako doplnil Tomáš Meravý zo strany Za ľudí, nebude možné rušiť všetky takéto dane okamžite. Prioritou pre nich bude zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce. Bankový odvod však považujú za špeciálny prípad, pretože vznikol v čase dlhovej krízy v eurozóne a má plniť špecifickú funkciu. “Z tohto hľadiska jeho existenciu považujeme za opodstatnenú, veľmi kriticky však vnímame jeho neúčelné používanie a neúmerné zvyšovanie zo strany vlády, v súčasnosti plní bankový odvod čisto fiškálnu funkciu. Budeme teda smerovať k úprave jeho výšky a účelnému využitiu na zabezpečenie stability bankového sektora,” hovorí Meravý.
Ako povedal predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, slovenské banky dosahujú veľmi vysokú ziskovosť. “Sme zásadne proti tomu, aby zisky, ktoré tieto inštitúcie dosiahli podnikaním na Slovensku, boli takpovediac „bezplatne“ vyvážané na zahraničné účty vlastníkov týchto finančných inštitúcií. Zavedieme preto daň z dividend alebo opatrenie s obdobným účinkom v súlade s legislatívou Európskej únie, ktoré zabezpečia, že pri vývoze kapitálu do zahraničia zaplatí finančná inštitúcia v prospech rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky čiastku rovnajúcu sa 33 % zisku po zdanení. Toto opatrenie sa nebude týkať spoločností, ktorých čistý zisk neprevýši čiastku milión eur,” opisuje plány Kollár. Zároveň chcú zaviesť prísne kontroly transferového oceňovania, aby nedochádzalo k skrytému vyvážaniu ziskov zahraničnými vlastníkmi finančných inštitúcií.
Banky platia od tohto roka na Slovensku dvojnásobne vyšší bankový odvod, a to 0,4 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe. V roku 2019 to bolo 0,2 percenta. Zároveň sa platnosť odvodu rozšírila aj na nasledujúce roky, hoci pôvodne sa mal od roku 2021 osobitný odvod zrušiť. Banky majú povinnosť zaplatiť odvod v štyroch štvrťročných splátkach vždy k 25. dňu daného kalendárneho štvrťroka. Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Banky okrem toho platia aj odvod do rezolučného fondu a Fondu ochrany vkladov, ktoré sú určené na podobné účely ako banková daň.
.jpg)
.JPG)
.jpg)
