V roku 1968 poslali pozývací list piati biľakovci. O 55 rokov neskôr máme transatlantických natobiľakov až 21

Pred vyše mesiacom išla do Bruselu zo Slovenska zvláštna výprava. Boli v nej úradníci z úradu vlády, ministerstiev vnútra, zahraničných vecí, obrany, školstva, kultúry, ľudia zo SIS, NBÚ, polície, mimovládok ako projekt Konšpirátori, Gerulata, Globsec a ďalší, spolu v počte 21 osôb.

Oficiálne išli na čosi ako školenie. Tak to aspoň vyplýva z hlavičky zápisnice, ktorú urobili ľudia z Ministerstva obrany. Ibaže keď sa v tej zápisnici začítate ďalej, tak zistíte, že to bolo trochu zvláštne školenie. Tí ľudia totiž namiesto nejakého školiaceho strediska nenavštívili nič menej významné, než centrálu Európskej komisie a centrálu NATO.

Ešte zaujímavejšie je, že namiesto toho, aby sa vzdelávali, tak oni sami v tých centrálach referovali predstaviteľom EÚ a NATO o situácii na Slovensku. A čo je na tom zďaleka najzaujímavejšie, je forma a šokujúci obsah ich posolstva. To sa totiž až príliš podobalo na posolstvo, ktoré napísali v roku 1968 Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasil Biľak v tzv. pozývacom liste. Piati biľakovci vtedy žiadali sovietskeho vodcu Leonida Brežneva, aby prišiel zachrániť prosovietsky režim v ČSSR pred kontrarevolúciou.

Prešlo 55 rokov a v apríli 2023 dvadsaťjedna transatlantických natobiľakov v podstate žiadalo vodcov NATO a EÚ, aby zachránili proamerický režim v SR pred demokratickými voľbami, lebo by v nich mohli zvíťaziť Fico a Pellegrini. Písali sme o tom napríklad tu .

V pozývacom liste 1968 (nájdete ho napríklad tu) piati biľaci napísali: „Tlač, rozhlas a televízia, ktoré sú prakticky v rukách pravicových síl, ovplyvnili verejnú mienku natoľko, že sa do politického života našej krajiny začínajú teraz bez odporu verejnosti zapájať živly nepriateľskej strany. Roznecujú vlnu nacionalizmu a šovinizmu a vyvolávajú antikomunistickú a protisovietsku psychózu.“ A tiež napísali: „Považujte toto naše vyhlásenie za naliehavú prosbu a žiadosť o vašu akciu a všestrannú pomoc.“

Naproti tomu v pozývacej výprave 2023 dvadsaťjedna natobiľakov odovzdalo vedeniu ríše Západu posolstvo: „Situácia na Slovensku je veľmi kritická v kontexte nadchádzajúcich volieb, je potrebné s tým niečo robiť, lebo voľby budú zneužité”. A požiadali  ich o zaslanie counter-hybrid support teamu na Slovensko s tým, že „NATO musí čo najskôr riešiť otázku volieb, pretože vyhrá Fico a Pellegrini a SR vystúpi z NATO.“

Je to šokujúce, trápne, obludné, smiešne. Nie, bratská pomoc tentoraz nepríde na tankoch, ale to bude asi jediný rozdiel. Títo používajú iné metódy, rafinovanejšie, modernejšie. Výjazd dvadsaťjedna natobiľakov 2023 do Bruselu vojde do histórie ako rovnaká hanebnosť ako tá Biľakova z roku 1968. Už teraz sa to stalo terčom posmechu a to je iba začiatok.

Eduard Chmelár nad touto hanbou krúti hlavou: „Títo ľudia sa vlastne sťažujú Bruselu na to, že tu môže vyhrať v demokratických voľbách niekto iný ako oni.“ Ľuboš Blaha pripomína: „Asistoval im pri tom aj šéf firmy Gerulata, synáčik zakladateľa Esetu.“ A Tomáš Taraba sa smeje: „Títo najväčší bojovníci proti hoaxom popreli vlastný zápis zo svojej cesty, teda tak alebo onak, sami vytvorili hoax.“

A aká bola reakcia „trafených husí“? Podobne nehorázna a bezočivá ako pred pár mesiacmi, keď Blahu nepustili do verejnoprávnej RTVS a v duchu pravidla doktora Plzáka „zatloukat, zatloukat, zatloukat“, namiesto priznania nad slnko jasnejšej viny oni ešte zaútočili a dokonca obvinili Smer z manipulácie.

Podobné to bolo aj tentoraz. Tlačovku zvolal bývalý minister obrany Jaroslav Naď, ktorý sa vážnym obvineniam bezočivo vysmial, že predsa už za Ficovej vlády vznikli štruktúry a tímy zaoberajúce sa hoaxmi a dezinformáciami, a že to boli tí istí ľudia, ktorí teraz išli do centrály EÚ a NATO. Nuž, áno, žiaľ, tie isté živly a štruktúry tu existovali už za Ficových vlád, vtedajšia moc ich chtiac-nechtiac trpela. Akurát že pán exminister si nevšimol taký kozmetický detail, že oni vtedy nechodili žiadať o „internacionálnu bratskú pomoc“ do centrál NATO a EÚ.

Zvyšok Naďovej tlačovky potom bol už iba klasickou „lebo Fico“ seansou. A samozrejme, zbierkou drahokamov pravdovravnosti práve tak, ako by sme to od pána exministra Naďa očakávali. Vrátane toho najjagavejšieho, a síce, že to bol len obyčajný seminár. Skutok sa nestal, zabudnite.

Budú sa snažiť to odignorovať, prehlušiť, vymazať z pamäti. Skutočnosť je totiž taká, že toto je škandál medzinárodných rozmerov. Tu nejde o nič menšie, než o protiústavný puč. A preto im neostáva iné, len natvrdo, hrubozrnne klamať a popierať.