Môj profil 
Predplatné
Český prezident využil vystúpenie v Lidiciach, aby komentoval okrem iného aj teroristické útoky na starom kontinente. Podľa Zemana sú dielom našej zbabelosti prezentovanej ako multikultúrna tolerancia.
“Sme zbabelci preto, že často otvárame náruč islamským radikálom, často hovoríme o tolerancii voči ním, často hovoríme o prispôsobení sa ich kultúre, aj keď je táto kultúra nezlučiteľná s európskou,” vyhlásil podľa českých elektronických médií okrem iného Miloš Zeman.
Ako je známe, po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, ktorý vykonali československí výsadkári v Prahe, vyhlásili v protektoráte Čechy a Moravy stanné právo. Odveta rozhnevaných Nemcov vyvrcholila vypálením Lidíc 10. júna 1942 so zdôvodnením, že v dedine sa údajne ukrývajú parašutisti, aktéri atentátu. Fašisti postrieľali všetkých mužov; ženy a deti poslali do koncentračných táborov. Niekoľko najmenších obyvateľov Lidíc putovalo na prevýchovu do nemeckých rodín. Lidická tragédia si vyžiadala životy celkove 340 miestnych občanov, vrátane 173 zastrelených mužov a chlapcov, 26 žien, ktoré zahynuli v koncentračných táboroch a 82 detí, ktoré zomreli na následky udusenia v plynovom aute nacistov.
Obec gestapo zrovnalo so zemou a v roku 1943 tu zostala len holá pláň. Udalosti v Lidiciach si nacisti zaznamenali v dokumentárnom filme. Ten poslúžil ako dôkazový materiál i počas procesu s vojnovými zločincami z Tretej ríše v Norimbergu. Jeho zostrihaná verzia sa premieta v lidickom múzeu. Správa o zničení Lidíc obletela celý svet. Po vojne v roku 1945 sa do Lidíc začali vracať ženy, ktoré prežili tragédiu a dozvedeli sa o osude svojich manželov a otcov. Deväť detí odvlečených do Nemecka sa podarilo nájsť v rokoch 1945-47. Celkove sa do obce vrátilo 143 žien a 17 detí. Základný kameň nových Lidíc bol položený v roku 1947 a v máji 1948 sa začala výstavba prvých domov. Od roku 1949 sa do Lidíc začal vracať nový život. Za lidickú tragédiu bol v apríli 1947 popravený šéf gestapa v Kladne Harald Wiesmann. Nacistovi Maxovi Rostockovi, ktorý bol odsúdený za osobnú účasť na likvidácii Lidíc, bývalý komunistický prezident Antonín Zápotocký v roku 1953 udelil tajne milosť a Rostock pôsobil ako agent československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v Nemecku. Tragickú históriu Lidíc pripomína v obci Národná kultúrna pamiatka Lidice s ružovým parkom. V Múzeu Pamätníka Lidice sú zhromaždené fakty a dokumenty o lidickej tragédii. Snímky z likvidácie obce sa v roku 2007 dostali do rúk vojenských historikov. Objavili sa tajne vyrobené kópie z amatérskych fotografií, ktoré si dal u drogistu v neďalekom Buštěhrade zhotoviť niektorý z účastníkov likvidácie obce. V česko-slovenskej koprodukcii nakrútil režisér Petr Nikolaev celovečerný hraný film Lidice, ktorý neobvyklým spôsobom priblížil tragický osud tamojších obyvateľov. V snímke uvedenej do kín v roku 2011 sa objavili českí i slovenskí herci, napríklad Karel Roden, Zuzana Fialová, Roman Luknár, Zuzana Bydžovská, ale aj Jan Budař, Milan Kňažko a mnohí ďalší.
.JPG)
