V jednoduchých podmienkach sa dajú vyrobiť kvalitné potraviny, tvrdí Homolová

Banská Bystrica 3. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR)

Tento rok vyhlásila OSN za Medzinárodný rok rodinných fariem, čo bolo aj impulzom na zorganizovanie konferencie pre malých rodinných farmárov, ktorí chcú žiť na vidieku a z toho aj prežiť

K zviditeľneniu malých, rodinných fariem, ich snahy, aby mohli finalizovať na farmách, či k upozorneniu na skupinu spotrebiteľov, ktorá sa chce k takýmto potravinám legálne dostať, má pomôcť dnešná otváracia konferencia “Rodinné farmy – potraviny z domoviny,” ktorá sa koná v Banskej Bystrici. TASR to uviedla Zuzana Homolová, predsedníčka Ekotrendu Slovakia – Zväzu ekologického poľnohospodárstva. Pokračovala, že momentálne podmienky sú pre takýchto farmárov nepriechodné.

“V súčasnej dobe môžu farmári finalizovať len prvotné produkty, čo sú napríklad ovocie, zelenina, zo živočíšnych komodít je to len mlieko, na všetko ostatné potrebujú mať prevádzkarne,” upozornila. Keď napríklad chová farmár len päť kôz, je to pre neho nerentabilné. “V malých, jednoduchých podmienkach sa dajú vyrobiť kvalitné potraviny a malí farmári sú odkázaní na kvalitu. Pretože jednak minimálne polovicu svojej produkcie skonzumujú vo vlastnej domácnosti a zákazník by sa k nim nevrátil, keby nebola potravina kvalitná,” vysvetlila Homolová.

Pripomenula, že tento rok vyhlásila OSN za Medzinárodný rok rodinných fariem, čo bolo aj impulzom na zorganizovanie konferencie pre malých rodinných farmárov, ktorí chcú žiť na vidieku a z toho aj prežiť. Pre konferenciu zadefinovali osem hlavných tém. Pritom od marca do októbra robia tiež v ôsmich slovenských krajoch po jednom seminári, každý je už len na jednu tému. “Seminár sa uskutoční najďalej päť kilometrov od nejakej rodinnej farmy. To znamená, doobeda sa budeme rozprávať o probléme, budeme sa snažiť hľadať východiská a riešenia a poobede všetci účastníci môžu navštíviť rodinnú farmu,” vysvetlila Homolová.

Medzi témy podľa jej slov v prvom rade patrí spracovanie na farme v jednoduchých podmienkach. Ďalšie témy sú napríklad ako sa dostať k pôde, podpora mladých, malých farmárov či zamestnávanie na farmách. “Problémy máme napríklad aj s plemenitbou. Pretože, keď má farmár dve kozy, musí mať registrovaného capa, čo je pre neho 1000 eur.” V neposlednom rade je to podľa Homolovej spracovanie vedľajších živočíšnych produktov – kafiléria, ktorá je na Slovensku momentálne len v Žiline.

Marcela Nemcová z obce Devičany v okrese Levice TASR uviedla, že majú taktiež rodinnú farmu. Podľa nej by farmárom pomohlo, keby im bolo umožnené vyrábať svoje produkty v jednoduchších podmienkach. “Samozrejme, hygienicky čistých, dajme tomu v kuchynských podmienkach. S tým, že by tie výrobky boli označené ‘vyrobené v kuchyni – jete to na vlastné riziko’, alebo niečo v tom zmysle. Ako sa predávajú cigarety. Veď cigarety sú oveľa horšia vec, ako je doma urobený lekvár,” myslí si Nemcová. Farmám by podľa nej pomohlo, keby takýto produkt bolo možné legálne dať na trh napríklad v mieste bydliska či lokálne predávať. “To nie je veľkovýroba, ale malovýroba, kde sa možno ovocia spracuje rádovo desiatky kíl, mlieka možno dva–tri litre týždenne. To sú tak malé množstvá, že nie je reálna investícia do prevádzky,” uzavrela Nemcová s tým, že ľudia takéto potraviny chcú.

jf