Jeruzalem 29. mája 2017 (HSP/regnum/Foto:Screenshot youtube)

Izraelský analytik a politológ Avigdor Eskin publikoval pre portál regnum zaujímavý materiál, v ktorom sa venoval návšteve amerického prezidenta v Saudskej Arábii a v Izraeli

V období najbližších desať rokov sa podľa amerických informácii prehĺbi spolupráca medzi USA a Saudskou Arábiou, Saudi vyjadrili svoj záujem o americké zbrane, pričom kontrakty medzi USA a Saudskou Arábiou dosiahli sumu 380 miliárd dolárov. Donald Trump sa vracia do Washingtonu s “tučným úlovkom”, ktorý by mal pomôcť USA v riešení amerických finančných problémov. (Saudi vedia, prečo súhlasili s “americkým výpalným”, majú množstvo vnútorných problémov, Američania ich obviňujú z účasti na útokoch z r. 2001, Irán a Jemen ohrozujú saudské územie….)

Donald Trump teda našiel reč so saudskými vahábistami a salafitami, hoci ešte pred prezidentskými voľbami sa Trump vyjadroval na adresu Saudskej Arábie značne kriticky, dokonca označoval Saudov za zodpovedných z teroristického útoku dňa 11. 9. 2001. Takisto Trumpove slová o tom, ako sa chystá viesť rozhodný boj proti terorizmu a nájsť spoločnú reč s Ruskom sa ukázali byť nepresné. Trumpova politika voči Izraelu sa obligátne nesie v znamení podpory židovského štátu.

Podľa Izraelcov však spolupráca USA so Saudskou Arábiou pravdepodobne povedie k posilneniu islamského radikalizmu. Saudská Arábia sa nikdy netajila tým, že financovala protiasadovské skupiny v Sýrii, už dlhšiu dobu Saudská Arábia stavia vo svete mešity v ktorých pôsobia radikálni predstavitelia vahábistického a salafistického islámu. Vahábisti a salafisti sú propagandistami moslimského terorizmu, samozrejme Saudi a Američania označujú za hlavného sponzora terorizmu vo svete Irán.

Donald Trump podľa niektorých izraelských analytikov pokračuje v opakovaní chýb predchádzajúcej americkej administratívy Baracka Husseina Obamu. Obamu analytici CIA presvedčili, že “Moslimské bratstvo” pomôže “vypustiť v Egypte paru”, dočasne sa destabilizuje celý región, čo pomôže upevniť americké postavenie v Egypte. Američania predpokladali, že po čase sa radikáli upokoja, situácia sa však nakoniec vyvinula ináč, ako si Američania predstavovali.

Donald Trump dnes predpokladá, že zbližovanie sa so Saudmi odkloní Saudskú Arábiu od terorizmu, priblíži Saudskú Arábiu k Západu a že sa mu podarí vyprovokovať napätie, prípadne konflikt medzi Saudskou Arábiou a Iránom.

Izraelci však nevnímajú americké aktivity v Saudskej Arábii tak jednoducho, ako Donald Trump. Izraelci chápu, že Trumpova politika narazí na množstvo problémov a môže sa skončiť fiaskom. Izraelský minister obrany Liebermann sa veľmi kriticky vyjadril k americko-saudskej dohode.

Časť izraelských analytikov spochybňuje úspešnosť amerického plánu, ktorý sa zameriava na prehlbovanie napätia medzi Saudskou Arábiou a Iránom. Mnohí izraelskí experti považovali za vhodnejší postup nepriamo podporovať iránskych nacionalistov, (tí majú dosť silné zastúpenie v iránskych ozbrojených zložkách), ktorí sa už dlhšie vyjadrovali kriticky k politike náboženského krídla v Iráne.

Ak však Američania začnú podporovať Saudov, iránski nacionalisti a zoroastristi sa zomknú a zmobilizujú na boj voči americkej, izraelskej či saudskej hrozbe. Výsledkom amerického postupu bude podľa spomenutých izraelských analytikov vnútropolitické posilnenie Iránu, zhoršenie  bezpečnostnej situácie na Blízkom východe, ktoré sa prejaví v silnejšej iránskej podpore Hizballáhu, prípadne palestínskeho Hamas, či ďalších pre Izrael neprijateľných organizácii. Samozrejmosťou bude zvýšenie iránskej podpory legitímnemu sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi.

Takže veľká časť izraelských analytikov považuje Trumpov postup a rozvíjajúcu spoluprácu so Saudami za chybu, ktorá sa negatívne prejaví v ďalšom vývoji situácie na Blízkom východe. Izraelský odborník Edi Cohen z centra Strategických vzťahov Begina a Sadata dokonca publikoval zaujímavý materiál, v ktorom sa vyjadril za ukončenie boja proti režimu Bašára Asada v Sýrii. K americkému postupu sa stavia vyložene negatívne a Cohen načrtol aj princípy a ciele, ktoré by stáli pri zrode spolupráce medzi Jeruzalemom, Moskvou, Teheránom a arménskym Jerevanom.

Krkolomný politický gambit, ktorý ako teoretickú možnosť Edi Cohen predložil je zaujímavý, no príliš optimistický a odvážny. Presadiť túto zaujímavú myšlienku určite nebude ľahké, najväčším problémom a prekážkou sa ukazuje byť samozrejme Teherán, ktorý má už niekoľko desaťročí napäté vzťahy s Izraelom. Takisto časť izraelských odborníkov verí tomu, že sa Saudov podarí aj naďalej udržať dostatočne ďaleko od Izraela a že prípadná saudská agresia bude nasmerovaná iným smerom (konflikt v Jemene, pokračujúci a čoraz viac sa prehlbujúci konflikt medzi Saudami a Iránom). Preto sa stavajú k prípadnej “zmene pólov” v izraelskej politike značne skepticky.

Ak by sa však Moskve podarilo presvedčiť Teherán, mohlo by prísť aj k určitému izraelsko-iránskemu zbližovaniu. V tom prípade by ostal Čierny Peter v rukách Saudskej Arábie.

Avigdor Eskin