Môj profil 
Predplatné
Bratislava 3. februára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Brynn Anderson)
V ďalekom Pekingu sa začínajú XXIV. zimné olympijské hry. Pre slovenských športovcov ide o ôsmu účasť v ére samostatnosti. Slovensko nikdy nebolo a ťažko niekedy bude športovou veľmocou. Aj keď na druhej strane je pravda taká, že na letných olympijských hrách v roku 2008 práve v Pekingu sme získali tri zlaté, dve strieborné a jednu bronzovú medailu, čo bolo v pomere k počtu obyvateľstva viac, ako ich získala víťazná Čína. Súčasné medailové očakávania sa týkajú v podstate len lyžiarky Petry Vlhovej a možno aj hokejistov.
Petra Vlhová so svojím tímom odletela v nedeľu a viezla so sebou – podľa jej brata Borisa Vlhu – neuveriteľnú jednu tonu nákladu.
Zvuk: Vlha
Petre držíme palce a veríme, že z Pekingu sa bude vracať s ťažším nákladom, ako odletela. Ťažším o nejaký ten kov.
V čase prípravy tohto podkastu sa ešte nevedelo, koľko na olympiádu odletí hokejistov, a či medzi nimi bude aj najlepší hráč minuloročných majstrovstiev sveta Peter Cehlárik. V tejto zložitej dobe hrajú vážnu úlohu testovania na covid, a práve táto naša opora mala s testovaním problém. Bol jediným hráčom, ktorému po dvoch dňoch v izolácii vyšiel pozitívny výsledok. Hovorí člen vedenia olympijského hokejového tímu Otto Haščák.
Zvuk: Haščák
Nuž, ako sa hovorí, chudobnému aj z hrnca vykypí.
Naša skromnosť, a to nielen pokiaľ ide o medailové očakávania z Pekingu, zďaleka nevyplýva z toho, žeby sa u nás nerodili talenty. Talenty športové, či talenty, ktorých činnosť súvisí so športom.
Veď napríklad ako prví Slováci na olympiádu do Pekingu, odletela skupina jedenástich slovenských expertov, lyžiarskych odborníkov. Budú upravovať olympijské zjazdovky v Jen-čchingu, a to pre všetky súťaže mužov aj žien v alpskom lyžovaní. Skupina slovenských expertov na úpravu zjazdových tratí, vedená Michalom Mrázikom, si vo svete už dávnejšie získala výborné meno. Na nimi upravených tratiach sa odjazdilo viacero pretekov Svetového pohára v Jasnej, v Špindlerovom Mlyne a na slalomy Svetového pohára do Záhrebu chodia každoročne.
V čom sú teda problémy v slovenskom športe, a pravdaže v súčasnosti nielen tam? Jedna z našich basketbalových legiend, člen slovenskej siene slávy, Miroslav Rehák, už s viac ako ôsmimi krížikmi na chrbte, sa v medailóne pre Pamäť národa posťažoval na veľmi slabú prácu s deťmi a mládežou. Doslova povedal, že sa to nedá porovnať s časmi „za socíku“, keď napríklad v basketbale sme mali stovky športových stredísk mládeže, dnes sú ich len desiatky.
Miroslav Rehák však vidí problém aj inde. Vo veľkom počte cudzincov v našich basketbalových kluboch a nedostatku príležitosti pre našich hráčov.
Zvuk: Rehák
Podobný názor má aj bývalý futbalových tréner Anton Dragúň, ktorý sa so svojím názorom zdôveril Hlavným správam.
Zvuk: Dragúň
Nuž a veľké problémy sú, ako všade inde, aj v peniazoch, aj vo financovaní športu. Ak na jednej strane sa nájdu peniaze na atraktívnych hráčov zo zahraničia, predstavitelia športu osobitne zdôrazňujú zanedbanú športovú infraštruktúru. Chýbajú nám priestory na športovanie. Hovorí viceprezident Slovenského športového a olympijského výboru Zdenko Kríž, šéf slovenského stolného tenisu.
Zvuk: Kríž
A k tomu všetkému ešte prišla koronakríza a niekedy ťažko pochopiteľné a finančne výraznejšie nekompenzované opatrenia zo strany vlády, ktoré sa dotkli každej stránky života spoločnosti. Konštatuje to aj viceprezident športového a olympijského výboru Peter Korčok.
Zvuk: Korčok
Skorý návrat do normálneho života je nevyhnutný. Nuž, naozaj, čo všetko hrozí, ak sa neskončia tie obmedzujúce opatrenia, ktoré ničia všetko okolo nás?
Zvuk: Korčok 2
A pokiaľ ide o význam športu, bodaj by mal predstaviteľ slovenskej atletiky pravdu. Aby sa naši mladí vrátili na štadióny i do telocviční, čo pomôže k zdraviu národa a zaiste aj k budúcim športovým úspechom.
Dagmar Vanečková
.JPG)
.jpg)
