Uznesenie o väzbe Daňa a Vaského: Pre toto sú vo väzení. Nebránim sa však diskusii, hovorí sudca

Bratislava 15. januára 2020 (HSP/Foto:Facebook)

Sudca Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I JUDr. Ján Go­lian, PhD zverejnil na portáli Právne listy podrobné informácie o uznesení o vznesení obvinenia voči známym youtuberom Martinovi Daňovi a Rudolfovi Vaskym. Sudca Golian bol tým, ktorý bol za vä­zob­né stí­ha­nie pred­met­ných osôb, označil ho za “dô­vod­né”, no ako uvádza v článku, nebráni sa odbornej a laickej diskusii. Obaja obvinení sú teraz umiestnení v Ústa­ve na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy Nitra.

V dokumente sa ako dôvod väzby uvádzajú konkrétne tvrdenia najmä Martina Daňa vo videách na YouTube a Facebooku, v ktorých mal zverejňovať osobné údaje prokurátorov a sudcov bez ich súhlasu, mal ich pomenúvať výrazmi ako “blázni, psy­chic­ky na­ru­še­ní jed­not­liv­ci v ta­lá­roch, podvodníci, klamári” a pod.

“Ob­vi­ne­ní sa do­púš­ťa­li hru­bej nes­luš­nos­ti tým, že slov­ne na­pá­da­li naj­mä v tom ča­se pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky A. K.”. Taktiež sa uvádzajú údajné Daňove výtržnosti v pojednávacej miestnosti niektorých súdnych konaní, na ktorých sa zúčastňoval ako novinár či verejnosť. Konkrétne mal pomenovať sudcu slovami “tupec a idiot” a spochybňovať zákonnosť súdu.

Podľa uznesenia už 04.07.2019 bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie a vzne­se­né ob­vi­ne­nie vo­či Daňovi pre pok­ra­čo­va­cí pre­čin neop­ráv­ne­né­ho nak­la­da­nia s osob­ný­mi údaj­mi a pre pre­čin pod­ne­co­va­nia. Neskôr aj kvôli pohŕdaniu súdom, kvôli tomu, že viackrát natáčal pojednávanie napriek zákazu. V uznesení sú citované vyjadrenie obvinených z videí a zo stránky Takže Tak od marca roku 2016.

V decembri 2019 prevzala prípad Daňa a Vaskeho NAKA a došlo k obvineniu pre “opa­ku­jú­ci sa pok­ra­čo­va­cí pre­čin vý­tr­žníc­tva for­mou spolu­pá­cha­teľ­stva” spolu s pre­činom pod­ne­co­va­nia.

Hoci Daňo a Vaský viackrát označili svoje verejné vysielania za “satiru”, v dokumente sú citované problémové pasáže, kde sa mali obvinení hrubo vyjadrovať na adresu rôznych verejne činných osôb či bankových a finančných inštitúcii. Obvinení napríklad tvrdili, že za samovraždami občanov sú konkrétne rozhodnutia prokurátorov a pod.

Uvádza sa napríklad citát Daňa: “Slo­ven­ská spo­ri­teľ­ňa, šak to je nie­čo ot­ras­né.“, na čo ob­vi­ne­ný Vaský opä­tov­ne vzal do ru­ky ko­vo­vú roxoro­vú tyč a uvie­dol: „A do­há­ňa­la ľu­dí k sa­mov­raž­dám. To­to je tá beš­tia­li­ta, za kto­rú vy bu­de­te eš­te zod­po­ve­dať, ale kr­vou! Kr­vou bu­de­te zod­po­ve­dať! Aby sa to už nik­dy viac nes­ta­lo. Z vás uro­bí­me od­stra­šu­jú­ci pre­ce­dens, a to tak, že vám vy­tl­čie­me mo­zog z hla­vy. Ten mo­zog bu­de strie­kať vša­de, a to bu­de od­stra­šu­jú­ci pre­ce­dens.”

V tak­to vy­ho­to­ve­nom a zve­rej­ne­nom zá­zna­me sa ob­vi­ne­ní podľa uznesenia “do­púš­ťa­li hru­bej nes­luš­nos­ti”. Citované sú pritom ďalšie rozsiahle pasáže z videí Daňa a Vaského o Vác­la­vovi Hav­lovi, exprezidentovi Kisovi, viacerých poslancoch NR SR, sudcoch, novinároch.

Ku Havlovi napríklad Vaský uviedol: “Kto je mŕtvy? Ó, len v dob­rom, no však nech sa pa­rí v pek­le. To je fa­šis­tic­ká svi­ňa! On tu zos­no­val fa­šis­tic­ký prev­rat! Ten haj­zel! On nech sa va­rí v pek­le! Aj s tým, tým­tok Schwar­zen­ber­gom…”

Ku vtedajšej poslankyni Lucii Ďuriš Nicholsonovej obvinení podľa dokumentu uviedli: “A tá po­lo­ci­gán­ka chce ro­biť štát­ny prev­rat?! Tá ška­re­dá po­lo­ci­gán­ka, jak sa vo­lá?! Chce ro­biť štát­ny prev­rat?“, na čo zá­ro­veň ob­vi­ne­ný M. D. uvie­dol, „Ci­gán­ka Ď. N.!“, na čo ďa­lej ob­vi­ne­ný R. V. uvie­dol, „Je­di­ný štát­ny prev­rat, kto tu bu­de ro­biť, sme my!“, a potom Vask vzal do ru­ky ko­vo­vú roxoro­vú tyč a uvie­dol, „My bu­de­me ro­biť štát­ny prev­rat! Za úče­lom za­sta­ve­nia ge­no­cí­dy na slo­ven­skom a čes­kom ná­ro­de! Je­di­ne my! A ta­ký štát­ny prev­rat nie je tres­tne stí­ha­teľ­ný! Ale ten štát­ny prev­rat, čo tá ci­gán­ka N., tá po­lo­ci­gán­ka, kto­rá po­pie­ra, že je ci­gán­ka…”

Medzi posledné Daňove videá, ktoré polícia riešila patrilo vysielanie Daňa, 1. decembra, v ktorom sa venoval osobe riaditeľa NAKA a novinárke denníka N Monike Tódovej.

Súd v uznesení kon­šta­tu­je, že pre­či­nu vý­tr­žníc­tva sa do­pus­tí pá­cha­teľ, kto­rý slov­ne ale­bo fy­zic­ky, ve­rej­ne ale­bo na mies­te ve­rej­nos­ti prís­tup­nom hru­bej nes­luš­nos­ti ale­bo vý­tr­žnos­ti tým, že na­pad­ne iné­ho. “Pr­vým pred­pok­la­dom je te­da spá­chanie skut­ku ve­rej­ne, ale­bo na mies­te ve­rej­nos­ti prís­tup­nom. Súd v tom­to sme­re kon­šta­tu­je, že pod­ľa § 122 ods. 2, písm. a) Tr. zák. je trest­ný čin spá­cha­ný ve­rej­ne ak je do­ko­na­ný ob­sa­hom tla­čo­vi­ny ale­bo roz­ši­ro­va­ním spi­su, fil­mom, roz­hla­som, te­le­ví­ziou, pou­ži­tím po­čí­ta­čo­vej sie­te ale­bo iným ob­dob­ne účin­ným spô­so­bom.”

Ve­rej­nosť vy­sie­la­nia je pod­ľa ná­zo­ru sú­du v tom­to sme­re o to vý­raz­nej­šia, že prís­tup na inter­ne­to­vú strán­ku, ako je YouTube nie je v zá­sa­de oh­ra­ni­če­ný a má ce­los­ve­to­vý do­sah (na­roz­diel od te­res­triál­ne­ho/lo­kál­ne­ho te­le­víz­ne­ho vy­sie­la­nia) a te­da po­ten­cio­nál­ny vplyv ob­vi­ne­ných je nie len na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ale je vý­raz­ne šir­ší. “Rov­na­ko neu­nik­lo po­zor­nos­ti sú­du, že re­lá­cia “Tak­že tak” ma­la pra­vi­del­ne sle­do­va­nosť v ti­síc­kach uží­va­te­ľov, te­da vplyv ob­vi­ne­ných na ad­re­sá­tov re­lá­cie nie je roz­hod­ne za­ned­ba­teľ­ný.”

Súd kon­šta­tu­je, nie je mož­né po­su­dzo­vať len slov­né vy­jad­re­nie skut­kov, ale je pot­reb­né zoh­ľad­niť cel­ko­vý pre­jav ob­vi­ne­ných (te­da ver­bál­ny, mi­mic­ký, ne­ver­bál­ny, ako aj po­hy­bo­vé vy­jad­re­nie “ná­zo­ru”), kto­rý sme­ru­je vo­či kon­krét­nym oso­bám. V tom­to sme­re je pot­reb­né pou­káżať, že mier­nej­ší­mi vý­raz­mi vo­či kon­krét­nym oso­bám zo stra­ny ob­vi­ne­ných sú vý­ra­zy ako “špi­na, zrú­da, spros­tá oso­ba, pu­ča, hye­na, idiot, haj­zel, chuj, tls­tá svi­ňa…” .

“Ob­vi­ne­ní sa však vo ver­bál­nom vy­jad­re­ní ne­vyh­li ani naj­hrub­ším vul­ga­riz­mom, ke­dy vo svo­jom vy­sie­la­ní pou­ží­va­jú vý­ra­zy ako ”po­**­ba­ný, vy­**­ba­ný, pi­*a, pi­**­vi­ny, ko­**t…,” pri­čom uve­de­né ver­bál­ne vý­ra­zy je mož­né po­va­žo­vať za hru­bú ver­bál­nu nes­luš­nosť. Roz­hod­ne neob­sto­jí ob­ra­na ob­vi­ne­ných, že pred­met­né úto­ky ne­bo­li vo­či kon­krét­nym oso­bám, pre­to­že z do­te­raz za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov jed­noz­nač­ne vy­plý­va, že pred­met­ný­mi vý­raz­mi sú na­pá­da­né kon­krét­ne oso­by (poš­ko­de­ní).”

Ešte za váž­nej­šiu časť hru­bej nes­luš­nos­ti po­va­žu­je súd ne­ver­bál­ny pre­jav oboch ob­vi­ne­ných. “Ten­to pre­jav pri­tom ťaž­šie za­chy­ti­teľ­ný v skut­ko­vej ve­te uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. V kaž­dom prí­pa­de sa ne­jed­ná o oje­di­ne­lý ne­ver­bál­ny pre­jav oboch ob­vi­ne­ných, že vo­či kon­krét­nym oso­bám vy­ko­ná­va­li ne­ver­bál­ne ges­tá pros­tred­níc­tvom roxoro­vých ty­čí, k čo­mu dopĺňa­li nie oje­di­ne­le ver­bál­ne vy­jad­re­nie o vy­tl­če­ní moz­gu z hláv kon­krét­nych poš­ko­de­ných po kto­rých bu­de strie­kať mo­zog vša­de, smr­ti do­siah­nu­tej roxoro­vou ty­čou. “

Uve­dené kon­šta­to­va­nie pod­ľa ná­zo­ru v pl­nej mie­re napĺňa ma­te­riál­ne pod­mien­ky väz­by, te­da, že je tu po­doz­re­nie, že sa ob­vi­ne­ní do­pus­ti­li spá­chania kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu san­kcio­no­va­né­ho pod­ľa us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho zá­ko­na a to kon­krét­ne pre­či­nu vý­tr­žníc­tva (i keď pod­ľa ná­zo­ru sú­du sú v tom­to sme­re napl­ne­né i zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia pod­ľa § 360 ods. 2 písm. e) Tr. zák.).

Súd je pl­ne ve­do­mý v tej­to sú­vis­los­ti aj čl. 26 zá­ko­na č. 460/1992 Zb. Ústa­va SR, kto­rý za­ru­ču­je slo­bo­du pre­ja­vu v práv­nom po­riad­ku SR, av­šak ani to­to Ústa­vou ga­ran­to­va­né prá­vo nep­red­sta­vu­je ab­so­lút­nu voľ­nosť pri pre­ja­ve, na­koľ­ko ako je zrej­mé z ods. 4 pred­met­né­ho čl. 26 Ústa­vy SR, sa­mot­ný text Ústa­vy pred­pok­la­dá, že zá­ko­nom je mož­né za ur­či­tých okol­nos­tí (a je ne­vyh­nut­né kon­šta­to­vať veľ­mi prís­nych pod­mie­nok) slo­bo­du pre­ja­vu ob­me­dziť. Súd rov­na­ko kon­šta­tu­je, že v tom­to sme­re neob­sto­jí ob­ra­na ob­vi­ne­né­ho M. D., že je no­vi­ná­rom. 

V návr­hu na vza­tie do väz­by pro­ku­rá­tor pri ob­vi­ne­nom M. D. vzhlia­dol aj dô­vod tzv. ko­lúz­nej väz­by. Pro­ku­rá­tor to od­ôvod­nil sku­toč­nos­ťa­mi, že ob­jek­tom prís­pev­kov ob­vi­ne­né­ho je ši­ro­ká ve­rej­nosť, pri­čom v tej­to mno­ži­ne osôb sa na­chá­dza­jú aj po­ten­cio­nál­ny sved­ko­via v pre­bie­ha­jú­cej tres­tnej ve­ci. “Pro­ku­rá­tor zá­ro­veň uvie­dol, že ak­tuál­nom tres­tnom stí­ha­ní vy­stu­pu­je ši­ro­ký ok­ruh poš­ko­de­ných z ra­dov sud­cov, pro­ku­rá­to­rov, no­vi­ná­rov či bež­ných a nie ši­ro­kej ve­rej­nos­ti zná­mych ľu­dí, kto­rí mô­žu byť sprá­va­ním ob­vi­ne­né­ho za­stra­šo­va­ní a to cie­le ne­ga­tív­nym me­diál­nym úto­kom vo­či ich oso­bám z cie­ľom ne­vy­po­ve­dať vo­či ob­vi­ne­né­mu M. D. Uve­de­ný dô­vod väz­by tiež pro­ku­rá­tor vi­dí v tom, že ob­vi­ne­ný M. D. pros­tred­níc­tvom inter­ne­tu ší­ri in­for­má­cie, kto­ré sú spô­so­bi­lé ov­plyv­niť prí­pad­ných sved­kov čím mô­že zma­riť prie­beh vy­šet­ro­va­nia.”

Súd si podľa textu znesenia uve­do­mu­je reál­nu ab­sen­ciu a fak­tic­kú mož­nosť štá­tu re­gu­lo­vať pub­li­ko­va­nie audio­vi­zuál­nej pro­duk­cie pros­tred­níc­tvom ve­rej­nej po­čí­ta­čo­vej sie­te – inter­ne­tu na webo­vých por­tá­loch. “V kaž­dom prí­pa­de ab­sen­cia ta­kých­to pra­vi­diel nez­na­me­ná a ne­mô­že zna­me­nať svoj­voľ­né vy­uží­va­nie ta­ké­ho­to pries­to­ru, kto­ré sa dos­tá­va do kon­flik­tu s plat­nou práv­nou úp­ra­vou. Prá­ve ta­ká­tou neob­me­dze­ná mož­nosť zve­rej­ňo­vať audio­vi­zuál­nu pro­duk­ciu je pot­reb­né po­su­dzo­vať o to cit­li­vej­šie s väč­ším dô­ra­zom na osob­nú zod­po­ved­nosť auto­ra/ov ta­kej­to pro­duk­cie, kto­rá ne­po­dlie­ha žiad­ne­mu schva­ľo­va­cie­mu pro­ce­su ale­bo re­cen­zii pri jej pub­li­ko­va­ní a pred­sta­vu­je vý­luč­nú zod­po­ved­nosť auto­rov za proti­práv­nosť ta­ké­ho­to audi­vi­zuál­ne­ho pre­ja­vu.”

V tom­to kon­texte súd jed­ným dy­chom do­dá­va, že sprá­va­nie ob­vi­ne­ných na­priek ve­do­mos­ti o ini­cio­va­ní tres­tných ko­na­ní vo­či ich oso­bám, nie len že v úto­koch nep­res­ta­li, ale stup­ňo­va­li svo­ju ag­re­si­vi­tu, čo vie­dlo k ďal­ším čias­tko­vým úto­kom vo­či tým­to oso­bám av­šak už so zvý­še­nou ag­re­si­vi­tou, čo opä­tov­ne napĺňa zna­ky pre­či­nu vý­tr­žníc­tva tak ako je up­ra­ve­ný v Tres­tnom zá­ko­ne.