Utopený MQ-9 Reaper rozzúril Američanov. Čaká sa odvetný úder

Bratislava 18. marca 2023 (HSP/Svpressa/Foto:TASR/AP-US Department of Defense via AP)

Začnú Američania útočiť raketami z dronov na ruské stíhačky? – otázka, na ktorú neexistuje odpoveď

Američania sa nevedia upokojiť kvôli incidentu v Čiernom mori s dronom MQ-9 Reaper: americké fóra kypia nevôľou a zároveň strachom z jadrovej vojny. Aby toho nebolo málo, americká banková kríza vystupňovala nervozitu domácej verejnosti do takej miery, že Biely dom bol nútený pristúpiť k náročnému kroku priameho kontaktu s ruskou stranou na úrovni šéfov obrany. Na pozadí bezpodmienečnej podpory Kyjeva zo strany Washingtonu sú rokovania s Moskvou – nech už z akéhokoľvek dôvodu – pre ukrajinské orgány škandálom zo strany kľúčového spojenca.

Podľa hovorcu Pentagónu brigádneho generála letectva Pata Rydera “15. marca minister obrany Lloyd Austin telefonicky hovoril s ruským ministrom obrany Sergejom Šojgu o nedávnom neprofesionálnom, nebezpečnom a bezohľadnom správaní ruského letectva v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Čiernym morom.

Zámorské médiá citovali Austina, ktorý povedal, že “Spojené štáty budú pokračovať v letoch a operáciách všade tam, kde to umožňuje medzinárodné právo”, a zverejnili aj vyhlásenie ruského ministerstva obrany, v ktorom sa uvádza: “Incident bol spôsobený konaním Spojených štátov, ktoré nedodržiavajú zónu obmedzenia letov vyhlásenú Ruskou federáciou, zriadenú v súvislosti so špeciálnou vojenskou operáciou, ako aj zvýšenou prieskumnou činnosťou proti záujmom Ruskej federácie.”

Miestni experti to dešifrujú zhruba takto: “USA majú právo lietať v blízkosti Krymu, ale Rusi sa na toto právo vykašlali. Drony Pentagónu budú naďalej zostreľované, či už raketami alebo inak”.

Je vlastne prekvapujúce, že americké noviny informovali o ruskom stanovisku. Konkrétne portál Pentagonu War zone napísal, že Moskva sa domnieva, že “lety amerických strategických dronov pri pobreží Krymu majú provokatívny charakter, čo vytvára predpoklady na eskaláciu situácie v oblasti Čierneho mora.

Okrem toho “Ruská federácia nemá záujem na takomto vývoji, ale bude naďalej primerane reagovať na všetky provokácie. Hlavné jadrové mocnosti by zároveň mali konať čo najzodpovednejšie vrátane zachovania vojenských komunikačných kanálov na prerokovanie prípadných krízových situácií”.

Okrem Austina volal do Moskvy aj náčelník generálneho štábu USA Milley. Ten podľa New York Times hovoril so svojím ruským náprotivkom Gerasimovom.

“Obaja generáli diskutovali o viacerých bezpečnostných otázkach,” uvádza sa v krátkom vyhlásení tlačovej služby Zboru náčelníkov štábov. Je to prekvapujúce, pretože obe strany sa predtým vzájomnej komunikácii vyhýbali, poznamenáva NYT.

Zdá sa, že Američania sa rozhodli urobiť prestávku v eskalácii medzi dvoma jadrovými veľmocami. V každom prípade Američania odmietli vyzdvihnúť MQ-9 z dna Čierneho mora. Milleyho vysvetlenie, že neexistuje nič cenné, čo by Rusi o dróne nevedeli, je prinajmenšom neprofesionálne. Podobne ako Pentagón na diaľku vymazal obsah pevného disku svojho prieskumného dronu.

Nezazneli ani žiadne hrozby na adresu Moskvy, aby zabránila akémukoľvek ďalšiemu zásahu proti vojenskému majetku Spojených štátov.

Samostatne poznamenávame, že pre Američanov nejde len o stratu dronu, ktorých je množ. Experti píšu, že “v Spojených štátoch je MQ-9 Reaper známy ako najlepší z najlepších dronov a je vecou národnej hrdosti, oveľa dôležitejšou ako dokonca Himarsy alebo M777.

Viaceré zámorské think-tanky uviedli, že MQ-9 má zbrane vzduch-zem. Z tohto dôvodu bolo jeho zničenie za zatiaľ nezistených okolností mimoriadne znepokojujúce. Ak aj boli spravodajské informácie skutočne zmazané, aj samotné odpaľovacie zariadenia sú vojenským tajomstvom, nehovoriac o ďalšom hardvéri.

Na amerických fórach sa píše, že “ak sa MQ-9 dostane do ruských rúk, bude to znamenať, že urobia skok o 15 – 20 rokov”. Treba si uvedomiť, že ide o výčitku Bidenovej administratíve, ktorá svojou neuváženou podporou spôsobila obrovské škody bezpečnosti USA, a to bez ohľadu na výsledok bitky na postukrajinskom bojisku.

James Hecker, veliteľ amerického letectva pre Európu, vo svojom vyhlásení uviedol: “Na jednej strane väčšina analytikov naznačuje, že bezpilotné lietadlá sú v podstate deeskalátormi. Ich strata by určite nebola spúšťačom veľkej vojny. Ale na druhej strane, súdiac podľa “mnohých slov” tohto generála, sa Američania ešte pokúsia o odvetu, inak to bude “0:1” v prospech Ruska.

Ako sa Washington pokúsi vyrovnať skóre, zostáva záhadou. Najjednoduchším spôsobom by bolo vyzbrojiť ďalší MQ-9 raketou vzduch-vzduch na útok na ruské stíhačky.

Na to však Biden z politických dôvodov nepristúpi. Občanov USA už tak dosť vystrašil hrozbou skĺznutia do jadrovej vojny. Jeho plán “nenechať Rusko zvíťaziť bez toho, aby sa zvýšila úroveň konfliktu medzi oboma mocnosťami” už neobstojí pred kritikou.

Podľa britského novinára Tariqa Tahira (Američania na svoje neoficiálne varovania zvyčajne využívajú britské médiá) by USA na začiatok podnikli proti Rusku kybernetický útok v podobe, ktorá by mohla spôsobiť škody väčšie ako strata MQ-9.

Rovnako ako dodanie Ukrajine stíhačiek F-16, ktoré by sprevádzali americké bezpilotné lietadlá do zóny konfliktu. Druhá možnosť sa zdá byť menej pravdepodobná vzhľadom na nedostatok zručností a skúseností vo vzdušnom boji v ukrajinských ozbrojených silách. Aj keby niektorí z yankeeovských pilotov riskovali “dobrovoľnícku” misiu, majú takmer stopercentnú šancu, že ich zostrelia.