Môj profil 
Predplatné
“Zverejnenie správy, ktorá odsudzuje USA za konanie v záujme vlastnej sebaobrany, si vyžaduje určitú intelektuálnu nečestnosť, pričom zároveň neguje neslávnu minulosť generála Solejmáního, jedného z najhorších teroristov na svete,” uviedla hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Morgan Ortagusová v reakcii na obsah správy OSN.
Agnes Callamardová, osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva špecializujúca sa na prípady mimosúdnych a svojvoľných popráv, vo svojej správe predloženej OSN uviedla, že zabitie Solejmáního, ku ktorému došlo v januári tohto roku na letisku v Bagdade, bolo porušením Charty OSN.
Callamardová uviedla, že USA neposkytli žiadny dôkaz o tom, že by bol plánovaný “okamžitý” útok na americké záujmy – aj preto Solejmáního prípad označila za “svojvoľné zabitie”.
“Solejmání mal na starosti iránsku vojenskú stratégiu a aktivity v Sýrii a Iraku. Ak neexistovala reálna bezprostredná hrozba pre život, postup Spojených štátov bol nezákonný,” napísala Callamardová.
Táto nezávislá odborníčka v oblasti ľudských práv nehovorí v mene OSN, ale podáva jej správy o svojich zisteniach.
Svoje zistenia predstaví vo štvrtok Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC), z ktorej USA z roku 2018 vystúpili. Rozhodol o tom prezident USA Donald Trump, pričom poukázal aj na údajnú zaujatosť UNHRC voči Izraelu.
Callamardová, ktorá v stredu svoju správu zverejnila na sociálnej sieti Twitter, poukázala aj na rýchle rozšírenie bezpilotných lietadiel po celom svete.
Zdôraznila, že štátom by sa nemal tolerovať vlastný výklad “bezprostrednosti” hrozby útoku. Upozornila, že v kauze Solejmáního “prvýkrát dron vlastnený jedným štátom sa zaútočil na vysokého úradníka iného štátu na území tretieho štátu”.
Medzinárodné spoločenstvo sa teraz podľa Callamardovej musí pripraviť na veľmi reálny stav, keď sa štáty rozhodnú “strategicky” eliminovať vysokopostavených vojenských predstaviteľov mimo dejiska samotného konfliktu.
Veliteľ jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásem Solejmání bol jedným z autorov scenára na vytlačenie amerických síl z Iraku. Washington ho už v minulosti obvinil zo zosnovania plánov útoku iránskymi milíciami na americké vojenské základne na irackom území.
Irán na Solejmáního usmrtenie reagoval raketovými útokmi na iracké základne, na ktorých boli umiestnení americkí vojaci. Vydal aj zatykač na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý útok na generála nariadil, ako aj na ďalších 35 ľudí.
Reakcia na Solejmáního zabitie v USA nebola jednoznačná. Trumpova administratíva bola vystavená “grilovaniu” v Kongrese, najmä zo strany demokratov, ktorí upozorňovali, že neexistovali dôkazy o bezprostredne hroziacom útoku na americké záujmy, akým by sa dal odôvodniť zabitie iránskeho generála.
.JPG)
