Môj profil 
Predplatné
V návrhu rezolúcie sa uvádza, že materské mlieko je pre deti najzdravšie a krajiny by sa mali snažiť obmedziť spoločnosti vyrábajúce náhrady materského mlieka, ktoré podľa odborníkov nespĺňa také kvalitatívne parametre ako pravé materské mlieko.
Rokovanie o tomto bode však poznačilo vystúpenie delegácie USA, ktorí navrhli zmeniť alebo odstrániť časti rezolúcie, ktoré vyzývali vlády, aby “chránili, propagovali a podporovali dojčenie” a ďalšie, ktoré vyzývali politikov, aby obmedzili propagáciu potravinárskych výrobkov, ktoré môžu mať podľa mnohých odborníkov škodlivé účinky pre mladé deti. Podľa diplomatov a vládnych úradníkov, ktorí sa diskusií zúčastnili, sa Američania po neúspešnom pokuse uchýlili k hrozbám iným štátom.
Prvý konflikt vznikol medzi USA a Ekvádorom, ktorý presadzoval pôvodné znenie dokumentu. Americký postoj bol nekompromisný: Ak by Ekvádor odmietol upustiť od rezolúcie, Washington by uvoľnil odvetné opatrenia a zrušil by krajine vojenskú pomoc. Ekvádorská vláda sa rýchlo podriadila.
Podobný názor mali aj štáty ako Uruguaj a Mexiko a ďalšie krajiny z Afriky, no napokon nepredložili pozmeňujúci návrh kvôli obavám zo sankcií zo strany USA. “Boli sme prekvapení, vydesení a tiež zarmútení,” povedala Patti Rundall, riaditeľka britskej advokátskej skupiny Baby Milk Action, ktorá sa zúčastňovala stretnutí rozhodovacieho orgánu WHO od konca 80. rokov. “To, čo sa stalo bolo vydieranie, kde USA držali svet ako rukojemníka a snažili sa zvrátiť takmer 40 rokov konsenzu o najlepšom spôsobe ochrany zdravia batoliat a malých detí,” povedala.
Spojené štáty nakoniec loby potravinárskych firiem nepresadili najmä kvôli zásahu Ruska. Ruský delegát uviedol, že rozhodnutie WHO o dojčení je principiálnou záležitosťou. “Nesnažíme sa tu byť za hrdinov, ale cítime, že je zlé, keď sa veľká krajina pokúša tlačiť na niektoré veľmi malé krajiny, a to najmä v otázke, ktorá je pre zvyšok sveta skutočne dôležitá,” povedal delegát, ktorý žiadal anonymitu, pretože nebol oprávnený hovoriť s médiami.
Povedal tiež, že Spojené štáty nemajú priamy vplyv na Moskvu, na to aby sa vzdala rezolúcie. Napriek tomu sa americká delegácia snažila zbaviť ostatných účastníkov procedurálnymi manévrami na sérii stretnutí, ktoré sa tiahli dva dni – nečakane dlhé obdobie.
Konečné uznesenie si zachovalo väčšinu pôvodného znenia, hoci sa americkým vyjednávačom podarilo odstrániť pasáž, ktorá WHO delegovala poskytovať technickú podporu členským štátom, ktoré chcú zastaviť “nevhodnú propagáciu potravín pre dojčatá a malé deti”. USA trvali na tom, aby slová “založené na dôkazoch” sprevádzali odkazy na dlhotrvajúce iniciatívy podporujúce dojčenie, čo kritici označujú za trik, ktorý má byť použitý na podkopávanie programov, ktoré poskytujú rodičom poradenstvo a podporu kŕmenia.
Počas rokovaní dokonca niektorí americkí delegáti navrhli, aby Spojené štáty znížili svoj príspevok do WHO. Washington je pritom najväčším prispievateľom do zdravotníckej organizácie a vlani poskytol 845 miliónov dolárov, čo je 15 percent jej rozpočtu.
Elisabeth Sterken, riaditeľka Koalície pre dojčenskú výživu v Kanade, uviedla, že štyri desaťročia výskumu potvrdili dôležitosť materského mlieka, ktoré poskytuje základné živiny, ako aj hormóny a protilátky, ktoré chránia novorodencov pred infekčnými ochoreniami.
.jpg)
.JPG)
