Ústavný súd má vo štvrtok rozhodnúť v kauze nevymenovania Čentéša za Generálnu prokuratúru

Košice 3. decembra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

V súvislosti so skartáciou a vymazaním prepisu Matovičovej výpovede z počítača vypovedali pred súdom svedkovia z Generálnej prokuratúry SR, ako aj samotný poslanec

Senát Ústavného súdu (ÚS) SR by mal na štvrtkovom (4. 12.) verejnom zasadnutí rozhodnúť v kauze nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Napriek tomu, že Národná rada SR v roku 2011 zvolila Čentéša do tejto funkcie, vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať. Čentéš na súde namieta porušenie svojich základných práv.

Verejné zasadnutie súdu vo veci sa konalo 23. októbra, pričom tesne pred jeho začiatkom prišlo na ÚS SR podanie exprezidenta Gašparoviča. Ten sa domáhal pozície účastníka konania, a žiadal odročenie zasadnutia pre procesné nedostatky. Senát súdu pod vedením Ladislava Orosza síce konštatoval, že Ivan Gašparovič nie je účastníkom konania, umožní mu však vyjadriť sa k Čentéšovej sťažnosti a obsahu pojednávania.

Gašparovič ako hlava štátu koncom roku 2012 zdôvodnil nevymenovanie Čentéša pochybnosťami, ktoré sprevádzali jeho voľbu v parlamente, ako aj to, že ako prokurátor v júli 2011 skartoval výpoveď poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) o korupcii v politike. Čentéš sa obhajoval, že ku skartácii došlo omylom. Argumentoval zároveň, že tento omyl nebol predmetom disciplinárneho konania a za takéto konanie nebol postihnutý. “Z nášho pohľadu dôvody, ktoré sú uvedené v rozhodnutí bývalého prezidenta, stoja na vode,” povedal sťažovateľ.

V súvislosti so skartáciou a vymazaním prepisu Matovičovej výpovede z počítača vypovedali pred súdom svedkovia z Generálnej prokuratúry SR, ako aj samotný poslanec.

Na pojednávaní Čentéš potvrdil, že žiada zrušenie rozhodnutia exprezidenta o jeho nevymenovaní za šéfa prokuratúry a vrátenie veci na ďalšie konanie. “Znovu by som tak bol kandidátom na vymenovanie za generálneho prokurátora,” konštatoval pre novinárov. V prípade, ak by takýto postup podľa ÚS nebol možný, žiada od štátu finančné odškodnenie v sume 150.000 eur. “Po úhrade trov právneho zastúpenia celú sumu venujem na charitu, ja si nenechám ani jedno euro,” dodal k takejto možnosti.

Prokurátor Čentéš na súde namieta najmä porušenie svojho práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Napriek tomu, že Národná rada SR za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) ho v roku 2011 zvolila za šéfa prokuratúry, vtedajší prezident Gašparovič ho odmietol vymenovať. Súčasný parlament s väčšinou poslancov Smeru-SD napokon zvolil v júni 2013 za generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorého následne prezident Gašparovič aj vymenoval.

Kauzu na Ústavnom súde v minulosti sprevádzali početné námietky predpojatosti podané Čentéšom, ako aj Gašparovičom voči jednotlivým ústavným sudcom. Tzv. námietková vojna vyvrcholila až patovou situáciou, keď nemal vo veci kto rozhodovať. Novozvolený prezident SR Andrej Kiska tento rok stiahol všetky námietky zaujatosti podané na ÚS SR jeho predchodcom.

jf