ÚOOÚ odpovedal k Hlasom agresora. Čo jeho odpoveď znamená pre anonymnú databázu?

Naše otázky k hlasyagresora.eu sa zmenili z mediálnej žiadosti na podnet podľa zákona o ochrane osobných údajov. Úrad zatiaľ neposkytol právny záver.

Spor sa však posúva od pátrania po autorovi k podstatnejšej otázke: kto nesie zodpovednosť za databázu, ktorá verejne hodnotí konkrétnych ľudí a umožňuje ďalšie používanie ich údajov, keď jej prevádzkovateľ zostáva anonymný?

Úrad nerozhodol, ale vec posunul

Podanie sme ÚOOÚ poslali 8. júla. V odpovedi zo 16. júla úrad uviedol, že naše otázky presahujú rámec informácií pre médiá a predstavujú podnet na preverenie možného porušenia predpisov o ochrane osobných údajov.

To nie je zistenie porušenia zákona ani oznámenie o začatí konania. Úrad uviedol, že v tejto fáze neposkytne stanovisko ani predbežný záver.

Nový fakt je užší, no podstatný: otázky sa dostali do režimu podnetu podľa zákona o ochrane osobných údajov. Prečo tlačová odpoveď nestačí, ukazuje samotná podoba databázy.

Údaje nekončia na jednej stránke

Pri našom technickom audite verejné API webu sprístupňovalo 140 štruktúrovaných záznamov s menami, fotografiami, textovým hodnotením, kategóriou a mierou rizika.

Rozhranie nevyžadovalo prihlásenie. Umožňovalo získať celý zoznam, vyhľadávať v ňom a filtrovať ho. Jednotlivé karty sa dali vložiť aj na iné weby.

To samo osebe nie je bezpečnostná chyba ani dôkaz nezákonnosti. Je to však podstatná vlastnosť projektu: hodnotenie človeka nezostáva na jednej stránke, ale dá sa preberať, triediť a ďalej šíriť. Čím ľahšie sa údaje šíria, tým dôležitejšie je vedieť, kto rozhoduje o zaradení a opravách.

Zodpovednosť sa nedá nahradiť formulárom

Hlasy agresora uvádzajú, že prevádzkovateľom je súkromná fyzická osoba. Jej totožnosť nezverejňujú pre ochranu súkromia a obavu z represálií, vyhrážok či nátlaku. Kontakt umožňujú cez formulár. Hlavné správy ho využili, no do uzávierky článku odpoveď nedostali.

Obavu o osobnú bezpečnosť nemožno zľahčovať. Anonymita môže byť pri verejnom prejave legitímna. Pri databáze konkrétnych ľudí však nejde iba o názor neznámeho autora. Ide o systém, ktorý človeka kategorizuje a umožňuje jeho kartu ďalej šíriť.

Web ponúka cez formulár aj nahlásenie nepresnosti a tvrdí, že podnety manuálne overuje. Formulár však neukazuje, kto rozhodol o zaradení, kto posudzuje námietku a kto nesie zodpovednosť za výsledok. Naše otázky zostali do uzávierky bez odpovede. Keďže prevádzkovateľ nie je verejne identifikovaný, formulár je zároveň jedinou verejne dostupnou cestou, ako mu adresovať otázky.

Sama anonymita nepreukazuje porušenie GDPR. V spojení s verejnou databázou však vytvára otázku zodpovednosti, ktorú má ÚOOÚ posúdiť.

Na opačnej strane sporu pritom vznikol projekt, pri ktorom sú autor textu aj prevádzkovateľ verejne uvedení.

Druhý breh ukázal rozdiel, nie bezchybnosť

Web banderovci.eu uvádza, že vznikol ako odpoveď na Hlasy agresora. Text o jeho vzniku je podpísaný Michalom Milom. Rovnaké meno je uvedené aj ako prevádzkovateľ v zásadách ochrany osobných údajov a v kontaktoch.

Verejnosť teda vie, kto sa k projektu hlási a komu môže adresovať otázky či žiadosť o opravu. To však nedokazuje pravdivosť, primeranosť ani právnu bezchybnosť zoznamu. Verejné meno nie je odpustkom pre obsah.

Kontrast ukazuje iba jedno: anonymita nie je nevyhnutnou podmienkou politicky vyhraneného zoznamu. Pri jednom projekte poznáme hodnotených aj prevádzkovateľa, pri druhom iba hodnotených.

Kto hodnotí iných, nemá zostať bez tváre

ÚOOÚ zatiaľ nepovedal, či anonymný prevádzkovateľ prekročil zákon. Už teraz je však zrejmé, že pri databáze konkrétnych ľudí nestačí skryť zodpovednosť za kontaktný formulár. Ak niekto verejne zaraďuje ľudí, hodnotí ich a umožňuje ďalšie šírenie ich údajov, musí byť dohľadateľné, kto za tieto rozhodnutia nesie zodpovednosť.

Tým sa však problém nekončí. Spoločnosť nebude lepšia tým, že si jednotlivé politické tábory začnú viesť vlastné verejné zoznamy ľudí podľa ich názorov a postojov. Každý nový zoznam len poskytne ospravedlnenie pre ďalší. Spor preto nie je iba o podpise autora. Ide aj o to, či sa má politický zápas meniť na verejné evidovanie ľudí.