Ako by Čierna Hora mohla skomplikovať už aj tak napäté rokovania o rozpočte EÚ?

Očakáva sa, že Čierna Hora vytvorí precedens pre financovanie rozširovania EÚ v blízkej budúcnosti, čím ešte viac skomplikuje už aj tak zložitú diskusiu o ďalšom dlhodobom rozpočte Únie.

Minulý mesiac Európska komisia predstavila finančný balík na pristúpenie Čiernej Hory, ktorá je zo všetkých súčasných kandidátskych krajín na členstvo v EÚ najďalej v tomto procese.

Ekonomické náklady spojené s touto krajinou západného Balkánu, ktorá má približne 626 000 obyvateľov, boli odhadnuté na 3,2 miliardy eur – menej ako 1 euro na daňovníka EÚ, alebo, ako to vyjadrili úradníci Komisie, menej ako cena za jednu kávu.

Hoci finančný dopad môže byť minimálny a v porovnaní s dlhodobým rozpočtom EÚ vo výške takmer 2 biliónov eur zanedbateľný, vplyv Čiernej Hory na už aj tak citlivé rokovania o rozpočte by mohol byť oveľa významnejší.

„Finančný balík pre Čiernu Horu bude pravdepodobne kontroverzný, a to nie tak kvôli samotnej sume, ale skôr z principiálnych dôvodov,“ povedal pre Euronews diplomat EÚ, ktorý si vzhľadom na citlivosť témy želal zostať v anonymite.

Rozširovanie EÚ naberá nový rozmer po tom, čo od vstupu Chorvátska do únie v roku 2013 vo veľkej miere stagnovalo. Úradníci Komisie sa chvália, že za posledných šesť mesiacov sa dosiahol väčší pokrok ako za posledných 10 rokov.

Tento obnovený tlak však zároveň podnietil výzvy na reformu procesu pristúpenia štátov, pričom viaceré hlavné mestá členských štátov EÚ navrhujú nové demokratické záruky a postupnú integráciu pre kandidátske krajiny, ako je Ukrajina.

V dôsledku toho sa Čierna Hora, pre ktorú sa pred niekoľkými týždňami začalo vypracúvanie prístupovej zmluvy, stala testovacím prípadom toho, ako bude vyzerať ďalšia vlna rozširovania, a to aj napriek tomu, že Komisia pripravuje vlastné návrhy s cieľom získať späť iniciatívu v tejto oblasti.

„Čierna Hora je precedens. Nemalo by to tak byť, ale nevyhnutne to tak je,“ uviedol druhý diplomat s argumentom, že členské štáty chcú, aby sa ich pozície v rokovaniach o novom viacročnom finančnom rámci odrazili aj v tejto záležitosti.

Rozpočet

Hlavným rozkolom bude otázka, ako financovať dodatočné náklady, ktoré by Čierna Hora znamenala pre rozpočet EÚ – či už prerozdelením existujúcich zdrojov, alebo nájdením nových – a aké dôsledky to môže mať pre fondy Únie.

Finančné programy odrážajú odlišné politické priority členských štátov a predstavujú hlavnú líniu rozporu v rozpočtových rokovaniach, pričom južné a východoeurópske krajiny presadzujú viac prostriedkov zameraných na politiku súdržnosti a poľnohospodársku politiku, zatiaľ čo hlavné mestá na severe naliehajú na zameranie sa na konkurencieschopnosť a obranu.

Ak by sa Čierna Hora stala členom EÚ, stala by sa takzvaným „čistým príjemcom“, ktorý by z EÚ čerpal viac peňazí, než do nej prispieva. Podľa návrhu Komisie by značná časť prostriedkov na politiku súdržnosti a poľnohospodárstvo pochádzala zo zdrojov, ktoré mala Čierna Hora dostať v rámci plánu „Globálna Európa“, programu rozvojovej pomoci EÚ.

Inými slovami, keďže Čierna Hora prestane spĺňať podmienky na rozvojovú pomoc, peniaze, ktoré jej už boli pridelené, by sa presmerovali na financovanie poľnohospodárstva a regionálnej politiky. Otázkou zostáva, ako sa majú financovať ostatné finančné programy.

Komisia navrhuje proporcionálne zvýšenie prostriedkov vyčlenených na financovanie oblastí, ako sú obrana a konkurencieschopnosť, s cieľom „zabezpečiť, aby to nemalo negatívny vplyv na financovanie plánované pre EÚ-27“.

Otázkou však zostáva, odkiaľ by sa mali tieto dodatočné prostriedky získať. Vyžadovalo by to buď dodatočné príjmy z celoeurópskych daní, tzv. vlastných zdrojov, alebo vyššie národné príspevky členských štátov.

Krajiny, ktoré sú „čistými platcami“, ako Nemecko a Holandsko, známe ako „šetrné krajiny“, doteraz presadzovali zníženie celkového objemu rozpočtu EÚ s cieľom udržať národné príspevky na minimálnej úrovni a pravdepodobne budú namiesto toho presadzovať prerozdelenie existujúcich zdrojov.

Hoci samotná suma môže byť pre národné rozpočty zanedbateľná, táto otázka má vytvoriť precedens pre budúce zmluvy o pristúpení – či už pre krajiny ako Albánsko a Moldavsko, ktoré sú jednoducho menšie, alebo pre oveľa zložitejší prípad, akým je Ukrajina.

Výsledok sa môže ukázať ako viac než len ďalší mocenský boj o to, ako sa peniaze v rámci bloku rozdeľujú. Mohol by mať aj odradzujúci účinok na bohatšie krajiny zvažujúce členstvo, ktoré by boli od začiatku čistými prispievateľmi.

Najmä Island koncom augusta usporiada referendum o tom, či má znovu otvoriť prístupové rokovania s EÚ, potom čo v roku 2015 pozastavil svoju žiadosť o pristúpenie.

„Čierna Hora vytvára precedens,“ uviedol ďalší zdroj s informáciami o tejto veci. „EÚ bude musieť byť v budúcich prístupových procesoch konzistentná. Otázka, z ktorého fondu budú peniaze pochádzať, bude sporná.“

Prečítajte si tiež:

• Burnham vymenoval za šéfa obrany bývalého ministra zdravotníctva Wesa Streetinga
• Prvá rana pre Magyara. Dostal košom