Odborník upozorňuje, že aj jedno letné spálenie môže zanechať následky

Ako vysvetlil odborník, pokožka sa zahojí, začervenanie odíde a lúpanie prestane, no to, čo zostáva neviditeľné, je poškodenie na úrovni DNA kožných buniek. „Ľudia hodnotia spálenie podľa toho, čo vidia. Keď zmizne začervenanie, majú pocit, že je všetko v poriadku. Fakt je však taký, že každé spálenie zanecháva trvalú stopu v genetickom materiáli buniek a tieto poškodenia sa nekopia roky, ale desaťročia,“ priblížil Vojtáš.

Ďalší rozšírený mýtus hovorí, že melanóm hrozí len tým, ktorí trávia na slnku každý deň celé leto. Dermatovenerológ však upozorňuje, že opak je pravdou. Práve epizodické, intenzívne spálenia, aké si doprajú aj tí, čo inak slnku veľmi vystavení nie sú, patria podľa odborných štúdií k najvýznamnejším rizikovým faktorom vzniku najzávažnejšieho kožného nádoru.

Treťou zaužívanou predstavou je, že opaľovací krém stačí naniesť raz pred odchodom na pláž. Vojtáš upozorňuje, že krém treba aplikovať v dostatočnom množstve, obnovovať každé dve hodiny a nezabúdať na miesta, ktoré ľudia bežne preskakujú, ako sú uši, krk, priehlavky nôh či línia vlasov.

Mýtom je aj to, že kožné zmeny po nadmernom opaľovaní sa dajú spoľahlivo rozoznať doma a k lekárovi treba ísť až vtedy, keď je niečo nápadne viditeľné. Zmena tvaru, farby alebo veľkosti materského znamienka, vznik nového útvaru či znamienka, ktoré sa odlišuje od ostatných, sú dôvodom na návštevu dermatológa bez odkladania. Čím skôr sa zmena zachytí, tým účinnejšia je liečba.

„Pokožka si pamätá každé spálenie, aj to z detstva, na ktoré sme my sami dávno zabudli. Kumulatívne poškodenie, ktoré sa zbiera celý život, je základ, z ktorého kožné nádory vznikajú. Prevencia nie je o tom, aby ste sa slnku vyhýbali, ale o tom, aby ste k nemu pristupovali s rozumom,“ dodal Vojtáš.