Uhrík pre HS: vlastenecké a konzervatívne sily v Európe rastú a v budúcich eurovoľbách chcú poraziť škodcov

Bukurešť 31. júla 2023 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

V Bukurešti sa konalo prelomové stretnutie vlasteneckých a konzervatívnych strán. Pozvané bolo aj hnutie Republika ako najsilnejší a najautentickejší vlastenecký subjekt na Slovensku. Jeho predsedu Milana Uhríka sme sa spýtali na to stretnutie, ale aj na iné veci

Hlavné správy: V uplynulých dňoch ste boli v Rumunsku, zúčastnili ste sa tam akcie, pri ktorej boli predstavení kandidáti z vlasteneckých a konzervatívnych strán z celej EÚ do budúcoročných europarlamentných volieb. Môžete o tej akcii povedať niečo viac?

Uhrík: V Bukurešti to bolo veľmi významné stretnutie vlasteneckých a konzervatívnych strán. Povedal by som, že išlo o zlomové stretnutie. Prvou časťou programu bolo predstavenie kandidátky rumunských konzervatívcov pre voľby do Europarlamentu, kde sa zúčastnilo viac ako päťtisíc ľudí. Druhou časťou programu bola konferencia o totalitnej nadradenosti európskej legislatívy nad ústavami členských štátov, ktorej sa zúčastnili stovky hostí a množstvo delegácií, médií a akademikov. Spomedzi vlasteneckých subjektov na Slovensku sa organizátori rozhodli prizvať k spolupráci práve hnutie Republika, ktoré vnímajú ako najsilnejšiu a najautentickejšiu vlasteneckú stranu na Slovensku. Dostali sme sa tak do spoločnosti významných európskych strán, ako napríklad talianskej strany Fratelli d’Italia pani Meloniovej a Ligy pána Salviniho, francúzskeho Národného zhromaždenia pani Le Penovej, poľských strán PiS a Konfederacija, Švédskych demokratov, Pravých Fínov, belgických Vlaams Belang, silnej rumunskej strany AUR. Taktiež prišli aj europoslanci z Chorvátska, Estónska, europoslanci z frakcií ID a ECR, atď. Jednoducho, obrovské a významné podujatie. Pozvánku pre hnutie Republika na budúcu spoluprácu s týmito veľkými stranami považujem za vyústenie našej snahy a komunikácie s partnermi smerom na východ i na západ. Je to dôkaz, že vlastenecké a konzervatívne sily v celej Európe rastú a každý nás je pripravený na širokú spoluprácu s cieľom poraziť v nasledujúcich eurovoľbách progresívcov, zelených a sociálnych demokratov, ktorí vedú Európu do nešťastia.

Hlavné správy: V uplynulých dňoch vzbudil na Slovensku rozruch výrok maďarského premiéra o Slovensku ako o „odtrhnutom území“. Ako by mala vyzerať politika SR voči Maďarsku? Na jednej strane sú tu tieto problémy s maďarským iredentizmom, na druhej strane aktuálna potreba spoločného postupu proti katastrofickému bruselizmu a protiruskému militarizmu. Ako to rozumne skĺbiť?

Uhrík: Tieto výroky pozorne sledujeme. Pán Orbán mal v rumunskom Sedmohradsku niekoľko poznámok smerom k Rumunsku a Slovensku. Dokonca kritizoval maďarských politikov za to, že sú na slovenskej scéne slabí. Zrejme mu prišlo clivo za radikálmi ako Miklós Duray, ktorí razili tvrdú autonómiu južného Slovenska. Tieto úvahy sporadicky ožívajú aj v súčasnosti a často vychádzajú najmä od maďarských mimovládok, ktoré by chceli rovnako ako tie sorosovské ovplyvňovať verejnú mienku a podkopávať našu suverenitu. Slová pána Orbána považujem za súčasť vnútropolitickej kampane (musíme si uvedomiť, že početní Maďari v Sedmohradsku majú dvojité občianstvo a volia aj v maďarských voľbách). Ale aj tak, Orbánove poznámky sú za čiarou a absolútne neprijateľné! Preto je správne, že Ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo maďarského veľvyslanca, aby vec vysvetlil. Lebo tak ako nesúhlasím s tým, keď slovenský veľvyslanec vyvesí v Budapešti dúhovú vlajku a mieša sa do ich vnútorných vecí, rovnako nesúhlasím, aby sa cudzí predstavitelia miešali do našich vecí. Iredentistické chúťky treba zaraziť už v zárodku, nech neprerastú do zbytočných a nič neriešiacich konfliktov. Treba sa venovať radšej tomu, čo je skutočným problémom dneška – migrácii, hospodárskym problémom, vojne na východe.

Hlavné správy: Okolo vašich bilbordov s nápisom „Mimovládkam ani cent“ sa strhol strašný krik, trafené husi zagágali. Snažili sa to prekrútiť a púšťať hrôzu z toho, že vraj chcete zobrať peniaze celému mimovládnemu sektoru. Nečudo, dotknutí sa vydesili pri predstave, že by bohatý zdroj peňazí za vlastizradnú činnosť odrazu vyschol a oni by sa museli ísť živiť ako iní občania, poctivou prácou. Ako si to opatrenie v praxi predstavujete?

Uhrík: Okrídlená česká veta hovorí „povaleči z kaváren do polí a továren“. Náš zámer sa prirodzene týka sorosovských mimovládok, ktoré majú pre Slovenskú republiku nulový prínos a ich jedinou činnosťou je manipulovať verejnú mienku a ovplyvňovať politický priestor. Akým spôsobom? Svojimi tendenčnými správami, propagandistickými projektmi, vyjadreniami a aktivitami v spolupráci so spriaznenými médiami tak, aby z toho vyšli ich obľúbené „progresívne“ subjekty v dobrom svetle a mohli presadzovať LGBT, príchod migrantov a fanatický euroatlantizmus. Naopak, vlastencov, konzervatívcov a ich voličov urážajú, vulgárne dehonestujú a nálepkujú. Keď chcú byť takí aktívni, tak nech to robia zo svojho a nie zo štátneho. A transparentne, nech všetci vedia, kto ich platí, a že sú to v skutočnosti zahraniční agenti. Preto sorosovským mimovládkam ani cent!

Hlavné správy: Ako by z vášho pohľadu mohla vyzerať ideálna povolebná koalícia? Vidíte realisticky možnosť, že by po vládach národnej katastrofy mohla konečne prísť vláda národnej záchrany?

Uhrík: Republika chce presadzovať svoj program, a to je možné len z vládnej pozície. Taktiež platí, že vždy je lepšie presadiť hoci len časť z programu ako nepresadiť z neho nikdy nič. Byť navždy len opozičnou stranou skutočne nemá zmysel. Preto nevylučujeme spoluprácu so žiadnou stranou, s ktorou dokážeme nájsť programové prieniky. Dopredu vylučujeme spoluprácu len s liberálnymi a progresívnymi stranami, s ktorými sa náš program pochopiteľne nezhoduje. To, do akej miery dokáže Republika presadiť svoj program, bude prirodzene závisieť od volebného výsledku a od našej pozície v prípadnej vláde. Čím viac percent a poslancov získame, tým viac z nášho kvalitného programu dokážeme presadiť.

Hlavné správy: Dlhý rad šialených opatrení navrhovaných a prijímaných Bruselom pod zámienkou ochrany prírody a boja proti klimatickým zmenám má vždy spoločného menovateľa: z globálneho hľadiska sú nezmyselné a z hľadiska Európanov a európskej ekonomiky sú likvidačné. Je jasné, že to nemôže byť náhoda. O čo sa tu kto snaží a kto z toho bude profitovať? Už by sa žiadalo to povedať nahlas…

Uhrík: O efektoch „zelenej agendy“ hovoríme najviac, od začiatku a nahlas. Profitovať z toho rozhodne nebude náš priemysel, poľnohospodárstvo a občania. Zisky budú žať veľké korporácie a americké hospodárstvo vďaka presunu produkcie z Európy do Spojených štátov (lebo im poskytnú lepšie a jednoduchšie podmienky). Napokon predbehnú Európu ekonomicky snáď všetci na východe i na západe. Keď to vezmeme do dôsledkov, pre Európu je to katastrofa. Navyše to zahŕňa efekt sociálneho inžinierstva, ktorý odoberá práva a slobody občanom a väčšiu moc dáva do rúk centralizovanej moci oligarchie a byrokracie. Samozrejme, rozumnú ochranu prírody schvaľujeme a chceme realizovať. Avšak šialeným nápadom Grétky Thunbergovej, „lepidlových“ aktivistov a bruselských úradníkov hovorím hlasné nie.

Hlavné správy: Medvede sa naučili, že ľudia im neublížia a začali chodiť do dedín. Útoky medveďov sú na dennom poriadku. Aj keby sa teraz prijalo radikálne riešenie, tak bude trvať roky, kým sa zase naučia, že ľudí sa treba báť, tak ako ich to kedysi naučili naši predkovia. Lenže na rozdiel od našich predkov, ľudia žijúci dnes na vidieku majú také obmedzené možnosti brániť sa, že sa prakticky cítia bezmocní a ohrození. Čo sa dá robiť, aby sa Slováci na Slovensku cítili opäť bezpečne?

Uhrík: Postup je jednoduchý. Po prvé, odstaviť fanatických aktivistov od štátnych úradov a rozpočtov. Veď čo robia? Len robia ľuďom napriek, poškodzujú umelecké diela farbou, lepia sa k cestám a blokujú dopravu. Po druhé, znížiť vplyv „zelených“ v bruselských inštitúciách a znemožniť ich thunbergovskú šikanu voči národným štátom. Po tretie, rozhodovať o ochrane prírody a životného prostredia musia skúsení a vzdelaní ľudia, ktorí nadväzujú na dedičstvo našich otcov a rokmi overené, tradičné postupy. Tu totiž nejde len o premnožené a agresívnejšie medvede. Ide o celý prístup k ochrane prírody. A tú musíme chrániť nielen pred znečisťovateľmi a škodcami, ale aj pred zelenými biznismenmi, ktorí chcú ľuďom pod rúškom „ochrany prírody“ napríklad zakázať užívať svoje pozemky, aby ich následne mohli lacno skúpiť.

Prečítajte si tiež

Zaujímavosti o kandidujúcich stranách

Orbán opäť o Slovensku