Môj profil 
Predplatné
Pantelidis uverejnil stanovisko 23. marca v tom istom denníku, nazvané “Turecko musí opustiť Cyprus”. TASR o tom informovalo Veľvyslanectvo Cyperskej republiky v SR.
Veľvyslanec v reakcii vo Washington Times pripomenul, že dosiahnutý pokrok v rokovaniach medzi Tureckom a Cyprom je výsledkom toho, že práve vedúci predstavitelia cyperských komunít vedú vyjednávací proces a starostlivo obhajujú spoločnú víziu do budúcnosti – a v nej sa budú spoločne podieľať na povinnostiach pri riadení krajiny.
Pantelidis odporučil ministrovi, že najlepšie, čo by mohlo Turecko v súčasnosti urobiť, je predložiť časový plán stiahnutia tureckých vojsk zo severu Cypru na základe dohody tak, aby mohol tento etnicky rozdelený ostrov dospieť k riešeniu problému, namiesto legitimizácie súčasného stavu.
Veľvyslanec Cyperskej republiky vo Washingtone ďalej v článku pripomenul, že sa snažia o obnovenie úplnej nezávislosti, jednoty a zvrchovanosti Cypru ako členského štátu Európskej únie, bez prítomnosti cudzích vojsk a ručiteľov (garančných štátov), ktorí naďalej uplatňujú jednostranné právo zasahovania.
Je na čase dovoliť všetkým Cyperčanom, aby uskutočnili svoju vlastnú víziu slobodne a stali sa majákom mieru, spolupráce a zmierenia v hlboko problémovom regióne plnom nepokojov, uzavrel veľvyslanec Pantelidis svoju reakciu na článok Čavušogla.
Turecký minister zahraničných vecí Čavušoglu vo svojom článku “Turkey’s vision for Cyprus” zverejnenom 19. marca v denníku The Washington Times napísal, že sa stále snažia o zmiernenie so svojimi partnermi, cyperskými Grékmi na juhu. Čavušoglu zdôraznil, že víziou jeho vlády do budúcnosti je premena ostrova na baštu mieru, stability, spolupráce a hospodárskej prosperity. Minister dodal, že existujúci stav na rozdelenom ostrove je neprijateľný pre obe strany a nový, prosperujúci Cyprus bez etnického napätia je vítaným riešením pre všetkých zúčastnených.
Čavušoglu tiež uviedol, že cyperskí Turci žiadajú riešenie, ktoré bude poskytovať záruky stability, pretože “majú traumatické skúsenosti s cyperskými Grékmi zo 60. a 70. rokov” minulého storočia.
“Nikto ich za to nemôže obviňovať, najmä po tom, čo sa strana cyperských Grékov (parlament) nedávno pokúsila zaviesť na svojich školách spomienkové oslavy pripomínajúce ľudové hlasovanie z roku 1950 (o zjednotení Cypru s Gréckom), ku ktorému siahajú skutočné korene problému Cypru,” napísal v článku Čavušoglu. V tomto plebiscite cyperskí Gréci masovo hlasovali za pripojenie stredomorského ostrova ku Grécku.
Schválenie legislatívneho nariadenia o pripomínaní si referenda vyvolalo napätie medzi oboma stranami a prerušilo v polovici februára rokovania v Nikózii, ktoré by mali viesť k dohode o zjednotení etnicky rozdeleného Cypru.
Čavušoglu v článku dodal, že “cyperskí Gréci musia konečne uznať cyperských Turkov ako politicky rovnocenných partnerov a vziať do úvahy obavy” Severu. To im prinesie priateľstvo a spoluprácu Turecka, z čoho bude mať prospech Cyprus ako celok, napísal Čavušoglu.
Cyprus je rozdelený od roku 1974 a cyperskí Gréci odmietajú požiadavku menšinových Turkov, aby ich bezpečnosť po zjednotení zaručovala prítomnosť tureckej armády.
.JPG)
