Môj profil 
Predplatné
“Nemyslím si, že sa niekto rozhodne hrať nebezpečnú hru a vykonávať akékoľvek provokácie vzhľadom na to, že ruské vzdušné sily majú svoje základne [v Sýrii],” vyjadril sa Lavrov o možnosti tureckej alebo saudskoarabskej invázie. “Ale ja si nemyslím, že majú nejaký dôvod alebo aspoň nejaké ospravedlnenie [pre vojenskú inváziu], pretože prímerie sa posilňuje,” dodal.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu pre Al-Džazíru znova zopakoval odhodlanie Ankary vyslať pozemné jednotky do Sýrie, “ak to bude nevyhnutné a prispeje to k našej vlastnej bezpečnosti”. Ak by k tomu došlo, Lavrov by to chápal ako “akt priamej agresie”. Navyše znova poukázal na dôkazy spájajúce tureckú vládu s Islamským štátom a Frontom Al-Nusrat: dodávka zbraní, obchodovanie s ropou a s umeleckými atrefaktami.
Ankara a Moskva nepociťujú medzi sebou nejaký blízky vzťah, hlavne od zostrelenia ruského lietadla. Turecku sa napríklad nepáči osoba sýrskeho prezidenta Bašára Assada, ktorú vníma ako hlavného geopolitického súpera a navyše spojenca Ruska. “Assad nie je naším spojencom, mimochodom. Áno, podporujeme ho v boji proti terorizmu a za zachovanie sýrskeho štátu. Ale nie je spojencom v takom zmysle, v akom je Turecko spojencom USA,” odkázal Lavrov pre Sputnik.
A pokračuje vo vyjadreniach: “Počas rokovaní sa naši americkí partneri snažili kresliť hranice ´zóny ticha´, ktorá zahŕňa významnú časť pozícií obsadených Frontom Al-Nusrat. Podarilo sa nám vylúčiť to za absolútne neprijateľné. Znamená to, že niekto chce využiť Američanov. Neverím, že je v ich záujme, aby ochránili Front Al-Nusrat.” Prezident USA Barack Obama počas návštevy Nemecka v Hannoveri totiž okamžite verejne poprel podporu myšlienky bezpečnostných zón.
Lavrov za tým nachádza “nátlak Ankary”, ktorá sa v úzadí snaží presvedčiť aj EÚ, aby prijala myšlienku bezpečnej zóny. “Bohužiaľ, Európska únia takisto začína vychádzať z koncepcie bezpečnostných zón a poddáva sa vydieraniu z Turecka,” konštatuje Lavrov.
Nakoniec ešte podotkol, že Ankara stále udržuje vojenskú prítomnosť v Iraku napriek výslovnému nesúhlasu irackej vlády, ktorá nikdy neoprávnila turecké sily vstúpiť na svoje územie a opakovane žiada, aby odišli. Turecko podľa neho týmto len ukazuje snahy “rozšíriť svoj vplyv a rozšíriť svoje územie”. Ako príklad uviedol, že v minulom roku neoprávnene vošlo do gréckeho vzdušného priestoru až 1800-krát, k čomu NATO sa nejako výrazne nevyjadrilo.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
