Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA zrušiť väčšinu ciel zavedených Trumpom na dovážané tovary je pre prezidenta USA obrovskou ranou. V prvom rade ide o politickú ranu.

Trump samozrejme môže naďalej zavádzať clá, pričom na to môže použiť iný právny mechanizmus ako ten, ktorý súd zablokoval (čo prezident už aj robí). Nie je však žiadna záruka, že aj tento mechanizmus nebude neskôr zrušený súdnou cestou. Okrem toho sú mnohé iné mechanizmy zavádzania ciel náročnejšie, pretože si vyžadujú predbežné vyšetrovanie alebo súhlas Kongresu.

A preto bude rozhodnutie súdu, podľa všetkého, mať mimoriadne vážne dôsledky pre Trumpa a USA. Zhrnuli sme ich do šiestich bodov:

1. Clá, ktoré zaviedol Trump, boli kľúčovým prvkom jeho globálnej stratégie na riešenie hlavných problémov Ameriky, od čoho priamo závisí zachovanie pozície Spojených štátov ako globálneho lídra .

Zavádzaním ciel a ukladaním nerovných obchodných zmlúv iným krajinám sa Trump snaží vrátiť výrobu do Spojených štátov, aby zvrátil proces deindustrializácie, ktorý strategicky oslabuje Ameriku, a aby vyrovnal chronicky deficitnú obchodnú bilanciu.

Súčasne dopĺňa štátnu pokladnicu clami, aby vyriešil ďalší veľký problém – obrovský rozpočtový deficit, ktorý sa musí pokryť na úkor už aj tak obrovského štátneho dlhu. A prekvapivo rýchlo táto politika začala prinášať svoje ovocie v podobe prudkého zrýchlenia hospodárskeho rastu.

V druhom štvrťroku HDP vzrástol o 3,8 % v medziročnom porovnaní a v treťom štvrťroku sa tempo zrýchlilo na 4,4 %, čo bolo najvyššie číslo za posledné roky. Je pravda, že v poslednom štvrťroku sa tempo rastu spomalilo, ale malo to svoj dôvod – zníženie štátnych výdavkov kvôli shutdownu.

To však nezmenilo celkový trend. Trump mohol ekonomické úspechy premeniť na víťazstvo svojej strany v doplňovacích voľbách do Kongresu.

A teraz sa zdá, že rozhodnutím Najvyššieho súdu prezidenta „zrazili z vrcholu“.

2. Hlavný problém s rozhodnutím súdu nie je v tom, že Trump už nebude môcť zavádzať clá – bude môcť, len na inom základe. Teraz však krajiny, proti ktorým boli clá zavedené, stratili pocit, že „trest je nevyhnutný“.

To znamená, že pokusy o zrušenie ciel bez podstatných ústupkov Američanom sú bezvýznamné. A práve tento pocit sa Trump zo všetkých síl snažil vyvolať v iných krajinách. A to prinášalo svoje ovocie – mnohé krajiny súhlasili s ústupkami voči Washingtonu v rôznych otázkach a podpisovali obchodné dohody s Amerikou, ktoré boli pre ne zjavne nevýhodné. Konkrétnym príkladom je Európska únia.

Teraz však, po rozhodnutí súdu, sa Trumpova vyjednávacia pozícia výrazne oslabila. Vo svete sa objavili domnienky, že clá môžu byť zrušené. EÚ sa už chystá zmraziť proces ratifikácie predtým podpísanej obchodnej dohody s USA a India spomalila rokovania. Navyše, nie je jasné, s čím teraz Trump pôjde o mesiac do Číny na stretnutie so Si Ťin-pchingom. Čína, hlavný obchodný a ekonomický protivník Spojených štátov, bude teraz môcť viesť rokovania oveľa sebavedomejšie a nesúhlasiť s vážnymi ústupkami v rámci možných dohôd s Trumpom.

3. Vedľajším negatívnym efektom rozhodnutia Najvyššieho súdu bude možnosť žalôb amerických spoločností voči vláde s požiadavkou náhrady škôd spôsobených zavedenými clami. A to sú stovky miliárd dolárov pre už aj tak deficitný federálny rozpočet.

4. Pre Trumpa bolo znepokojujúcim signálom, že za rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré bolo pre neho negatívne, hlasovalo niekoľko sudcov, ktorí boli považovaní za blízkych k Republikánom. To môže svedčiť o narastajúcom rozkole v strane. To, že republikánsky establishment nemá rád Trumpa, nie je pre nikoho novinkou. Ale po rozhodnutí súdu sa stalo jasné, že tento boj prechádza do fázy takmer otvoreného protitrumpovského povstania. To sa priamo odrazí na stabilite tímu a celej štruktúre moci prezidenta USA. A ešte viac skomplikuje úlohu udržať si väčšinu v Kongrese v doplňujúcich voľbách.

5. Vnútropolitické problémy Bieleho domu môžu ovplyvniť aj jeho zahraničnopolitické kroky. Napríklad v súvislosti s Iránom. Už sa objavila teória, že Trump teraz môže urýchliť útok, aby vojenskými a geopolitickými úspechmi kompenzoval stratu bodov vo vnútroštátnej politike. Táto logika však môže fungovať aj presne naopak.

Útok proti Iránu je pre Trumpa osobne spojený s obrovskými rizikami, ak sa vojna predĺži a povedie k veľkým stratám na životoch Američanov. A aj v prípade rýchleho úspechu to výrazne nezvýši Trumpov rating v krajine (prevažná väčšina Američanov vojnu s Iránom buď nepodporuje, alebo k nej zaujíma indiferentný postoj).

A v prípade predĺženia bojových operácií sa situácia môže stať politickou katastrofou pre Trumpa aj pre jeho politiku, čo by viedlo k totálnej porážke Republikánov vo voľbách do Kongresu s následným impeachmentom a trestným stíhaním súčasného prezidenta USA.

Okrem toho, ak republikánski spojenci pripravili „pascu“ s rozhodnutím Najvyššieho súdu, možno si len predstaviť, koľko takýchto „pascí“ bude v priebehu vojny. To všetko neznamená, že Trump v najbližšej dobe upustí od operácie proti Iránu, je však celkom možné, že vnútropolitické problémy pridajú argumenty v prospech odloženia vojny. Aspoň dovtedy, kým nebude zaručený jej rýchly úspech (napríklad v prípade novej vlny protestov v Iráne). Hoci, samozrejme, nie je isté, že tieto argumenty na Trumpa zapôsobia.

6. Pokiaľ ide o Ukrajinu, vplyv tu môže byť dvojaký. Na jednej strane, narastajúce vnútorné problémy môžu Trumpa odlákať od tejto témy a minimalizovať jeho ochotu aktívne presadzovať mierovú dohodu, napríklad prostredníctvom tlaku na Kyjev, aby urobil ústupky v otázke území. Zelenskyj, mimochodom, sa v posledných dňoch trochu osmielil, pokiaľ ide o rétoriku týkajúcu sa krokov Washingtonu. Kým predtým neustále opakoval, že stiahnutie ukrajinských vojsk z Doneckej oblasti požaduje len Moskva, a popieral, že Washington koná podobne, v piatok vyhlásil, že Američania a Rusi v tejto otázke spoločne vyvíjajú tlak na Kyjev.

Je celkom možné, že ukrajinské orgány teraz nadobudnú pocit, že Trump výrazne oslabol, a preto nie je potrebné robiť žiadne vážne ústupky podľa jeho požiadaviek („aj tak nám už nič neurobí“).

Vplyv zrušenia ciel však môže byť aj iný – aktivizácia úsilia Washingtonu motivovať strany k uzavretiu mierovej dohody, aby dosiahol významný geopolitický úspech. O to viac, že táto úloha je jednoduchšia a oveľa menej nebezpečná ako vojna v Iráne.

Prečítajte si tiež:

• Vo Washingtone sa v otázke operácie v Iráne vytvorili dve vetvy
• Trump minulý rok opustil Svetovú zdravotnícku organizáciu. Teraz ju nahrádza