Trump uteká pred Putinom a protiruské sankcie nezmenia ruskú politiku

Moskva 2. decembra 2018 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Ivan Sekretarev, Susan Walsh, Alexei Nikolsky)

Ivan Danilov na portáli ria komentuje medzinárodné dianie po podľa neho Ukrajinou zinscenovanej provokácii v Azovskom mori. Ukrajinci sú presvedčení, že Kyjev získal dôležité víťazstvo, takže Ukrajinci sa budú môcť tešiť s Porošenkovho prezidentovania možno donekonečna. Pragmatický pohľad na dianie však ukazuje, že Ukrajina žiadne víťazstvo nezískala a ruské záujmy zatiaľ neboli ohrozené

“Na základe ukrajinskej provokácie v Azovskom mori Donald Trump samozrejme zrušil plánované stretnutie s Vladimírom Putinom na summite G20 v Argentíne, čo poniektorí  analytici v Rusku považujú za katastrofu a porážku ruskej zahraničnej politiky,” píše Danilov, pričom uvádza, že nedokážu konkrétne bližšie určiť, v čom porážka ruskej zahraničnej politiky a katastrofa pre Rusko v prípade odmietnutia stretnutia Trumpa s Putinom spočíva. Oficiálne stretnutie Putina a Trumpa sa neuskutoční, otázne je či sa podarí zabrániť stretnutiu Putina a Trumpa v kuloároch summitu.

Čo sa týka amerických snáh tlačiť na Rusko, už nejde o žiadnu zlú správu a skutočnosť. Putina a Moskvu tieto kroky ničím neprekvapujú. Práve naopak, podozrivé by bolo, keby začal Washington rétoriku a správanie voči Moskve náhle meniť.

Potrebuje sa však Putin stretávať s Trumpom a so západnými lídrami za každú cenu? Ak Američania a Západ Rusko nepotrebujú, pokojne nech na Rusko tlačia sankciami a pracujú na presadzovaní svojich záujmov tak ako doteraz.

Téza o mocnom Západe a jeho sankciách a čoraz hlbších ruských problémoch sa však rozchádza s geopolitickou a ekonomickou realitou. Sankcie Západ proti Rusku používa už niekoľko storočí a v poslednom období, keďže sankcie neprinášajú úžitok, sa Američania pokúšajú sankcie prehĺbiť a zväčšiť. Zábavné pritom je, že v 90. rokoch minulého storočia, kedy žiadne sankcie voči Rusku neboli, Rusko porazené v Studenej vojne bolo totálne na kolenách. Deštrukcia Ruska v tomto jeľcinovskom období bola katastrofálna, pritom práve v čase, kedy bol prezidentom Bill Clinton, rabovanie Ruska dosiahlo tak kolosálne rozmery, že Američania niekoľko rokov končili s prebytkami vo svojom rozpočte. V Clintonovej ére žiadne sankcie voči Rusku neboli. Sankcie sa vždy objavujú až vtedy, keď sa Rusko stáva silným a úspešne rieši problémy, ktoré mu zapríčinili Američania (vojna v Čečensku, dočasná strata pozícii v medzinárodnej politike, demografická kríza…).

The Wall Street Journal píše, že americké sankcie prinášajú ruskej ekonomike nepredvídateľné stimuly. Foreign Policy tvrdí, že nové sankcie nebudú znamenať pre Rusko žiadne problémy a japonský analytik Noburo Sugahara publikoval v Japan Business Press niekoľko článkov, v ktorých tvrdí, že sankcie voči Rusku pomáhajú rozvoju ruského priemyslu. A dokonca tvrdí, že “ak sa bude ruský priemysel rozvíjať v podobnom tempe, ako sa rozvíja dnes, sankcie stratia všetok zmysel.”

Samozrejme, predstavy, že sankcie nemajú žiaden negatívny vplyv na ruskú ekonomiku, nie sú reálne. Sankcie určite ruskú ekonomiku poškodzujú a brzdia jej rozvoj, bez sankcií by sa Rusko rozvíjalo podstatne rýchlejšie. Kremľu sa však nevyplatí obetovať svoje národné a mocenské záujmy s cieľom obmedziť protiruské sankcie. Kremeľ nepotrebuje vysielať signály smerom na Západ, práve naopak, sú to západní politici, ktorí navštevujú Moskvu. V poslednom čase do Moskvy zavítali poradca amerického prezidenta pre zahraničnú politiku John Bolton, či minister pre energetiku Rick Perry, o ktorom tvrdia, že tajne kupuje ruský plyn a ropu, aby ich Američania mohli následne predražene predávať Poliakom a iným “partnerom a záujemcom v EÚ”. S Moskvou konzultujú pomerne často aj Nemci a Francúzi

To, že sa Trump nemôže stretnúť priamo s Putinom, musí kompenzovať návštevami svojích emisárov a expertov. To, že sa Trump nemôže stretnúť s Putinom, je dôkazom jeho slabosti v USA, kde vedie tvrdý zápas s protitrumpovskou opozíciou. Trump sa stretáva s lídrami, pri ktorých môže demonštrovať americkú supremáciu, čo je v prípade Putina nemysliteľné. Trump sa obáva takisto aj reakcie amerického publika, celý problém s provokáciou Ukrajincov v Azovskom mori by pri prípadnom stretnutí Putina a Trumpa Putin zmietol zo stola a slabosť  amerického prezidenta by sa stala markantnou. Ak by Trump o probléme s ukrajinskou provokáciou nehovoril, obvinili by ho zo strachu pred Putinom. Ak by Putin zmietol zo stola americké námietky, argumentačná a mocenská slabosť amerického prezidenta by bola zrejmá. Takéhoto scenára sa potrebuje Trump vyvarovať.

To, že sa Trump nemôže s Putinom v Buenos Aires na stretnutí lídrov G20 stretnúť, pre Rusko neznamená žiaden problém. Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Putina, uviedol, že Vladimír Putin získal niekoľko hodín, ktoré venuje stretnutiami s inými lídrami summitu. V posledných rokoch sa bez Moskvy nevyriešila žiadna závažná otázka medzinárodnej politiky, čo znamená že odmietnutie stretnutia Trumpa s Putinom je stratou pre USA a nie pre Rusko.

Ivan Danilov