Môj profil 
Predplatné
Hoci to po úvodných troch finálových zápasoch vyzeralo tak, že sa o tohtoročnom majstrovi rozhodne v najkratšom možnom čase, napokon z toho bolo najdramatickejšie finále za posledné roky. Hokejisti Dukly Trenčín dokázali vyrovnať stav série s Banskou Bystricou z 0:3 na 3:3 na zápasy, no v rozhodujúcom súboji už lapali po dychu. “Ujali sme sa síce vedenia, no už pred naším gólom mali Bystričania kopec šancí, boli živší, viac im to ‘jazdilo’… Objektívne treba povedať, že sme so šťastím vyhrávali. Keby sme tento stav však udržali dlhšie, mohol ten zápas vyzerať inak, no krátko na to sme inkasovali vyrovnávajúci gól a vzápätí strhol súper vedenie na svoju stranu. Potom už bola Bystrica na koni a cválala až do konca. Nás neraz podržal brankár Hiadlovský a len vďaka nemu nebolo o majstrovi rozhodnuté skôr ako v polovici záverečnej tretiny, kedy sme inkasovali tretí gól a po ňom ešte ďalšie dva,” vrátil sa Frühauf myšlienkami niekoľko dní dozadu.
Tridsaťpäťročný obranca odohral vo finálovej sérii šesť zo siedmich zápasov, no v ani jednom z nich nebol zdravotne fit. On sám to nerád priznáva, aby nedegradoval triumf Banskobystričanov, no pravda je taká, že v tom čase zažíval kvôli bolestiam nejednu bezsennú noc. “Nerád o tom hovorím, aby to nevyzeralo, že sa vyplakávam. Ale keď ste už túto tému otvorili, tak je pravda, že to bolo v tomto smere náročné a určite to bolo najbolestivejšie play off v mojej kariére. Boli tam aj nejaké injekcie a nebolo ich málo, no to už asi patrí k tomu. Nemyslím si totiž, že by nejaký hráč v mojom veku pohrdol šancou zabojovať o majstrovský titul kvôli nejakému zraneniu, no s čistým svedomím môžem už teraz povedať, že toľko bolesti som v živote ešte nezažil,” pokračoval skúsený zadák, pre ktorého sa misia v Dukle s najväčšou pravdepodobnosťou ešte neskončila. “Ak ma dajú lekári dokopy, chcem s Trenčínom získať majstrovský pohár.”
Rodák z Prešova má síce na konte jeden majstrovský titul so Slovanom Bratislava zo sezóny 2011/2012, ale po triumfe s trenčianskou Duklou túžil viac ako inokedy. O to väčšie sklamanie prežíval bezprostredne po záverečnej siréne sezóny a rovnako ho to bolí aj s odstupom niekoľkých dní. “Stále to trvá a na rovinu poviem, že to je najväčšie sklamanie v mojej kariére. Predsa len, ak hráte siedmy finálový zápas, máte k trofeji bližšie ako hocikedy inokedy, môžete mať viac šťastia ako súper, ale môže sa stať aj niečo nepredvídateľné a následne zdvihnete nad hlavu majstrovský pohár. Takže najmä z tohto dôvodu to beriem ako obrovské sklamanie, ktoré ma tak skoro určite neprejde. Ak vôbec…”.
Kým Frigo, ako znie Frühaufova dlhoročná prezývka, si to po spomínanej majstrovskej sezóne v Slovane zamieril do Česka, “belasí” sa stali súčasťou nadnárodnej KHL, kde pôsobia dodnes. Nemrzí ho, že si s klubom z hlavného mesta nezahral v druhej najkvalitnejšej lige na svete? “Nie. Dlhé lety, časové posuny a vlastne všetko, čo sa deje okolo toho, nebolo nič pre mňa. Nepopieram, že KHL, ktorá má obrovskú kvalitu, by som si rád zahral, ale samotné lietanie ja nemusím. Aj z toho dôvodu som si to ani veľmi predstaviť nevedel,” pokračoval 20-násobný slovenský reprezentant.
V týchto dňoch sa v Dánsku konajú 82. majstrovstvá sveta v hokeji, kde nechýbajú ani slovenskí reprezentanti. Frühaufovi sa súčasný národný tím svojím zložením pozdáva. “Celkom sa mi páči, ako je poskladaný, chalani vedia, čo majú hrať, Ramsayho systém sa im podľa mňa už dostal pod kožu a celkovo si myslím, že sme na dobrej ceste. Pevne verím, že na šampionáte chlapci zvládnu prvý zápas s Českom a od neho sa potom odrazíme. Brankárov máme skvelých, a tak by bolo dobré, aby sa našiel jeden strelec a kolektívnym výkonom sme išli celým turnajom. Ak sa nám podarí postúpiť do štvrťfinále, v čo verím, tak by z toho mohlo byť aj semifinále. Je to možno až priveľmi optimistické, ale čo by som to bol za Slováka a kamaráta, keby som v to aspoň nedúfal,” uzavrel Frühauf.
