Tomáš Drucker – minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Ing. Tomáš Drucker, MSc. sa narodil 20. júla 1978 v Bratislave. Ako uvádza vo svojom životopise, na Materiálovo-technologickej fakulte vyštudoval informatiku a automatizáciu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Tiež je absolventom Právnickej fakulty na Trnavskej univerzite v Trnave.

Drucker študoval aj v zahraničí (2003) – absolvoval prestížny manažérsky master program Sloan Master in Management and Leadership na London Business School v Londýne, ktorý ukončil s titulom MSc.

V rozmedzí rokov 1997 – 2006 pôsobil na viacerých manažérskych pozíciách:  venoval sa poradenstvu v oblasti zlepšovania procesov a riadenia a pôsobil v oblasti IT sektora (Gratex International a.s., 1997 – 2002); ďalšie dva roky bol konzultantom v spoločnosti Compuware Austria GmbH.

V rokoch 2004 – 2012 pracoval v konzultačnej spoločnosti IQUAP, a.s., najprv ako konzultant potom ako CEO a predseda predstavenstva.

Zastával tiež rôzne manažérske pozície vo viacerých štátnych podnikoch (počas vlád SDKÚ), akými sú napríklad Vojenský opravárenský podnik Nováky (2006 – 2007) a Jadrová vyraďovacia spoločnosť (2010 – 2012), ako referuje denník SME.  Bol tiež podpredsedom predstavenstva v 1. župnej, a.s., čo je spoločnosť vlastnená Bratislavským samosprávnym krajom (2010 – 2014).

V rokoch 2012 až 2016 viedol Slovenskú poštu, v ktorej realizoval ozdravný program, za čo získal v roku 2017 prestížne ocenenie Forbes a PwC “The Most Respected CEO.” Za jeho vedenia bol zavedený platobný systém E-KOLOK, ktorý výrazným spôsobom prispel k elektronizácii verejnej správy.

Dodajme, že Tomáš Drucker je ženatý a má dve deti.

Pôsobenie v ministerských kreslách

V marci 2016 bol premiérom Robertom Ficom vymenovaný do funkcie ministra zdravotníctva. V roku 2016 viedol aj Radu EPSCO (Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti) v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Vo funkcii ministra zdravotníctva zotrval do roku 2018.

Tretia vláda Roberta Fica podala po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice demisiu (2018) a Drucker sa na krátko stal ministrom vnútra vo vláde Petra Pellegriniho, do funkcie ho menoval vtedajší prezident Andrej Kiska. Na poste vymenil Roberta Kaliňáka, avšak post ministra vnútra zastával len tri týždne – v polovici apríla 2018 podal demisiu a uviedol, že sa vo funkcii „necítil autenticky“.

V roku 2019 založil stranu Dobrá voľba, avšak strana sa do parlamentu po parlamentných voľbách v roku 2020 nedostala.

Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 sa strana Dobrá voľba zlúčila so stranou HLAS-SD a Drucker sa dostal do parlamentu.

Do funkcie ministra školstva ho vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala 25. októbra 2023.

Revolúcia v školstve

Vo všeobecnosti je Tomáš Drucker považovaný za pomerne liberálneho politika. Po svojom nástupe do funkcie predstavil program zmien zahŕňajúcich 40 projektov, vrátane zmien financovania škôlok, reformy stredných škôl, financovania vysokých škôl, desegregácie a inklúzie – práve to sa stretlo s nevôľou verejnosti.

Drucker tiež predstavil balík zmien zvaný „Nežná revolúcia vo vzdelávaní“, ktorý napríklad priniesol zmenu financovania materských škôl zo samospráv na štát, nový systém celoživotného vzdelávania, zákaz mobilných telefónov na základných školách a iné.

Na jeseň 2025 presadil, ako sám uviedol, „najrozsiahlejšiu reformu vzdelávania za posledné desaťročie“, ktorá zahŕňala balík 7 školských zákonov, medzi nimi napríklad: predprimárne vzdelávanie pre deti od štyroch rokov a následne aj od troch rokov; nový systém školských obvodov a financovania; povinnú maturitu z matematiky; rozvoj digitálneho obsahu a pravidlá pre využívanie umelej inteligencie v školách; či zmeny vo financovaní cirkevných a súkromných škôl.

Dodajme, žeho pôsobenie v rezorte sa nezaobišlo bez kritiky. Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera je živnou pôdou progresivizmu –  predkladané školské reformy otvárajú dvere škodlivým LGBTi ideológiám a školy sa zároveň stali útočiskom falošných bojovníkov proti dezinformáciám a hybridným hrozbám, ako sme písali v niekoľkých článkoch.