19:10 – Lukašenko uviedol, že s Putinom bude diskutovať o „ďalších krokoch v súvislosti s Ukrajinou“. A vyzval na rokovania o Ukrajine, inak „dôjde k eskalácii“.

„Hlavné je hovoriť. Ak nebude dialóg, nebudú rozhovory – bude eskalácia a ľudia budú umierať… V žiadnom prípade nie sme pre Ukrajincov nepriatelia. Už som to povedal mnohokrát. Sú to naši ľudia. Sú to ľudia ako my, ako Bielorusi, Rusi. Musíme sa rýchlo dohodnúť,“ povedal bieloruský prezident.

18:28 – Lukašenko uviedol, že hrozba na hraniciach s Ukrajinou sa znížila, a dal pokyn stiahnuť odtiaľ bieloruské jednotky.

„Po našej istej práci Ukrajinci stiahli svoje ozbrojené sily a ďalšie jednotky, ktoré presunuli k našej hranici, a celkovo sa stiahli z oblasti bielorusko-ukrajinskej hranice,“ povedal.

„Teraz nemáme s Ukrajincami žiadne komplikácie a dúfam, že ani nebudú,“ dodal Lukašenko.

Predtým uviedol, že Bielorusko presunulo k hranici s Ukrajinou raketové systémy vrátane tých, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane.
Pripomenieme, že Bielorusko predtým hovorilo o presune jednotiek AFU k bieloruským hraniciam. Ukrajina tieto obvinenia označila za „informačnú špeciálnu operáciu“.

17:45 – Zelenskyj komentoval Bidenovu chybu, keď nedávno na samite NATO Putina pomenoval „prezidentom Ukrajiny“.

„Je to chyba. Myslím si, že Spojené štáty poskytli Ukrajincom veľkú podporu. Myslím si, že na niektoré chyby môžeme zabudnúť,“ povedal na brífingu v Írsku.

17:13 – Rusi na sociálnych sieťach hlásia zničenie ukrajinského vlaku s muníciou v Charkovskej oblasti.

16:42 – Zelenskyj na budúci týždeň odcestuje do Spojeného kráľovstva, kde vystúpi pred európskymi lídrami.

Píše o tom denník The Guardian, ktorý citoval svoje zdroje.

Európski lídri pricestujú do Londýna na samit Európskeho politického spoločenstva, ktoré vzniklo po začatí vojny na Ukrajine z Macronovej iniciatívy.

Ukrajinský prezident je v súčasnosti v Írsku.

16:15 – V Sevastopole oznámili hrozbu úderov balistickými raketami.

Miestna verejnosť píše o činnosti PVO a zostreloch amerických rakiet ATACMS.

15:45 – Ruské jednotky vztýčili vlajku Ruskej federácie nad administratívnou budovou obce Urožajne na línii záporožského frontu, potvrdil Rogov.

15:19 – Putin podpísal zákon, ktorý rozširuje dávky v prípade smrti účastníka špeciálnej vojenskej operácie aj na jeho deti do 23 rokov.

14:50 – Zelenskyj sa už vracia z cesty v USA. Dnes priletel do Írska, kde sa stretol s tamojším premiérom Simonom Harrisom.

14:20 – Počas včerajšieho ostreľovania Mirnohradu v Doneckej oblasti zahynuli traja pracovníci Svjato-Varvarinského závodu na obohacovanie uránu. Informovala o tom spoločnosť Metinvest.

Pracovníci cestovali v autobuse, ktorý patrí závodu.

Polícia uvádza, že ostreľovanie sa uskutočnilo v centre Mirnohradu. Samotná továreň sa nachádza západne od mesta Pokrovsk.

13:45 – Kremeľ reagoval na Budanovo vyhlásenie, že pokusy o útok na Putina boli, ale boli neúspešné.

„Hrozby zo strany Kyjeva sú zrejmé, bezpečnosť ruského prezidenta Vladimira Putina je zabezpečená na náležitej úrovni,“ povedal hovorca Peskov.

13:23 – V priebehu dvoch dní zomreli v Rusku dve osoby spojené s bývalým námestníkom ruského ministra obrany Timúrom Ivanovom, ktorého zatkli v apríli v prípade úplatkárstva.

Podľa ruskej opozičnej publikácie Mediazona zomrel 8. júla vo vyšetrovacej väzbe 52-ročný podnikateľ Igor Kotelnikov, ktorý bol obvinený z korupcie. Podľa publikácie sa ho príslušníci FSB snažili prinútiť svedčiť proti Ivanovovi.

Podľa Evy Merkačevovej, členky Rady pre ľudské práva, Kotelnikov zomrel po pobyte v cele na výkon trestu v dôsledku krvnej zrazeniny. Merkačevová to označila za štandardnú príčinu smrti v systéme ruskej Federálnej väzenskej služby.

Kotelnikov bol obvinený z podplácania vedenia ruského ministerstva obrany pri podpise veľkých zmlúv (článok 291 Trestného zákonníka).

Podľa mediálnych správ ho príslušníci FSB opakovane navštevovali v centre predbežného zadržania a požadovali, aby svedčil proti Ivanovovi. Kvôli jeho odmietnutiu bol vraj „vyvinutý nátlak“. Kotelnikov bol umiestnený do cely na výkon trestu, kde podľa opozičných médií nemohol byť držaný kvôli chorobe.

Dňa 9. júla tlačová agentúra TASS informovala o smrti 62-ročného Magomeda Chandajeva, vedúceho oddelenia štátnej expertízy ruského ministerstva obrany. Príčiny smrti neboli špecifikované.

Chandajev bol priamo podriadený bývalému námestníkovi ruského ministra obrany Timurovi Ivanovovi.

13:03 – Putina sa vraj v minulosti pokúšali zabiť, ale neúspešne, povedal šéf ukrajinskej tajnej služby GUR Budanov.

„Boli, ale ako vidíte, zatiaľ neúspešné,“ povedal Budanov pre ukrajinské médiá o téme pokusov o atentát na ruského lídra.

Budanov pripomenul príbehy svojej starej mamy, ktorá zažila smrť Josifa Stalina. „Hovorila, že ľuďom sa vtedy zdalo, že sa im zrútil celý svet, nebolo jasné, ako žiť ďalej. Putin je pri moci už viac ako 20 rokov, takže teraz majú Rusi strach, že ho stratia, pretože je garantom ich životnej stability,“ domnieva sa šéf GUR.

12:45 – Hrozba ruskej vojenskej ofenzívy proti Ukrajine zo severu existuje a je absolútne reálna, vyhlásil šéf Štátnej spravodajskej služby Kiryl Budanov.

Podľa neho existuje tendencia k zhoršovaniu situácie, a preto tento problém nemožno ignorovať. Budanov dodal, že ofenzíva zo severu už prebieha, ale nešpecifikoval, kde presne, aby nevyvolal paniku.

Dodal, že problémy existujú a stupňujú sa. „Katastrofa nenastane, ale problém nebude možné ignorovať,“ povedal Budanov.

12:25 – Na pamätník sovietskeho pilota z druhej svetovej vojny Anatolija Brandysa (rodáka z Dnepra, dvojnásobného hrdinu Sovietskeho zväzu) v Dnepri napísali „zradca“ a „okupant“.

Oba nápisy však už sú aktuálne prelepené lepiacou páskou.

11:55 – Telá členov posádky sa našli na mieste pádu lietadla pri Moskve; na ich identifikáciu bude potrebná genetická expertíza.

11:20 – V prípade vojny NATO s Ruskom bude cez Nemecko presunutých až 800 000 vojakov a 200 000 kusov techniky. Podľa návrhu plánu, ktorý sa pripravuje v SRN, by to mohlo trvať tri až šesť mesiacov.

Kľúčovou cestou pre vojenskú kolónu zo západu na východ bude diaľnica A2 vedúca z mesta Oberhausen na berlínsky obchvat, píše DW. Na bezpečnosti tejto trasy a schopnosti okolitých miest prijímať vojenskú techniku sa pracuje.

Začiatkom júna nemecký minister obrany Pistorius uviedol, že Nemecko by malo byť pripravené na vojnu s Ruskom do roku 2029.

10:45 – Systémy protivzdušnej obrany, ktoré boli prisľúbené na samite NATO, nebudú schopné pokryť veľké ukrajinské pohraničné mestá. Charkov, Sumy či Mykolajiv zostanú pod útokom, citoval nemecký denník Bild vojenských expertov.

V súčasnosti chránia oblohu nad Kyjevom dva systémy protivzdušnej obrany Patriot a po jednom vo Ľvove a Odese, uviedol denník na základe verejných údajov.

Západ tiež nedávno prisľúbil Ukrajine tri nové Patrioty a systém SAMP/T. Podľa expertov sa môžu použiť na obranu Dnepra, Krivoj Rogu, Vinnice a budúcej základne F-16 na západnej Ukrajine, ktorá sa bude pravdepodobne nachádzať v Chmelnickej oblasti.
Zároveň sa nebudú používať príliš blízko frontovej línie alebo ruskej hranice.

„Je tam rozvinutý ruský prieskum pomocou bezpilotných lietadiel, existuje vysoká pravdepodobnosť odhalenia a zničenia západných systémov protivzdušnej obrany ruskými zbraňami. Tento problém môžu vyriešiť len F-16 alebo údery hlboko na ruské územie, ktoré zatiaľ neexistujú,“ píše sa v publikácii.

Takisto Patriot a SAMP/T nie sú navzájom kompatibilné, majú odlišný softvér. Preto v prípade zlyhania jedného zo systémov ho druhý nebude môcť nahradiť.

Už skôr „Strana“ písala o tom, prečo AFU čoraz menej využíva západné zariadenia v blízkosti frontovej línie. Povedali sme vám tiež, že hlavným dôvodom je množstvo ruských prieskumných dronov, ktoré lovia zariadenia a zameriavajú ich.

09:50 – Kuleba povedal, že Ukrajina nemôže čakať ďalších 75 rokov na vstup do NATO.

Po samite aliancie vo Washingtone zaznamenal „pozitívne signály“. Dal však jasne najavo, že vstup Kyjeva sa odkladá.

„V posledných dvoch dňoch sme na všetkých úrovniach videli veľmi povzbudivé signály, že cesta k členstvu je nezvratná, že Ukrajina bude v NATO. Nemôžeme však čakať ďalších 75 rokov, aby sme oslávili vstup Ukrajiny. Malo by sa to stať skôr, nie neskôr,“ povedal minister zahraničných vecí.

Pripomeňme, že v záverečnom vyhlásení samitu NATO sa nič nehovorí o termíne vstupu Kyjeva.

Na samite NATO sa zároveň konštatovalo, že perspektíva Ukrajiny v NATO je „nezvratná“, ale len ak s ňou budú súhlasiť všetci členovia NATO.

09:15 – Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že rozmiestnenie amerických systémov zbraní dlhého dosahu v Nemecku nezvýši konfrontáciu Ruska s NATO.

08:45 – Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci nad Rostovskou, Belgorodskou a Kurskou oblasťou systémy PVO zničili štyri bezpilotné lietadlá.

08:10 – Česká republika pošle na Ukrajinu do konca leta ďalších 50 000 kusov munície, uviedol prezident Petr Pavel.

Podľa českých médií bude Ukrajina od septembra do konca roka dostávať 80 000 až 100 000 nábojov mesačne.

Pripomeňme, že prvá 50-tisícová várka nábojov nakúpených Čechmi prišla na Ukrajinu v júni.

07:45 – Za posledných 24 hodín ruské sily postúpili v Pokrovskom okrese a južne od ukrajinského New Yorku, potvrdila to ukrajinská vojenská webová stránka Deep State.

Zároveň sa uvádza, že AFU vytlačila Rusov z pohraničnej obce Sotnickyj Kazačok v Charkovskej oblasti. Začiatkom júla bolo oznámené, že do dediny vstúpili ruskí vojaci.

07:25 – Erdogan v piatok povedal, že Turecko rokuje s Ruskom a Ukrajinou o obnovení „obilného koridoru“. Poznamenal, že o tejto otázke rokovali priamo s Putinom a Zelenským

Turecko na samite NATO upozornilo i na potrebu pripraviť základ pre mierové rozhovory o Ukrajine, povedal Erdogan a dodal, že jeho krajina je pripravená pokračovať v „istanbulskom procese“.

07:15 – V soboru ráno sa na sociálnych sieťach objavili správy aj o útokoch ukrajinských dronov na ciele v RF. Drony v noci zasiahli ropný sklad a elektrickú rozvodňu v Rostovskej oblasti.

Úrady v regióne uvádzajú, že nedošlo k žiadnym obetiam. Ropný sklad hasia desiatky hasičov.

07:05 – Túto noc zaútočilo na Ukrajinu päť ruských dronovo typu „šahid“.

Štyri z nich boli údajne zostrelené a piaty smeroval na územie Bieloruska, informovali ukrajinské vzdušné sily.

06:55 – Prečo Západ brzdí pomoc Ukrajine

Správa agentúry Bloomberg o „mizernom nízkom počte“ lietadiel F-16, ktoré budú v blízkej budúcnosti dodané Ukrajine (6 do konca leta a 20 do konca roka, pričom Zelenskyj uviedol, že je potrebných 128 lietadiel), zavŕšila záplavu nepriaznivých správ pre Ukrajinu od západných partnerov.

Treba pripomenúť, že tento týždeň sa začal tragickými udalosťami, keď ruský úder na Kyjev zabil viac ako 30 ľudí a zničil detskú nemocnicu Ochmatdet. Tento úder sa uskutočnil tesne pred samitom NATO vo Washingtone. A tak na Ukrajine existovali veľké očakávania, že ruský útok podnieti prudké zvýšenie podpory Západu.

Ukázalo sa však, že to bolo inak. Dodávky nových systémov protivzdušnej obrany boli skutočne oznámené. Boli však plánované aj skôr. V troch strategicky dôležitých otázkach však bol Kyjev odmietnutý.

Po prvé, Ukrajina nikdy nedostala pozvánku na vstup do NATO a v záverečnom vyhlásení samitu sa len znovu zopakovalo, že k tomuto vstupu dôjde jedného dňa – keď sa skončí vojna a splnia sa určité podmienky.

Po druhé, Spojené štáty, a to aj prostredníctvom prezidenta Bidena, odmietli schváliť údery raketami dlhého doletu hlboko v Rusku. Pravda, Pentagón dnes večer uviedol, že tento postoj sa môže v budúcnosti zmeniť. Ale podobné veci už povedal aj predtým. Povolenie však stále nebolo udelené.

Po tretie, Washington uviedol, že systémy protivzdušnej obrany NATO nebudú zostreľovať ruské rakety nad západnou Ukrajinou, čo požadoval aj Kyjev.

Západná tlač píše, že zbrane prichádzajú na Ukrajinu veľmi pomaly, a preto je ukrajinská ofenzíva (o ktorej príprave na najbližšie mesiace sa v poslednom čase veľa hovorí) do konca roka nepravdepodobná.

A správy o dodávke malého počtu lietadiel F-16, ktoré sa teraz plánujú, tieto závery potvrdzujú. Do týchto lietadiel sa vkladali veľké nádeje z hľadiska prípravy ofenzívy. Je však jasné, že ani 6, ani 20 lietadiel nebude schopných zvrátiť situáciu na fronte.

Nie sú to prvé „brzdy“, ktoré Západ demonštroval a ktoré rozhnevali mnohých na Ukrajine. Existujú rôzne verzie príčin tohto javu. Existuje napríklad teória, že Západ týmto spôsobom tlačí Ukrajinu k rokovaniam s Ruskom. Hoci o tom neexistujú žiadne objektívne dôkazy.

V Ruskej federácii je populárna verzia, že všetky tieto správy o „brzdách“ sú vojenským trikom, ktorý má uspať ostražitosť Moskvy (a v skutočnosti sú dodávky v plnom prúde a vo väčších množstvách, ako sa oficiálne oznamuje), alebo prvkom nátlaku na západné vlády, aby zintenzívnili pomoc (a to často funguje).

Je však zrejmé, že s dodávkami sú problémy a zbrane sa neposielajú v takých objemoch a tak rýchlo, ako Ukrajina žiada. A existuje na to celkom objektívne, nie konšpiračné vysvetlenie – strach Západu z priameho stretu s Ruskou federáciou, ktorý by mohol rýchlo prejsť do štádia jadrovej vojny. Navyše, náznaky v tomto smere prichádzajú z Ruska v neustálom prúde. A všetky kroky, ktoré by mohli viesť k takémuto stretu, sa aj teoreticky pozastavujú.

Tento prístup mnohých v Kyjeve dráždi, ale je to pochopiteľné – málokto na Západe chce riskovať, že bude čeliť vyhliadke na jadrovú apokalypsu. Navyše je tu politický a oportunistický moment – v predvečer amerických volieb Trump neustále obviňuje Bidena, že vedie svet k svetovej vojne. A preto Biely dom nechce dať svojmu oponentovi ďalšie argumenty.

Preto sa súčasní lídri krajín NATO (Biden a spol.) riadia stratégiou „podpory vojny na pomalom ohni“ – poskytnúť pomoc dostatočnú na to, aby sa zabránilo porážke ukrajinskej armády, ale v takom objeme, ktorý by nevyprovokoval Ruskú federáciu k úderu na samotný Západ. Kalkuluje sa s tým, že skôr či neskôr ťažkosti vojny a účinok sankcií oslabia schopnosť Ruska viesť vojnu, vyvolajú vnútorné otrasy, destabilizujú ruskú vládu a zbavia ju vôle použiť jadrové zbrane. Potom bude možné Ruskú federáciu prinútiť k mierovým podmienkam prijateľným pre Ukrajinu a Západ.

06:45 – Bidenove chybné kroky tlačia šokovaných spojencov USA k Trumpovi, píše Politico. Publikácia uvádza, že európski lídri „zamrzli od hrôzy“ na pódiu samitu NATO, keď Biden nazval Zelenského „ukrajinským prezidentom Vladimírom Putinom“.

Podľa Politico mnohé krajiny EÚ odvtedy začali vyhľadávať kontakty s tímom Donalda Trumpa, pretože považujú jeho víťazstvo v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA za čoraz pravdepodobnejšie.

Od amerického prezidenta sa odvracajú aj v Spojených štátoch. Keďže jeho čísla v prieskumoch už klesajú, Biden sa dostáva pod čoraz väčší tlak vlastných priaznivcov, aby odstúpil a navrhol mladšieho kandidáta, napríklad viceprezidentku Kamalu Harrisovú, ktorá by s Trumpom bojovala v novembrových prezidentských voľbách.

Samotný Trump sa zároveň domnieva, že Harrisová by pre neho bola ešte ľahším súperom ako Biden.

06:40 – Belgicko dodá 30 lietadiel F-16, ale až do roku 2028. V éteri Rádia Sloboda to oznámil zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Igor Žovkva.

„Žiaľ, v niektorých krajinách je harmonogram dodávok dosť dlhý,“ povedal. „Naozaj potrebujeme taký počet lietadiel, o akom hovoril prezident (128 – pozn. red.). Máme príslušné vyhlásenia našich partnerov o počte lietadiel. Poznáme tieto štyri krajiny a vieme, aký počet sľubujú… Belgicko deklarovalo 30 lietadiel a je to v našej dohode s Belgickom. Ale dohoda hovorí, že týchto 30 lietadiel bude dodaných do konca roku 2028, čo je pre nás samozrejme neprijateľné,“ povedal Žovkva.

Pripomenieme, že predtým médiá písali, že do konca leta Ukrajina dostane len šesť F-16 a do konca tohto roka 20 kusov.

06:35 – Ukrajinské ministerstvo hospodárstva uviedlo, že ukrajinský HDP v prvom polroku vzrástol o 4,1 %. Podľa internetovej stránky rezortu sa HDP Ukrajiny v júni zvýšil o 1,1 % v porovnaní s júnom minulého roka.

Medzi pozitívne faktory, ktoré prispeli k rastu údajne patrí stabilná prevádzka námorného koridoru, priamy prístup niektorých podnikov k elektrickej energii vďaka dovozu, vývoz hutníckych výrobkov a železnej rudy a skorý zber ozimín.

Medzi negatívne faktory patria bezpečnosť, logistika, nedostatok energie a zložitá situácia na trhu práce.

06:30 – Podrobnosti telefonického rozhovoru medzi šéfmi ministerstiev obrany USA a Ruska zverejnili obe strany. Telefonát iniciovala ruská strana, uviedla na brífingu hovorkyňa Pentagonu Sabrina Singhová.

Podľa nej minister Austin v rozhovore zdôraznil význam zachovania otvorených komunikačných liniek počas vojny na Ukrajine, ktorá trvá už tretí rok. Singhová neuviedla žiadne ďalšie podrobnosti.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že rozhovor iniciovala ruská strana. „Diskutovalo sa o otázke predchádzania bezpečnostným hrozbám a zníženia rizika možnej eskalácie,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Predtým šéfovia vojenských rezortov rokovali 25. júna. Vtedy sa konštatovalo, že telefonát inicioval šéf Pentagonu. Austin s Belousovom hovorili aj o dôležitosti zachovania otvorených komunikačných liniek.