Tri správy Roberta Fica

Robert Fico vydal po rokovaní s koaličnými partnermi 3 správy. Rozhovor s Tiborom Gašparom sa točil významne aj okolo týchto správ, nakoľko všetky úzko súvisia s tým, čo dnes na Slovensku zažívame.

Ultimátum Róberta Fica koaličným partnerom. Došla Robertovi Ficovi trpezlivosť?

Tibor Gašpar uviedol, že koalícia má krehkú väčšinu 79 hlasov, čo vyžaduje disciplínu v parlamente. Poukázal na problémy v dvoch skupinách – okolo poslanca Huliaka a okolo poslanca Migaľa – pričom situácia trvá už niekoľko mesiacov. Koalícia preto stanovila „deadline“, dokedy majú tieto strany (SNS a Hlas) predložiť riešenia. Ak tak neurobia, premiér Robert Fico je pripravený konať v rámci svojich kompetencií. Do akej miery tieto riešenia akceptujú SNS a Hlas, bude predmetom ďalších diskusií.

„Myslím, že verejnosť to vníma tiež negatívne, poškodzuje to celú koalíciu, nielen tieto dve politické strany. A preto je dôležité už si urobiť čistý stôl.“

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Koaličný partner obvinil premiéra, že koná v rozpore s koaličnou dohodou. Porušuje Róbert Fico KD, ak sa snaží dosiahnuť parlamentnú väčšinu, aby vláda mohla konečne zase napĺňať PVV, keď toho nie sú schopní lídri koaličných partnerov?

Tibor Gašpar si váži Andreja Danka pre jeho politické skúsenosti, no pripomína, že koaličná zmluva sa opiera o počet hlasov, ktoré jednotlivé strany do vlády prinášajú. SNS mala dodať 10 poslancov, no po odchode troch už tento záväzok neplní, čím podľa neho porušuje koaličnú zmluvu, rovnako ako čiastočne aj Hlas. Hoci dostali priestor na nápravu, doteraz sa im nepodarilo zabezpečiť dohodnutý počet hlasov. Neustále odkladanie riešenia považuje za politickú samovraždu, preto víta stanovenie termínu, aby sa vyjasnilo, ako bude koalícia ďalej fungovať.

Na voliča to určite nepôsobí dobre, že je konfrontovaný s tým stálym handlovaním o pozície, o fleky a neplní sa vlastne programové vyhlásenie.

„Áno toto je taká vulgarizácia toho, čomu sa hovorí rozdelenie si, vládnutia.“

Tibor Gašpar vysvetlil, že koaličné strany vstupujú do vlády, aby presadzovali svoje sľuby voličom. Chápe Huliakovu nespokojnosť, ktorý bol pôvodne nominovaný na ministra životného prostredia, no jeho vymenovanie zablokovala prezidentka Čaputová a situácia sa nezmenila ani po nástupe prezidenta Pellegriniho. Huliak má vzťah k prírode a chce napĺňať svoje záväzky voličom. Gašpar odmieta kritiku, že ide o „kšefty“ alebo „handlovanie“, a zdôrazňuje, že rozdelenie moci musí odrážať príspevok strán k parlamentnej väčšine.

Jedna vec je podiel na moci, druhá vec je, že on (Rudolf Huliak) sa tým svojim správaním už teraz tak znemožnil, takú pozíciu si vytvoril medzi voličmi, že mu ide o tú moc, vôbec nie o program.

„Áno, aj s tým súhlasím že to nemusí vždy vyzerať úprimne, pretože akonáhle prídete a zjednodušene vykríknete, že chcete ministerstvo a nepoviete to B, lebo chcem v ochrane prírody urobiť to a to, tak to vyzerá, chcem fleka.“

Nehovoriac, že jeho záujem o životné prostredie môže byť úprimný, ale pre SNS to nič nerieši. Im sa do parlamentu vrátia traja poslanci, ktorí asi spokojní nebudú. Takže vôbec by sa nič nezastabilizovalo.

„Ja si myslím že tam ešte budú a sú otvorené otázky, že ktoré z tých troch ministerstiev to nakoniec vlastne bude.“

Poukázal na otvorenú otázku ohľadom rozdelenia ministerstiev v rámci koalície. Pôvodne mala SNS s 10 poslancami tri ministerstvá, no po odchode troch poslancov je logické, že jedno z nich bude predmetom zmien. Ktoré ministerstvo to bude, zatiaľ nie je jasné, ale odpoveď by mohla byť známa už v pondelok.

K národnej koalícii prestúpil pán Malatinec. Ten sa má stať podpredsedom pre kultúru a médiá. Vy ste sa vyjadrili, že pani Šimkovičová robí svoju robotu dobre. Dokážete „ukočírovať“ pána Malatinca, aby jej nerobil problémy?

Tibor Gašpar zatiaľ nepovažuje za definitívne rozhodnuté, kam smeruje pán Malatinec, a nechce to predčasne hodnotiť: „Takto. Nemyslím si ešte, že je definitívne rozhodnuté, kde skončí pán Malatinec. Čiže bolo by to možno predčasné hodnotiť.“

Čo sa týka Ministerstva kultúry, myslí si, že ministerka zvolila dobrý smer, ale niektoré výsledky závisia aj od krokov parlamentu, napríklad pri voľbe mediálnych rád. Ak má nastať návrat Slovenskej televízie k verejnoprávnosti, musí najprv parlament zvoliť príslušné rady, no konečný výsledok závisí aj od samotných manažérov a redaktorov. Zdôraznil, že ide o nedokončený proces, ktorý bol voličom sľubovaný.

Zatiaľ sa zmenil len názov.

„Áno. Ja to aj otvorene kritizujem a aj do vlastných radov. Hoci opäť nemyslím si, že Smer má na tom nejaký podiel v tom zmysle, že by sme nechceli niekoho navoliť.“

Podľa neho je problém najmä v nomináciách od koaličných partnerov, ako napríklad pána Krajcera, ktorého považuje za nevhodný výber na podporu verejnoprávnosti.

V druhej správe Roberta Fica ma zaujalo vyjadrenie: Je zrejmé, že denníku N tečie do topánok, pretože o krátky čas budeme vedieť ako bol financovaný zo zahraničia, aby viedol džihád proti SMERU – SSD a vládam, ktoré táto strana viedla a vedie. Vy to neviete? Vaši voliči to vedia.

Tibor Gašpar sa zamyslel nad financovaním mimovládneho sektora a médií, pričom tvrdí, že už dnes preniká mnoho informácií o objemoch financovania. Uviedol, že denník N je napojený na USAID a vníma ho ako médium blízke Progresívnemu Slovensku. Priznal, že nemusia mať kompletný prehľad o všetkých zdrojoch financovania, ale očakáva, že po zrušení príslušnej americkej inštitúcie sa odhalia podrobnosti o toku peňazí do Európy a konkrétne na Slovensko. Je presvedčený, že denník N sa obáva zverejnenia týchto informácií, pričom ako príklad uvádza paniku, ktorú podľa neho vyvolalo oznámenie Roberta Fica o liste adresovanom Elonovi Muskovi.

„Reálne sa obávajú, že tá odpoveď môže prísť a že sa zrazu dozvieme úplné detaily, ako sú tie mimovládky zosieťované, kade tie peniaze prúdia a na aký účel sú určené a dokonca aké veľké sumy to sú.“

Toto už je hádam obsahom tej informačnej správy SIS

„Je, niečo. Ale my sme detaily tiež nedostali, aby som bol presný. Dostali sme informáciu o finančných tokoch medzi niektorými subjektami a prioritne medzi mimovládkami slovenskými a subjektami v zahraničí, ktoré sú spojené s majdanizáciou, či v Gruzínsku, či na Ukrajine, ale aj u nás na Slovensku.“

Tibor Gašpar považuje za dôležité, že bezpečnostné zložky potvrdili existenciu týchto finančných prepojení. Poukázal na medializované fotografie osôb ako Mamuka z Gruzínskej národnej légie so slovenskými aktivistami a politikmi, pričom spochybnil tvrdenia, že išlo o náhodné stretnutia.

Naznačil, že finančné toky indikujú hlbšie prepojenia a očakáva, že časom sa odhalí viac detailov o tom, koľko peňazí mimovládky dostávajú a z akých zdrojov – nielen zo zahraničia, ale aj zo slovenského štátneho rozpočtu. Myslí si, že tieto financie môžu byť použité na aktivity, ktoré označuje za „protislovenské“ a pripúšťa, že by mohlo ísť aj o trestnú činnosť, keďže boli prostriedky určené na iné účely.

Vravíte, že časom sa dozvieme. Máme čas? Máte čas?

„Tiež dobrá otázka. Ja si myslím, že nedoručujeme všetky výsledky a ten čas teda v zásade nie je až taký komfortný“

Každé dva týždne máte protestné zhromaždenie

Tibor Gašpar uviedol, že ľudia chápu potrebu konsolidácie verejných financií, hoci nemusia súhlasiť so všetkými opatreniami. Kritizuje však, že nikto nenesie zodpovednosť za zadlženie krajiny predchádzajúcou vládou, pričom zdôrazňuje, že existuje jasný dôkaz o vyššom dlhu po Matovičovi, zatiaľ čo obvinenia voči Smeru nikdy neboli podložené trestným stíhaním.

Je presvedčený, že proti súčasnej vláde prebiehajú koordinované vplyvové operácie s cieľom vyvolať nespokojnosť, pričom spomenul verejné zhromaždenia a ich možnú eskaláciu. Poukázal na to, že spravodajské služby a polícia sa snažia preventívne zabrániť možnému násiliu, a preto nie je možné čakať na jeho vypuknutie a až potom zasahovať.

Zároveň pripúšťa, že verejnosť by mala dostať určitý „odpočet“ o tom, čo sa podarilo preukázať a vyšetrovať.

Zhodli sme sa na tom, že k zachovaniu bezpečnosti protestov pomohla dekonšpirácia plánu na eskaláciu protestov.

Matúš Šutaj EŠtok v rozhovore s nami nespochybnil možnosť, že by možno bolo na čase odtajniť správu Slovenskej informačnej služby, aby sa to verejnosť dozvedela. Ale druhá vec, ktorá v tom je, dozvie sa to vôbec verejnosť, keď nemáte médiá?

Nie je čas zverejniť správu SIS?

„Myslím si, že čo sa bude môcť zverejniť, asi prídeme aj k takej fáze. Ale v tejto chvíli to podľa mňa nedovoľujú tie procesy vyšetrovania. Chápem že by to pomohlo vo vzťahu k verejnej mienke viacej, ale keď to bude možné, tak autori budú môcť povedať, čo z toho sa dá, čo z toho sa nedá. Spravodajské produkty odtajňovať nie je jednoduché.“

V Rumunsku to urobili, aby zdôveryhodnili zrušenie volieb.

„Ale predpokladám, že sa aj k takej situácii možno dostaneme.“

Vo videu nájdete aj odpoveď, o čom by chcel diskutovať s Michalom Šimečkom ohľadom verejných zhromaždení.

Budú zrušení Demokrati?

Tibor Gašpar naznačil, že vyšetrovanie atentátu na premiéra by malo zahŕňať aj otázky o možnej radikalizácii páchateľa politickou stranou Demokrati, ktorú vníma ako problematickejšiu než niektoré iné, ktoré boli v minulosti zvažované na zrušenie. Poukázal na to, že atentátnik bol spojený s touto stranou a bol aj prítomný na mítingoch Progresívneho Slovenska.

Zrušenie strany Demokrati? Gašparove slová silno rezonujú

Zdôraznil potrebu dôkladného vyšetrovania motívov, kontaktov a organizácie jeho činnosti, pričom naznačuje, že za jeho konaním mohla stáť organizovaná sieť. Hoci priznal, že vyšetrovanie si vyžaduje čas, očakáva, že verejnosť by mala mať prístup k výsledkom nielen cez oficiálne správy, ale aj cez alternatívne médiá alebo verejnoprávnu televíziu, keďže podľa neho mainstreamové médiá ako Markíza a JOJ nemusia prejaviť záujem.

„Výsledky sa môžu dostaviť a verejnosť by ich mala poznať nie len v odtajnenej časti nejakej správy“.

Zhodli sme sa na tom, že komunikácia cez alternatívne médiá zasahuje len úzku bublinu.

„Súhlasím,“ na druhej strane „pokiaľ budeme chodiť do politických diskusií, ja dávam medzi alternatívu a mainstream „rovnítko“, aj keď niekedy neviem, či už nie ste vy mainstream a alternatíva je to druhé. Ja nechcem robiť v tom žiadny rozdiel. A ja keď budem môcť nejaké informácie prinášať v takýchto diskusiách, ja budem o nich veľmi otvorene hovoriť.“

Ešte k tomu vyšetrovaniu, sprístupnila už FBI tie zmazané príspevky z Facebookového profilu atentátnika?

Tibor Gašpar nemá informácie o tom, či FBI sprístupnila zmazané príspevky z Facebooku atentátnika. Spomenul však, že komunikoval s právnym zástupcom Roberta Fica, Davidom Lindtnerom, o možnosti zorganizovať tlačový briefing, kde by sa zverejnili informácie, ktoré sú v tejto fáze vyšetrovania publikovateľné.

Použil pritom paralelu s vraždou Jána Kuciaka, kde zástupcovia poškodených pravidelne zverejňovali informácie zo spisu ešte pred obvinením páchateľov.

„Tam ešte nikto nebol obvinený a zástupcovia poškodených na týždennej báze zverejňovali zo spisu rôzne informácie. S čím ja nesúhlasím, lebo to samozrejme podľa mňa má dopad ešte aj na dnešný výsledok toho celého procesu.“

V prípade atentátu na Fica si vie predstaviť kvalifikovaný briefing na konci prípravného konania, keď sa bude zvažovať podanie obžaloby. Ten by mal poskytnúť viac konkrétnych informácií bez toho, aby ovplyvnil súdny proces.

Pán Šimečka nevylúčil spoluprácu s Demokratmi, dokonca ani s Matovičovým „Slovenskom“. Vám by asi pomohlo, keby sa to preukázalo, že je tam to prepojenie a mohlo by dôjsť k zrušeniu tej strany?

Tibor Gašpar od začiatku tvrdí, že útok Juraja Cintulu mal politický motív a politické pozadie. Ak by sa preukázala významnejšia aktivita strany Demokrati v tomto kontexte, podľa neho by Michal Šimečka čelil veľkému problému – či už by sa pokúšal od nich dištancovať, alebo s nimi spolupracovať.

„Na obidve strany mu to bude zaťažko. Pretože ak by s takým subjektom chcel hovoriť stále o nejakej demokracii a o tom, ako to tu chcú všetko oni len zákonne, tak mu asi ťažko budú ľudia veriť.“

Podľa Gašpara Šimečka neponúka jasné odpovede na to, či by bol ochotný vytvoriť vládu s Matovičom, pričom kritizuje, že sa vyhýba hodnoteniu jeho pôsobenia v rokoch 2020 – 2023. Poukázal na to, že Matovič podľa neho zdeformoval verejné financie, obmedzoval ľudské práva počas covidu a rozvrátil právny štát „objednanými politickými procesmi“.

V prípade spolupráce Progresívneho Slovenska s Demokratmi či Matovičovým Slovenskom si Gašpar myslí, že by išlo len o účelové spojenectvo, ktoré by sa v parlamente rýchlo rozpadlo. Podľa neho je už teraz vidieť, že tieto opozičné strany sú často v konfrontácii.

U Demokratov je zaujímavé ešte aj ich financovanie. Oni mali veľmi nákladnú predvolebnú kampaň. Neuspeli, dokonca nedostali ani 3 %. To znamená, že nemohli ani vrátiť požičané peniaze. Teraz stále sú aktívni, stále robia nejakú kampaň. Z čoho sú financovaní? Nemalo by to byť záujmom niekoho preveriť?

„Vnímam to v mediálnom priestore, že táto otázka sa dosť často otvára aj na sociálnych sieťach, že vlastne kto je za touto skupinou ľudí. Lebo Demokrati a pán Šimečka to tak aj v tej nedeľnej relácii zbožne povedal, že dúfam, že prekročia 5-percentnú hranicu, aby sa do toho parlamentu dostali.“

Vrátil sa k svojim nedávnym výrokom o možnosti rozpustenia Demokratov v súlade so zákonom. Tvrdí, že jeho slová vyvolali reakciu Ľubomíra Galka, ktorý v statuse použil výraz „treba ho dať dole“. Gašpar v tom vidí možnú hrozbu a pripravuje trestné oznámenie, pričom je zvedavý, ako sa k tomu postaví prokuratúra.

Spomenul aj Jaroslava Naďa, ktorý mal vo videu hovoriť o „prenasledovaní vládnych politikov“ s cieľom získať moc. Podľa Gašpara tieto výroky od Galka a Naďa odhaľujú skutočný charakter Demokratov a naznačujú ich potenciálnu ochotu použiť aj násilie. Je presvedčený, že v tomto prostredí mohol vzniknúť aj atentátnik Juraj Cintula.

Doručovanie výsledkov – plnenie predvolebných sľubov

Čo sa týka doručovania výsledkov, plnenia predvolebných sľubov, tak je jedna vec, ktorá na prvý pohľad sa môže zdať dobrá. Mám namysli covidovú amnestiu. Mnohým ľuďom pomôže zbaviť sa záťaže, že zaplatili za niečo za čo v podstate nemohli. Problém je v tom, že sa tým čierny Peter hodí na tých ľudí. Že oni niečo porušili. Ale zlyhal štát. On nastavil pravidlá tak, že porušil práva ľudí. A teraz vlastne my povieme, že Vy ste ten priestupok spáchali a my vám ho odpustíme. My budeme ten dobrý štát, ktorý vám to odpustí. Ale neriešime ten problém, že zlyhal štát.

Tibor Gašpar kritizuje ako aj jeho spolu-straníci z úradu vlády pomalý postup vyšetrovania možných pochybení počas pandémie COVID-19, ako aj iných káuz súvisiacich s nakladaním s verejnými financiami. Poukázal na to, že minister vnútra avizoval vytvorenie špecializovaného tímu na vyšetrovanie manažovania pandémie vrátane zásahov do práv občanov, no výsledky zatiaľ nevidí.

Zdôraznil tiež, že existuje ďalšia vyšetrovacia skupina, ktorá sa zaoberá ekonomickými aspektmi pandémie, pričom spomenul predražené nákupy testov, vakcín či povinné testovanie. Avšak vyslovil pochybnosť, či vyšetrovanie prinesie konkrétne výsledky, keďže v minulosti už boli odhalené viaceré kauzy, no nikto za ne nebol braný na zodpovednosť.

Ako príklad uviedol správu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) o výdavkoch na Expo v Dubaji či na ministerstve obrany a zdravotníctva. Zdôrazňuje, že tieto správy nie sú založené na výpovediach kajúcnikov, ale na zisteniach kvalifikovaných kontrolórov. Napriek tomu sa z nich nevyvodila žiadna trestnoprávna zodpovednosť.

„To nie je kajúcnik Slobodník, kajúcnik Makó kajúcnik Beňa. To sú zistenia kvalifikovaných kontrolórov spracované do nejakého protokolu a tie už by mali slúžiť OČTK na to, aby mohli formulovať skutky. A neviem o tom, že by tiež niekto bol už obvinený.“

Naznačil, že problém môže byť v neochote polície alebo prokuratúry konať. Pričom pripomína, že práve tieto inštitúcie volali po „očiste spoločnosti“. Podľa neho sa však v minulosti riešili iba rôzne „pseudo-podozrenia“, zatiaľ čo teraz majú k dispozícii konkrétne dôkazy, no stále sa nič nedeje.

Ono to fakt vyznieva tak, ako keby ste boli stále v opozícii, lebo len poukazujete, upozorňujete, ale volič výsledok nevidí.

Tibor Gašpar priznal, že vládnutie koalície zatiaľ nie je bez nedostatkov, pričom poukázal na to, že nie všetky úlohy z programového vyhlásenia vlády sa plnia včas. „Vnímam to ako nedostatok toho zatiaľ nášho vládnutia aj keď ja pôsobím v parlamente. Je to postavené aj na tom, aby aj tí partneri v koalícii si splnili všetko, čo si splniť majú.“

Kritizuje napríklad to, že parlament ešte nezvolil členov mediálnej rady a ďalších orgánov potrebných na reformu slovenskej televízie.

Zároveň však zdôraznil, že Smer sa snaží pôsobiť ako stabilný prvok vládnej koalície. Podľa neho strana doručuje v parlamente svojich 42 hlasov a ministri nominovaní Smerom sa snažia plniť svoje priority. Spomenul ministra financií Ladislava Kamenického, ktorý hľadá zdroje na financovanie zdravotníctva a školstva v rámci konsolidácie verejných financií. Ďalej vyzdvihol ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča za snahy o reguláciu cien potravín a ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý sa venuje modernizácii armády.

Okrem toho upozornil na rozbehnuté veľké projekty, ako je výstavba novej nemocnice v Prešove či rekonštrukcia mostov. Spomenul aj prácu ministra dopravy Jozefa Ráža na infraštruktúrnych projektoch.

Podľa Gašpara sa mnohé pozitívne výsledky vlády dostatočne neprezentujú v médiách, ktoré sa namiesto toho sústreďujú na kritiku a zveličovanie problémov.

Manipulatívna správa TIS o vnímaní korupcie na Slovensku

Na záver rozhovoru sme sa dostali aj k tretej správe Róberta Fica. Premiér poukázal na to, že na naše umiestnenie v rebríčku mala vplyv skutočnosť, že slovenská vláda prestala Transparency International Slovensko dotovať.

V tejto súvislosti je dobré uviesť, že TIS má pravidelnú podporu z Fondu pre Transparentné Slovensko zriadeného Nadáciou PONTIS. Navyše pohľad do Výročnej správy neziskovky za rok 2023 ukazuje, jednak s akými prostriedkami mimovládka ročne narába a že peniaze od slovenských daňových poplatníkov kryli jej ročné mzdové výdavky.

Naproti tomu zoznam súčasných donorov prezrádza, že suchotami netrpela ani v roku 2024 a v koho záujmoch svoju činnosť na Slovensku vykonáva:

TIS podporil v roku 2023 štát sumou 139 280 €, na mzdy potrebovali 141 725 €. Potom, čo v roku 2024 vypadol štát ostali najväčšími donormi SlovakAid, 127 tis., Holandské kráľovstvo 207 tis., US Ambassy 147 tis.

Po tom ako administratíva Donalda Trumpa stopla financovanie (USAID), tak to neziskovka určite pocíti. Na druhej strane, čo by tí, ktorým ľudia pomáhajú zbieraním vrchnáčikov, dali za to, keby sa im z tých státisícov, ktorými TIS ročne disponuje, aspoň kvaplo.

Prekvapila informácia, že v zozname donorov je aj MIRRI, ktorá podporila sumou 72 tis protikorupčný program neziskovky do apríla 2025.

Prečítajte si tiež

• NAŽIVO: Zasadla Bezpečnostná rada SR. Vyhlásia výnimočný stav? Prezident: Je to organizovaná eskalácia…
• Opozícia neváži slová a vyhráža sa koaličným politikom, že “pôjdu dole”. Blaha vyzýva OČTK
• Kto skutočne vytvoril atmosféru nenávisti? Demokrati sa ocitli na okraji. Galko opäť nelogicky obviňoval