Pred dvoma týždňami britský premiér, presvedčený zástanca voľného pohybu osôb v Európe, navštívil Berlín a s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom rokoval okrem iného o obchode, obrane a prisťahovalectve.

Niekoľko dní pred Starmerovou návštevou dobodal sýrsky utečenec troch ľudí na festivale na počesť „rozmanitosti“. Rozhodnutie Nemecka obnoviť hraničné kontroly (spočiatku na šesť mesiacov, ktoré sa však môžu predĺžiť) je sčasti reakciou na toto zverstvo a na neúspešný útok na izraelský konzulát v Mníchove, ku ktorému došlo minulý týždeň.

Je to však aj Scholzova reakcia na víťazstvo Alternatívy pre Nemecko v minulotýždňových durínskych voľbách.

Tento úspech bol posledným európskym triumfom strán, ktoré niektorí označujú za populistické, iní za krajne pravicové a ďalší za nacionalistické. Vyberte si.

Existuje aj iný opis: sú to strany sklamaných voličov, ktorí považujú EÚ za neúspešný projekt, ktorý len zruinoval a ohrozil svojich občanov.

Na celom kontinente masové prisťahovalectvo podkopalo sociálnu súdržnosť – „getoizácia“ miest od Malmö cez Marseille až po Mannheim a opätovný vzostup antisemitizmu, ktorý už pred trištvrte storočím Európa dúfala, že vykorení.

Podľa niektorých sa toto rozčarovanie prenieslo aj na elity. V pondelok Mario Draghi, bývalý prezident Európskej centrálnej banky a obľúbenec európskych technokratov, zverejnil 400-stranovú správu o konkurencieschopnosti, ktorú si Európska komisia objednala ešte v roku 2023.

Krátko pred jej zverejnením šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na sociálnych sieťach uviedla, že „netrpezlivo“ čaká, čo jej bývalý taliansky premiér povie.

To, čo počula, sa jej možno nepáčilo. Draghi vo svojom 400-stranovom diele vehementne odsúdil pomalosť a nekonkurencieschopnosť EÚ v novom storočí. Situácia je taká zlá, že Draghi priznal, že má „nočné mory“ o budúcnosti Európy, ak nezastaví hospodársky úpadok – „pomalú agóniu“, ako sa vyjadril.

Na tlačovej konferencii, ktorá sprevádzala toto zverejnenie, Draghi povedal, že pokles zastavia len „bezprecedentné“ reformy. „Prvýkrát od studenej vojny by sme sa mali skutočne obávať o sebazáchranu a dôvod na jednotnú reakciu nebol nikdy silnejší,“ vysvetlil Draghi.

Uviedol, že ak má Európa dobehnúť Ameriku a udržať si náskok pred Čínou, potrebuje minimálne 750 miliárd EUR dodatočných ročných investícií, čo predstavuje približne 5 % celkového HDP EÚ. Diagnóza je skutočne fatálna: z 50 najväčších technologických spoločností na svete sú len štyri európske.

Ak 27 členov EÚ nepriloží jeho správe žiadnu váhu, Draghi predznamenal Európe pochmúrnu budúcnosť: „Budeme si musieť vybrať,“ povedal. – Nebudeme môcť byť lídrom v oblasti nových technológií, majákom zodpovednosti za klímu a zároveň nezávislým hráčom na svetovej scéne. Nebudeme schopní financovať náš sociálny model. Budeme musieť zmierniť naše ciele – aspoň niektoré, ak nie všetky.“ Inými slovami, Európa bude pokračovať v svojej premene z krajiny vyspelého sveta na krajinu tretieho sveta.

Preto sa toľko voličov odvracia od tradičných mainstreamových strán, či už vo Francúzsku, Holandsku, Taliansku alebo Nemecku. Vidia, že životná úroveň klesá, zatiaľ čo chudoba, násilie a antisemitizmus sú na vzostupe, myslí si Gavin Mortimer.

Ako som napísal v januári, keď sa európski poľnohospodári zišli v Bruseli, aby si vyliali svoj hnev na EÚ, ktorá chce tomuto odvetviu vnútiť svoju ničivú „zelenú“ dogmu, Európania sú unavení z chronického zlého hospodárenia, ktoré sa stalo charakteristickým znakom EÚ v tomto storočí. „V roku 2008 boli HDP eurozóny a USA porovnateľné: 14,2 a 14,8 bilióna dolárov v dnešných cenách,“ napísal som vtedy. – V roku 2023 sa HDP eurozóny zvýšil na niečo vyše 15 biliónov, zatiaľ čo HDP USA narástol na 26,9 bilióna USD.“

Ak by Francúzsko bolo štátom USA, umiestnilo by sa – z hľadiska HDP na obyvateľa – medzi Idahom a Arkansasom – na 48. a 49. mieste v prosperite. A Nemecko by bolo na 39. mieste, hneď za Oklahomou.

Draghi vo svojom návrhu načrtol celý rad návrhov na oživenie bloku. „Európa sa musí stať územím prekvitajúcich inovácií,“ vyhlásil.

To sa ľahšie povie, ako urobí. Dve dlhodobé centrá moci v Európe, Nemecko a Francúzsko, sa zmietajú vo vážnych hospodárskych problémoch, pričom Nemecko je paralyzované obrovskými dlhmi. Zároveň sú to krajiny EÚ, v ktorých je nespokojnosť s masovým prisťahovalectvom najvypuklejšia.

Nový francúzsky premiér Michel Barnier prisľúbil, že sa bude touto otázkou zaoberať – a možno ho povzbudí rozhodnutie Nemecka obnoviť hraničné kontroly. Pred tromi rokmi Barnier obhajoval moratórium na prisťahovalectvo na tri až päť rokov s tým, že súčasný prílev migrantov so sebou prináša nestabilitu a islamizmus.

To isté platí aj v Spojenom kráľovstve, hoci Starmer a jeho vláda sa naďalej vyhovárajú. Naďalej si skrývajú hlavu do piesku a neuvedomujú si všetky útrapy masového prisťahovalectva ani rozsah úpadku EÚ. Ale ktorý rozumný politický líder by sa usiloval o užšie vzťahy s organizáciou, ktorá pomaly a bolestivo umiera?

Prečítajte si tiež:

• “Tichý prevrat”: Ako EÚ zneužíva krízy na oslabenie národnej suverenity
• Európskym lídrom sa nepáči, že Nemecko zaviedlo hraničné kontroly