The New York Times: Náhly neúspech Ruska v Sýrii spôsobuje Putinovi bolesti hlavy

Vladimír Putin sa snaží vykresliť udalosti v Sýrii ako úspech Ruska, ktoré počas dlhej a brutálnej občianskej vojny v krajine poskytlo Asadovi rozhodujúcu vojenskú podporu a na oplátku získalo dve dôležité vojenské základne. „Do Sýrie sme prišli pred desiatimi rokmi, aby sme zabránili vytvoreniu tamojšej teroristickej enklávy,“ povedal vo štvrtok na maratóne tlačových konferencií. „Vo všeobecnosti sme tento cieľ dosiahli.“

Podľa vojenských expertov, politických analytikov a hovorcu americkej vlády je realita v Rusku veľmi odlišná od Putinových ružových hodnotení. Jeden z ruských vojenských analytikov, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, označil súčasné manévre Moskvy za „diplomatické tance“, ktoré nezodpovedajú realite.

Odkedy sa Putin v roku 2015 rozhodol vojensky zasiahnuť v Sýrii, Rusi vybudovali leteckú základňu v Hmeimim neďaleko severného mesta Latakia a rozšírili námornú tankovaciu stanicu zo sovietskej éry v stredomorskom prístave Tartus na plnohodnotnú základňu.

Podľa odborníkov má táto prítomnosť tri hlavné ciele.

Po prvé, keďže Rusko je od anexie Krymu v roku 2014 v medzinárodnej izolácii, jeho vojenská prítomnosť v Sýrii povzbudila USA, Izrael a Turecko, ako aj celý región, aby nadviazal s Moskvou diplomatické kontakty. Jeho námorná prítomnosť v Tartuse vrátane troch veľkých vojnových lodí a ponorky prinútila vojenských plánovačov NATO, aby spozorneli.

Po druhé, ukázala autoritárskym lídrom na celom svete, že Rusko môže podporiť ich režimy drvivou silou. Jeho kobercové bombardovanie opozičných pozícií v Sýrii pomohlo udržať Asada pri moci.

Sýria, geografické centrum regiónu, sa stala dôležitým logistickým uzlom, prístavom v Stredozemnom mori a leteckou základňou na prepravu zbraní a munície pre ruské sily v Afrike a inde na Blízkom východe.

Teraz sú všetky tieto účely ohrozené. Washington prechádza zmenou prezidentského úradu, takže jeho politika v Sýrii sa mení, hoci novozvolený prezident Trump dal počas svojho prvého funkčného obdobia dosť jasne najavo svoje pohŕdanie angažovanosťou, keď krajinu nazval „krvou a pieskom“.

Turecko chce vytlačiť Rusko z pozície dominantného zahraničného spojenca Damasku.

Izrael, ktorý kedysi obmedzoval svoje útoky v Sýrii, aby sa vyhol konfliktu s ruskými silami, beztrestne bombarduje vojenské ciele a okupuje nové územie na Golanských výšinách, ktoré v roku 1967 zabral Sýrii.

Rýchlosť, s akou Kremeľ nakoniec stiahol svoju podporu Asadovi, nepochybne pošramotila jeho povesť neochvejného obhajcu autoritárskych režimov.

Prečítajte si tiež

• Al Mayadeen: Moskva bola v Sýrii pripravená na všetky scenáre. Čo sa pre Rusko mení
• Prečo padol režim Asada a kto je v pozadí?
• Asad mobilizuje spojencov, situácia je kritická v ďalšom meste