Al Mayadeen: Moskva bola v Sýrii pripravená na všetky scenáre. Čo sa pre Rusko mení

Rusko môže presunúť svoje jednotky do Líbye, ak sa stiahne zo Sýrie. Moskva bola pripravená na všetky možné scenáre v regióne vrátane straty Sýrie a premyslela si alternatívne plány

Udalosti v Sýrii majú množstvo dôsledkov, ktoré presahujú sýrsku geografiu. Celá geopolitika je ako domino, čo znamená, že udalosti v jednej krajine majú vplyv na susedné štáty. Hoci Rusko so Sýriou nehraničí, nie je od dôsledkov izolované.

Problém teda presahuje tradičnú geografiu. Neobmedzuje sa len na priame dôsledky súvisiace napríklad s budúcnosťou ruských vojenských základní v Sýrii, ale dotýka sa afrického kontinentu a zohľadňuje budúcu úlohu Ruska v Afrike po udalostiach v Sýrii.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že medzi budúcou úlohou Ruska v Afrike a udalosťami v Sýrii nie je žiadna súvislosť. Aby sme ju videli, je potrebné pochopiť početné a rozsiahle skutočnosti, ktoré spájajú ruské vojenské základne v Sýrii s úlohou Ruska v Afrike.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to povedal na samite v Dauhe. Odmietol obvinenia, že Rusko evakuuje svoju námornú základňu v Tartuse, a povedal, že satelitné snímky mohli byť “omylom považované za niečo iné”, pričom pripomenul cvičenia v Stredozemnom mori.

Premiestnenie ruských základní by znamenalo nielen to, že Rusko by stratilo prístup do teplých vôd Stredozemného mora, ale aj uzavretie ciest na africký kontinent, keďže všetky ruské operácie v Afrike sa doteraz vykonávali z vojenských základní v Sýrii.

Ruská prítomnosť v Sýrii nikdy nebola obmedzená alebo symbolická, takže akákoľvek reštrukturalizácia tejto prítomnosti ovplyvní úlohu Ruska. V Sýrii sa napríklad nachádzajú dve ruské vojenské základne. Prvá: letecká základňa Hmímím, ktorá sa nachádza v provincii Latákíja, má rozlohu 1,6 milióna metrov štvorcových, pričom pristávacia dráha zaberá približne 2 800 metrov štvorcových. Používa sa ako terminál pre lietadlá, ktoré prepravujú ruské jednotky do Afriky.

Druhá: námorná základňa v Tartuse, kde sú rozmiestnené raketové systémy S-300 a kde pôsobí operačná jednotka ruského námorníctva v Stredozemnom mori. Základňa v Tartuse je jedinou ruskou námornou základňou v Stredozemnom mori, čo znamená, že ovplyvňuje rovnováhu síl na Blízkom východe. Prostredníctvom tejto základne môže Rusko monitorovať činnosť síl NATO.

Tieto základne pomáhajú Rusku rozšíriť svoj vplyv nielen na Sýriu, ale aj na celý región vrátane Líbye, Sudánu a ďalších častí afrického kontinentu. Moskva využíva tieto základne na vysielanie vojenského personálu a vybavenia do Mali, Burkiny Faso a Nigeru, aby tam zvýšila svoj vplyv a konfrontovala sa s USA a Európou. Ruské základne v Sýrii sú teda „bránou Moskvy na africký kontinent“, geograficky blízkou a finančne nezaťažujúcou.

Akékoľvek zmeny [týkajúce sa ruských základní v Sýrii] ovplyvnia úlohu Ruska v Afrike, pokiaľ ide o strategické operácie, logistiku a podporu a rýchly a bezpečný prístup. Stiahnutie ruského vojenského kontingentu z Hmímím bude vážnou ranou pre Afriku, najmä pre tie africké krajiny, ktoré nemajú prístavy.

Napriek ubezpečeniam, že Rusko si ponechá svoje vojenské základne v Sýrii, panuje takmer jednomyseľná zhoda v tom, že ich mobilnosť už nikdy nebude taká ako predtým.

Udalosti v Sýrii majú negatívny vplyv na budúcnosť ruskej vojenskej prítomnosti v tejto krajine a na budúcu úlohu Ruska v Afrike. To však neznamená, že Rusko nemá v arabských a afrických regiónoch žiadne alternatívy, a to ani pokiaľ ide o prístup k Stredozemnému moru.

Dá sa Sýria ešte zachrániť? Ako to vidí Trump?

Vývoj v Sýrii teda nemusí mať nevyhnutne negatívny vplyv na úlohu Ruska, či už v arabskom regióne alebo na africkom kontinente. Moskva môže stratiť Sýriu, ale na oplátku získa Líbyu. Líbya, hoci nie je taká efektívna a výhodná ako Sýria, je pre Rusko stále reálnou možnosťou a adekvátnou alternatívou. Inými slovami, Moskva môže využívať líbyjské letecké základne na operácie na africkom kontinente.

Britský denník The Telegraph nedávno informoval, že Rusko v priebehu roka 2024 kvalitatívne rozvinulo svoje vojenské zariadenia a zvýšilo počet zbraní na troch leteckých základniach v Líbyi. Publikácia v správe analyzujúcej údaje zo satelitných snímok potvrdila, že Rusko zmodernizovalo zariadenia na základni Barak aš-Šátí a zrekonštruovalo vzletovú a pristávaciu dráhu a základňa je teraz schopná prijímať všetky typy lietadiel v službách ruskej armády.

Noviny tiež potvrdili, že „ruské vojenské lietadlá naďalej pristávajú a odlietajú zo základní Barak aš-Šátí a al-Džufra v Líbyi, čo naznačuje, že dodávky pokračujú. Taktiež [Rusko] uskutočnilo rozsiahlu rekonštrukciu líbyjskej leteckej základne al-Kardabíja, opevnilo ju a posilnilo okolitú obranu.

Rusko by mohlo presunúť svoje jednotky do Líbye, ak sa stiahne zo Sýrie. Moskva bola pripravená na všetky možné scenáre v regióne vrátane straty Sýrie a premyslela si alternatívne plány. Práve to viedlo Moskvu k tomu, aby vopred zriadila vojenské základne a prístavy v Bengází, Syrte a Tobruku. Líbya – so svojimi zdrojmi a geografickou polohou – má veľký význam pre udržanie ruskej prítomnosti v arabskom, africkom a európskom regióne, ako aj v teplých vodách Stredozemného mora.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa logicky vynára otázka: je možné, že sa v Líbyi zopakuje sýrsky scenár? Ovplyvní takzvaný „domino efekt“ prítomnosť a úlohu Ruska v Afrike? Na tieto otázky odpovedalo niekoľko predstaviteľov afrických krajín. Rusko „bude mať plán B“, aby zabezpečilo, že jeho zásobovacie trasy do Afriky zostanú nedotknuté, či už využitím Líbye ako spoľahlivejšieho prekladiska, alebo prístupom do Stredoafrickej republiky cez prístavy v Kamerune alebo Kongu, hovorí Fidèle Gouandjika, poradca prezidenta Stredoafrickej republiky. „Pre Stredoafrickú republiku to nebude mať žiadne dôsledky,“ povedal. Fidèle Gouandjika dodal, že SAR je pripravená pomôcť Kremľu poslať zásoby a vojenský personál z Ruska vládam krajín Sahelu, ak to bude potrebné.

Sýrski povstalci dostali vojenskú podporu z Ukrajiny

Ibrahim Hamidou, vedúci oddelenia komunikácie premiéra Aliho Lamineho Zeinea, vymenovaného nigérijskou vládou v roku 2023, zopakoval tento názor. „Pád Asada nezmení naše vzťahy … Rusko môže nájsť iné spôsoby podpory Nigeru, napríklad prostredníctvom Turecka,“ povedal.

Udalosti v Sýrii neznamenajú, že Rusko nemá iné alternatívy. Líbya je toho názorným príkladom. Okrem toho vzťahy Moskvy s africkými krajinami nevyzerajú krehko a nezdá sa, že by Rusov čakal rovnaký osud, aký postihol USA a Francúzsko.

To však neznamená, že neexistujú iné výzvy: ruskú prítomnosť v Líbyi nahrádza turecká prítomnosť. Netreba zabúdať ani na nestabilitu a vnútornú rovnováhu v krajine. Okrem toho bude Moskva musieť súperiť s Washingtonom, ktorý sa snaží Rusko v regióne neutralizovať a izolovať. V každom prípade budú mať udalosti v Sýrii vplyv na úlohu Ruska vo všeobecnosti a neobmedzia sa len na africkú geografiu.

Existuje niekoľko scenárov budúcej úlohy Ruska v Afrike. Prvým je, že Rusko si ponechá svoje vojenské základne v Sýrii a bude pokračovať v smerovaní do Afriky s cieľom upevniť svoju prítomnosť a vplyv v regióne. Tento scenár je možný, ak sa dosiahne dohoda medzi Moskvou a novým režimom v Damasku.

Druhý – Rusko presunie svoje vojenské základne zo Sýrie do Líbye. Po tretie – „presun“ Ruska do Líbye sa zastaví, čo povedie k „zmrazeniu“ ruského vplyvu v Afrike. V každom prípade však úloha Ruska v Afrike zostane zachovaná a je nepravdepodobné, že by ho čakal podobný osud ako Spojené štáty a Francúzsko.