Riešia dve ruské kamery. Štát pritom chystá systém, ktorý zaznamená každý prejazd

Dve testovacie kamery s komponentmi ruského pôvodu zamestnali opozíciu, médiá, ministra vnútra, dokonca generálneho prokurátora. Bezpečnostný problém pritom nie je vymyslený. NBÚ pri analyzovanom zariadení našiel konkrétne slabiny a vydal varovanie pred významnou kybernetickou hrozbou.

To však nie je celý príbeh. Verejná debata sa sústredila na pôvod dvoch zariadení, zatiaľ čo technické podklady Ministerstva vnútra ukazujú oveľa širší zámer. Systém má zaznamenávať každý prejazd monitorovaným miestom, údaje posielať do centrálneho systému a počíta aj so záznamami prejazdov vozidiel, pri ktorých nebolo zistené žiadne porušenie.

Paradoxom je, že s takýmto zásahom do súkromia a do našich slobôd neprišiel Brusel.

Brusel nám tento systém nenariadil

Dag Daniš v Markeri správne upozornil, že dve testovacie kamery nie sú stovky zariadení v ostrej prevádzke. Keď však širší zámer označil za projekt, ktorým EÚ cez eurofondy presadzuje plošné sledovanie šoférov, obrátil príčinu a následok.

V relevantnom európskom právnom rámci sme nenašli nariadenie ani smernicu EÚ, ktorá by Slovensku prikazovala vybudovať túto konkrétnu celoštátnu sieť kamier a radarov.

Jej korene sú slovenské. Už stratégia z roku 2011 obsahovala cieľ zaviesť automatizované vymáhanie prekročenia rýchlosti a jazdy na červenú. Dokument hodnotiaci jej plnenie potom uvádza, že polícia mala v roku 2020 pripravený projekt plnoautomatizovaného systému objektívnej zodpovednosti a začala pripravovať jeho financovanie z Plánu obnovy.

28. apríla 2021 Hegerova vláda schválila slovenský Plán obnovy. Na druhý deň ho predložila Európskej komisii. Automatizovaný systém sa tak stal míľnikom POO.

Nie preto, že Brusel Slovensku prikázal rozmiestniť kamery. Slovensko sa rozhodlo svoj vlastný projekt financovať z Plánu obnovy a samo z neho urobilo záväzok voči EÚ.

V decembri 2021 vláda automatizáciu zakotvila aj do Národnej stratégie bezpečnosti cestnej premávky do roku 2030. Tá stanovila MV úlohu zaviesť systém do roku 2026 a medzi ukazovatele zaradila aj vývoj počtu automatizovaných kontrolných zariadení.

A už v septembri 2022 mal projekt konkrétnu mapu. Ministerstvo malo pripravených 268 lokalít pre 279 zariadení vo všetkých ôsmich krajoch, vrátane GPS súradníc a druhu kontroly. V septembri 2023, keď Ministerstvo vnútra riadil poverený premiér Ľudovít Ódor, sa do verejnej súťaže dostalo 279 zariadení a opcia na ďalších 650. Súťaž bola neskôr zrušená.

Celoštátna sieť automatizovaného dohľadu teda nevznikla v európskej smernici. Jej konkrétnu podobu vytvárali slovenské orgány. To, aký rozsah zberu údajov napokon zvolili, ukazuje až technické zadanie dnešného systému.

Záznam má vzniknúť pri každom prejazde

Projekt sa nezastavil ani po nástupe súčasnej vlády. Ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka pokračovalo v plnení míľnika a v roku 2024 vyhlásilo nové verejné obstarávanie.

A práve technické zadanie tejto zákazky ukazuje rozsah, ktorý by od vlády zdôrazňujúcej ochranu občana pred nadmerným zasahovaním štátu mnohí jej vlastní voliči zrejme neočakávali.

Zariadenie má z každého prejazdu vytvoriť dátový súbor vrátane obrazového záznamu, rozpoznať EČV a krajinu registrácie a údaje poslať do Transakčného modulu. Spolu s nimi sa prenášajú údaje o vozidle, mieste, smere a čase prejazdu a fotografia alebo video. Technické zadanie výslovne rozlišuje aj „záznamy bez zisteného porušenia zákona“.

Toto už nemožno vysvetľovať ako dedičstvo Bruselu ani ako rozhodnutie predchádzajúcich vlád. Rezort pod vedením Šutaja Eštoka v roku 2024 pokračoval v projekte s technickými podmienkami, ktoré počítajú so vznikom dátovej stopy aj pri vozidle, ktoré žiadne pravidlo neporušilo.

Nič ste neporušili. Záznam napriek tomu zostane

Údaje nemajú zostať iba v zariadení pri ceste. Transakčný modul má byť centrálne prevádzkovaný v dátovom centre Ministerstva vnútra, prijímať záznamy zo zariadení a sprístupňovať ich oprávneným interným používateľom.

Rozpoznaná EČV každého záznamu sa má navyše preverovať v policajných databázach pátrania. Systém teda dokáže spojiť vozidlo s miestom a časom jeho prejazdu a výsledok automaticky porovnať s ďalšími policajnými systémami.

Technická špecifikácia prikazuje archivovať aj záznamy bez zisteného porušenia. Pevnú dobu ich uchovávania však neurčuje. Majú sa premazávať od najstarších až po naplnení kapacity úložiska.

Spojením údajov o EČV, mieste a čase navyše technicky vzniká možnosť skladať prejazdy konkrétneho vozidla cez monitorované body. Nejde o dôkaz, že ministerstvo plánuje vytvárať históriu pohybu vodičov. Je to však technická možnosť, pre ktorú musia byť vopred jasné pravidlá prístupu, účel použitia a zákonné hranice.

Na tieto otázky sme dnes poslali Ministerstvu vnútra novinárske otázky aj infožiadosť. Na novinárske otázky do uzávierky neodpovedalo.

Kamera pripravená na rozpoznávanie tváre

Hranice systému posúva ešte jedna požiadavka.

Ministerstvo dnes neobstaráva samotné biometrické rozpoznávanie tváre ani vytváranie tvárového podpisu.

Technické zadanie však požaduje zábery, na ktorých sú viditeľné tváre vodiča a spolujazdca, v kvalite použiteľnej na následné rozpoznávanie tváre a vytvorenie tvárového podpisu. Technická pripravenosť na takúto funkciu sa teda hodnotí už dnes.

Štát tak pri systéme určenom na dopravné priestupky požaduje technickú pripravenosť na funkciu, ktorú v tejto zákazke ešte neobstaráva.

To nie je dôkaz, že ministerstvo plánuje biometrické sledovanie vodičov. Je to však ďalší dôvod, aby boli možnosti budúceho rozširovania systému stanovené skôr, než bude infraštruktúra vybudovaná.

Ruskú kameru možno vymeniť. Architektúra zostane

NBÚ má dôvod skúmať bezpečnosť zariadení pripájaných k systému, ktorý má spracúvať takéto údaje. Ruský pôvod a kybernetické slabiny preto nie sú bezvýznamné.

Lenže chybnú kameru možno vyradiť a dodávateľa vymeniť. Oveľa trvalejšie je rozhodnutie, aké údaje má samotný systém zbierať, ako dlho ich má uchovávať a s akými ďalšími systémami ich má prepájať.

A pri tomto rozhodnutí sa už nemožno schovať za Brusel. Slovensko si systém pripravilo samo a súčasné ministerstvo pokračuje v jeho budovaní s technickým zadaním, ktoré počíta aj so záznamami prejazdov bez priestupku.

Preto zostáva jedna základná otázka:

Prečo má štát pri systéme určenom na odhaľovanie priestupkov vytvárať centrálnu dátovú stopu aj o človeku, ktorý nič neporušil? Aký dôvod má na to Slovensko, keď nám to nikto nenariadil?

Z nej vyplývajú ostatné: prečo sa taký záznam uchováva až do zaplnenia úložiska a prečo majú byť kamery už dnes technicky pripravené na obraz použiteľný pri budúcom rozpoznávaní tváre?

Takýto zásah do súkromia by sme nemali prijať ako samozrejmosť iba preto, že technológia ho umožňuje. Hranice systému treba stanoviť teraz, kým sa ešte buduje.

Dnes nemáme dôkaz, že slovenská vláda pripravuje systém sociálneho kreditu. To však neznamená, že takéto riziko možno navždy vylúčiť. Systém, ktorý dokáže spájať EČV vozidla s miestom, časom a obrazom prejazdu, vytvára dátovú základňu, ktorá by sa pri budúcom rozšírení právomocí štátu mohla stať jedným zo zdrojov údajov aj pre oveľa širšie hodnotenie a kontrolu správania občanov.

Takéto systémy nevznikajú jedným zákonom zo dňa na deň. Najprv vzniknú databázy, údaje a technická schopnosť prepájať ich. Až potom sa rozhoduje, na čo všetko sa použijú.

Ak nechceme o niekoľko rokov zisťovať, že infraštruktúra pôvodne postavená na pokutovanie vodičov dostala úplne inú úlohu, jej hranice musia byť jasné dnes.

Ruská kamera môže zajtra zmiznúť. Celoštátna dátová sieť, ktorú si Slovensko navrhlo samo, tu môže zostať desaťročia.