Čo spája neprijatie veternej mapy s rakovinou? Ministerstvo odpovedalo predpokladom

Keď Hlavné správy v júli rozoberali Správu o hodnotení strategického dokumentu o veterných akceleračných zónach, jedna časť z nej vyčnievala. Ak sa strategický dokument pre zóny nezrealizuje, hodnotiteľ predpovedal pomalšiu dekarbonizáciu, pokračovanie emisií, vyššie riziko závažných ochorení a predčasné úmrtia.

Pýtali sme sa preto, akým výpočtom sa dá od nerealizácie veternej mapy dostať až k rakovine a úmrtiam. Ministerstvo hospodárstva nám teraz odpovedalo. Konkrétny model nepredložilo. Súvislosť medzi energetickým scenárom, emisiami a zdravotnými následkami vysvetlilo predpokladom.

Čo vlastne znamená nulový variant

Nulový variant v Správe o hodnotení neznamená právny zákaz ďalších veterných elektrární na celom Slovensku. Správa ho definuje ako stav bez realizácie strategického dokumentu pre akceleračné zóny. Pri porovnaní variantov pracuje s vývojom „bez realizácie návrhu“ a pri biodiverzite opisuje tento scenár ako absenciu výstavby veterných elektrární v posudzovaných oblastiach.

Z nerealizácie tejto konkrétnej mapy však Správa vyvodzuje oveľa širší následok. Verejné zdravie na Slovensku má podľa nej ovplyvniť pomalšia dekarbonizácia a pokračujúca závislosť energetiky od fosílnych palív. Píše o stagnácii masívneho nahrádzania uhoľných a paroplynových zdrojov veternou energiou a následne o dlhšej expozícii obyvateľstva škodlivinám. V horizonte rokov 2030 až 2050 spomína vysoký výskyt respiračných a srdcovo-cievnych chorôb, zvýšené riziko onkologických diagnóz a predčasnú úmrtnosť.

Takýto záver si pýta konkrétny podklad. Preto sme si ho vypýtali.

Pýtali sme si model. Dostali sme predpoklad

V infožiadosti sme od MH SR žiadali výpočty alebo modely, z ktorých vyplýva pokračovanie emisií, zvýšený výskyt respiračných, srdcovo-cievnych a onkologických ochorení a predčasné úmrtia.

Ministerstvo konkrétny výpočet ani model nepredložilo. Uviedlo, že vývoj emisií vyplýva z predpokladu, podľa ktorého zvýšený dopyt po elektrine nebude dostatočne pokrytý bezemisnými zdrojmi. Dodalo, že to isté platí aj pre výskyt chorôb a zdravotných rizík.

Osobitne sme si vypýtali aj dokumenty a zdroje pre vzťah medzi neprijatím strategického dokumentu a zdravotnými následkami. Aj tu ministerstvo odpovedalo predpokladom: vyšší podiel bezemisných technológií má znamenať nižšie emisie a tým nižší vplyv na zdravie obyvateľstva.

Predpoklad, že menej znečistenia prospieva zdraviu, nie je sporný. Správa však nejde iba po tento všeobecný záver. Nerealizácii konkrétneho strategického dokumentu pripisuje sled končiaci onkologickými diagnózami a predčasnými úmrtiami.

Aby sa takýto záver dal skontrolovať, muselo by byť zrejmé, ktoré fosílne zdroje má veterná energia nahradiť, o koľko sa tým zmení výroba a emisie, ako sa táto zmena prejaví na množstve škodlivín, ktorým budú ľudia vystavení, a napokon na výskyte chorôb a predčasných úmrtí. Čím závažnejší je konečný záver, tým dôležitejšie je poznať túto cestu.

Ani elektrárne nie sú konkrétne

Pýtali sme sa aj na konkrétne uhoľné a paroplynové zdroje, s ktorými hodnotenie počítalo. Nebola to náhodná otázka. Keď Integra v júni 2026 písala o „masívnom nahrádzaní uhoľných a paroplynových zdrojov“, na Slovensku už žiadna uhoľná elektráreň nevyrábala. Nováky ukončili výrobu z uhlia v decembri 2023 a posledná slovenská uhoľná elektráreň vo Vojanoch v marci 2024.

Ktorý slovenský uhoľný zdroj teda mala veterná energia podľa Správy nahrádzať?

Ministerstvo nám neuviedlo, s ktorými konkrétnymi uhoľnými a paroplynovými zdrojmi sa pri hodnotení počítalo. Odpovedalo, že takýto zoznam nemá k dispozícii, pretože strategický dokument neurčuje konkrétne zdroje, ktoré sa po jeho schválení odstavia.

Práve tým sa otázka ešte viac zaostruje. Ak slovenské uhoľné elektrárne už nevyrábali a zároveň nie sú pomenované konkrétne paroplynové či iné zdroje, ktoré má vietor nahrádzať, zostáva nejasné, z akej konkrétnej zmeny výroby sa odvodzuje pokračovanie emisií a následne zdravotné dôsledky.

Ministerstvo správu kontrolovalo. Aká stopa po tom zostala?

MH SR pritom nebolo iba pasívnym príjemcom cudzieho dokumentu. Uviedlo, že objednávku pripravoval a plnenie vecne kontroloval jeho odbor energetickej a surovinovej politiky.

Dodatočne zaslaný preberací protokol ukazuje, že Integra 9. júna 2026 odovzdala ministerstvu podklady k strategickému dokumentu aj samotnú Správu o hodnotení. Za MH SR ich prevzal riaditeľ odboru energetickej a surovinovej politiky Juraj Novák. Protokol konštatuje, že dielo bolo dodané „včas a v požadovanom rozsahu“.

Prevzatie však samo osebe nepotvrdzuje odbornú správnosť jednotlivých záverov. Podstatné preto je, aká dokumentovaná stopa zostala po vecnej kontrole, ktorú ministerstvo deklaruje.

MH SR nám odpovedalo, že nemá dokumenty s pripomienkami zaslanými spracovateľovi, odpovede Integry na takéto pripomienky ani zápisnice či závery pracovných rokovaní o obsahu Správy. Pri zdravotnej časti nedisponuje ani nami požadovanou metodikou vyhľadávania a hodnotenia vedeckých prác, použitými databázami a vyhľadávacími výrazmi, kritériami výberu štúdií či dokumentmi hodnotiacimi ich kvalitu.

Ministerstvo teda prevzalo dielo v požadovanom rozsahu, ale nevedelo nám predložiť viaceré pracovné a metodické dokumenty, ktoré by umožnili spätne overiť, ako bola odborná podstata Správy kontrolovaná.

Sedem zón vypadlo. Východ mal podrobnejšie podklady

Výsledok ukázal aj hranice posudzovania od zeleného stola. Strategické hodnotenie môže územia predbežne vytriediť, ale sotva môže samo osebe spoľahlivo rozhodnúť, že konkrétna krajina je natoľko bezproblémová, aby dostala prednostný režim zrýchleného povoľovania. Z ôsmich zón, ktoré Správa Integry považovala za akceptovateľné, MŽP napokon odporučilo sedem úplne vypustiť.

Jedinou zónou, ktorú MŽP ponechalo, bol Východ. Pri nej však malo k dispozícii niečo, čo pri rozhodovaní o ostatných zónach v takejto podobe nemalo: výsledky už výrazne pokročilého projektového EIA tej istej lokality. Pri variante 2 sa hranice Pilotnej zóny Východ a AZ-8 úplne prekrývali. K dispozícii tak boli konkrétne odborné štúdie a terénne prieskumy, na ktoré sa MŽP pri svojom rozhodovaní priamo odvolávalo. Ani Východ pritom neprešiel bez zásahov a jeho hranice bolo potrebné upraviť.

To je možno najpraktickejší výsledok celého procesu. Slovenská krajina si zaslúži, aby sa o jej vhodnosti pre veľké veterné parky rozhodovalo podľa konkrétnych pomerov na mieste, meraní a dostatočne dlhých prieskumov, nie iba podľa mapových vrstiev a všeobecných predpokladov. Ak má zrýchlené povoľovanie stáť na označení územia za mimoriadne vhodné, potom musí byť mimoriadne pevný aj podklad, na ktorom toto označenie stojí.

Rovnakú mieru dôkazov možno očakávať aj pri najzávažnejších tvrdeniach samotnej Správy. Ak od nerealizácie veternej mapy vedie argument až k rakovine a predčasným úmrtiam, nestačí ukázať predpoklad. Treba vedieť ukázať cestu, ktorou sa k takému záveru dospelo. Odpovede ministerstva nás o tom nepresvedčili.