Politici a ďalšie osobnosti sa vyjadrujú k udalostiam z 21. augusta 1968

„Pred 58 rokmi sa začala jedna z najtemnejších kapitol našich moderných dejín, keď hranice Československa prekročili vojská Varšavskej zmluvy. Do našej krajiny vstúpili cudzie tanky a vojaci, aby zastavili reformný proces a nádeje ľudí na slobodnejšiu, otvorenejšiu a demokratickejšiu spoločnosť,“ uviedol predseda ZMOS. Invázia priniesla obete na životoch, strach, ponižovanie a následné desaťročia neslobody a normalizácie.

Pre ZMOS má tento odkaz osobitný význam. „Samospráva je založená na princípe, že o veciach verejných sa má rozhodovať čo najbližšie k ľuďom. Obce a mestá sú miestom, kde demokracia nie je iba slovom v ústave, ale každodennou realitou. Rozhodnutia, ktoré prijímame, priamo ovplyvňujú školy, verejné priestory, sociálne služby, kultúru, rozvoj územia a predovšetkým kvalitu života ľudí,“ uviedol Božik. Ako doplnil, august 1968 nám zároveň pripomína, aké následky môže mať, keď je slobodné rozhodovanie nahradené mocou a silou. História nás podľa jeho slov „učí, že sloboda ani suverenita nie sú samozrejmosťou a vyžadujú si našu ochranu a zodpovednosť“.

Podľa Božika teraz, keď v Európe opäť prebieha vojna a medzinárodné právo a suverenita štátov sú vystavené vážnym skúškam, je tento historický odkaz mimoriadne aktuálny. „O to dôležitejšie je stáť na strane mieru, demokracie, medzinárodného práva a rešpektovania práva každého štátu a jeho občanov rozhodovať o svojej budúcnosti,“ uviedol.

Povinnosťou podľa šéfa ZMOS-u je hovoriť o auguste 1968 aj mladým ľuďom. „Generácia, ktorá túto udalosť zažila, postupne odchádza a pre čoraz viac mladých Slovákov je 21. august iba dátumom v učebnici dejepisu. Nemal by ním zostať,“ poznamenal. Zároveň dodal, „nech je odkaz 21. augusta 1968 pre nás všetkých jasný, že o budúcnosti Slovenska, našich miest a obcí musíme rozhodovať slobodne, demokraticky a sami“.

Raši: Na dátum 21. augusta 1968 nesmieme zabudnúť, nesie v sebe silný odkaz

Na dátum 21. augusta 1968 nesmieme zabudnúť. Aj po desaťročiach v sebe nesie silný odkaz. V súvislosti s 58. výročím okupácie Československa to uviedol na sociálnej sieti predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD).

„Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa násilne ukončil nádej ľudí na slobodnejší život. Tanky v uliciach nám pripomenuli krutú pravdu, že o osude žiadneho národa nesmie rozhodovať cudzia moc a sila zbraní,“ uviedol predseda parlamentu. Pripomenul, že aj po desaťročiach má august 1968 silný odkaz pre súčasnosť. „Sloboda, mier a suverenita nie sú samozrejmosťou. Vidíme to aj dnes. Musíme ich chrániť, vážiť si ich a nikdy nepripustiť, aby právo silnejšieho stálo nad právom národov rozhodovať o vlastnej budúcnosti,“ povedal.

Úctu si podľa Rašiho zaslúžia všetci, ktorí za svoju odvahu postaviť sa okupácii zaplatili životom, aj tí, ktorí sa vtedy odmietli zmieriť s neslobodou. „Nezabúdajme. Pretože národ, ktorý pozná svoju minulosť, dokáže zodpovednejšie chrániť svoju budúcnosť. Pripomínajme si udalosti z tohto roku a buďme vždy ostražití, ak chce na slobodný život a demokratické zriadenie siahnuť ktokoľvek,“ uzavrel.

Prezident: Musíme si uvedomovať hodnotu slobody, demokracie a suverenity

August 1968 je pripomienkou odvahy ľudí, ktorí sa odmietli zmieriť s tým, že o ich krajine a ich budúcnosti rozhodne niekto iný. Aj preto si dnes musíme uvedomovať hodnotu slobody, demokracie a suverenity. V súvislosti s 58. výročím okupácie Československa to uviedol na sociálnej sieti prezident SR Peter Pellegrini.

Nie sú samozrejmosťou a ich zachovanie si vyžaduje našu každodennú zodpovednosť. „Našou úlohou je urobiť všetko pre to, aby sa už nikdy neopakovala doba, keď o osude našej krajiny rozhodovala cudzia moc a sloboda jej občanov bola pošliapaná,“ uviedol prezident.

„Pred 58 rokmi sa pre ľudí v našej vlasti zo dňa na deň zmenil život. Príchod okupačných vojsk 21. augusta 1968 znamenal nielen koniec nádejí na reformu spoločnosti, ale aj ďalšie desaťročia, počas ktorých sloboda nebola samozrejmosťou,“ poznamenala hlava štátu. Mnohí prišli o možnosť slobodne hovoriť, študovať, pracovať či rozhodovať o vlastnom živote.

„Deň obetí okupácie Československa je príležitosťou vzdať úctu všetkým, ktorým okupácia zmenila život, vzala sny a možnosť žiť podľa vlastného presvedčenia,“ povedal prezident. Ako dodal, spomíname aj na tých, ktorí za svoju túžbu po slobode zaplatili najvyššiu cenu.