Tódová znovu píše o kauzách. Čo sa zmenilo? Reaguje Haščáková

Poukázala na to advokátka Valéria Haščáková, ktorá je manželkou známeho investora Jaroslava Haščáka. Pripomenula, že keď sa v auguste 2023 začal verejne riešiť vzťah novinárky Moniky Tódovej a sudkyne Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Pamely Záleskej, šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný verejnosti vysvetlil ako podľa neho redakcia vyriešila konflikt záujmov.

Kostolný vtedy napísal, že keď sa vzťah sudkyne a novinárky „prehĺbil“, Monika Tódová ho o tom údajne informovala. Výsledkom bolo, že „musela prestať písať texty o kauzách a odhaľovať prípady, ktoré by mohli končiť na súde. Napríklad aj na tom, kde rozhoduje Pamela Záleská.“

Kedy presne sa ich vzťah „prehĺbil“, sa verejnosť nedozvedela, poukazuje Valéria Haščáková. „A nevieme ani to, odkedy pomerne prísne opatrenie, o ktorom M. Kostolný verejne prehovoril až v auguste 2023, platilo. Pamela Záleská pritom jeho význam vysvetľovala pomerne jednoznačne. V rozhovore pre Aktuality 23. augusta 2023 uviedla, že situácia sa „nedala vyriešiť inak iba tak, že Monika prestane písať o tom, o čom dominantne písala“.“

Keď sa jej novinári pýtali, či neuvažovala, že sa namiesto Tódovej stiahne ona – či už z justície alebo na menej exponovaný súd –, odpovedala: „Nemusela som teda riešiť to, či prestanem súdiť, pretože ona ma predbehla.“

O osem dní skôr, 15. augusta 2023 na zasadnutí Súdnej rady, Záleská tú istú dilemu formulovala ešte explicitnejšie: „Otázka znela jasne: buď ona prestane písať alebo ja prestanem súdiť.“ A zhrnula to nasledovne: „Opatrenia sa prijali nie na mojej strane.“

Advokátka Haščáková si všimla, že logika bola jasná. Tódová obmedzila svoju prácu, Záleská preto podľa vlastného vysvetlenia nemusela obmedzovať tú svoju. „Lenže Monika Tódová dnes opäť veľmi intenzívne verejne vstupuje do konkrétnych trestných káuz. A nejde len o všeobecné komentovanie justície…“

„V apríli tohto roku pri Davidovi Lindtnerovi komentovala neprávoplatný oslobodzujúci rozsudok titulkom „Lindtnera oslobodili, hanba pre súdnictvo zostáva“. Ide pritom o tú istú trestnú vec, z ktorej bola P. Záleská Najvyšším súdom vylúčená práve preto, že jej predchádzajúce verejné vyjadrenia vyvolávali pochybnosti o nestrannosti voči Lindtnerovi.“

Advokátka dodáva, že v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika zasa verejne polemizovala s odôvodnením dovolacieho rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veci, v ktorej sa práve jej vzťah so Záleskou stal jednou z okolností posudzovaných pri otázke nestrannosti sudkyne.

„Pri kauze Očistec Tódová už dávno nevystupuje iba ako pozorovateľka procesu. Ešte v deň, keď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná obžaloba, 8. júna 2026, oznámila čitateľom, že „verzia, že Očistec je politická objednávka, definitívne padla“. Podľa nej už samotný text obžaloby vylučoval, aby si „racionálne zmýšľajúci človek“ mohol myslieť opak. A pritom práve Očistec je presne ten typ kauzy, pre ktorý sa v roku 2023 prijímalo opatrenie, že Tódová o podobných prípadoch písať nebude. Nešlo predsa len o veci, ktoré už mala pridelené Záleská. Hovorilo sa o kauzách, ktoré môžu skončiť na súde. Očistec na Špecializovanom trestnom súde skončil – a Tódová dnes ešte pred rozsudkom veľmi kategoricky hodnotí jednu z hlavných línií obhajoby.“

A najnovšie bývalému ministrovi spravodlivosti a podpredsedovi KDH Viliamovi Karasovi vyčíta, že sa Jána Čurillu a jeho kolegov nedokáže zastať. „Tu už nejde len o komentovanie trestného konania. Monika Tódová od politika očakáva, že sa verejne postaví na stranu konkrétnych obvinených, a keď to neurobí, kritizuje ho za to.“

„A práve tu je ten paradox. Tódová je o svojom pohľade na niektoré trestné kauzy zjavne natoľko presvedčená, že od politikov a verejných autorít očakáva, aby sa postavili za konkrétnych obvinených, o ktorých nevine je presvedčená ona sama, a kritizuje ich, keď to neurobia. Zároveň ale máme veriť, že doma od svojej životnej partnerky, sudkyne rozhodujúcej v exponovaných trestných veciach, nič podobné neočakáva a svoje názory na tieto kauzy s ňou nijako nezdieľa. To sa pri miere jej verejného angažovania prijíma naozaj veľmi ťažko.“

A tak sú dnes podľa Valérie Haščákovej namieste dve celkom jednoduché otázky. „Prvá smeruje k Matúšovi Kostolnému: platí ešte dohoda, ktorú v roku 2023 verejne opísal? Kostolný totiž potrebu dohody nespájal s konkrétnou kauzou, ale s „prehĺbením“ vzťahu Tódovej a Záleskej. A odtiaľ vyplýva druhá otázka: Ak Tódová opäť píše, musí Pamela Záleská znova riešiť to, čo podľa vlastných slov vtedy riešiť nemusela?“

„Bola to totižto samotná sudkyňa Pamela Záleská, kto verejne postavil situáciu ako voľbu medzi tým, že Monika Tódová prestane písať alebo ona prestane súdiť. Táto otázka je dnes ešte relevantnejšia než v roku 2023. Súdna rada medzičasom, 16. septembra 2025, prijala všeobecné stanovisko k etickej dileme blízkeho vzťahu sudcu a novinára. Zdôraznila v ňom povinnosť sudcu dbať aj na to, aby nevznikalo zdanie, že jeho profesionálny úsudok môže byť ovplyvnený blízkou osobou.“

Podľa Haščákovej nestačí preto iba povedať, že Monika Tódová má slobodu prejavu. Samozrejme, že má. O jej právo písať tu vôbec nejde. Ide o to, čo jej návrat k intenzívnemu komentovaniu konkrétnych trestných káuz znamená pre opatrenie, ktorým Kostolný a tiež Záleská verejnosti vysvetľovali, že konflikt vyplývajúci z blízkeho vzťahu novinárky a sudkyne považujú za vyriešený.

„Buď sa teda zmenil ich vzťah alebo dohoda alebo opatrenia prijala Pamela Záleská. Ak sa nezmenilo nič z toho, nezmenil sa ani problém. Ale potom by bolo fér vysvetliť, prečo opatrenie, bez ktorého sa to vtedy podľa Pamely Záleskej „nedalo vyriešiť inak“, dnes už zjavne potrebné nie je,“ píše vo svojom blogu Haščáková.