Bratislava 11. mája 2017 (HSP/Foto:Facebook-Teodor Križka)
Prinášame vám úvahu básnika a redaktora Teodora Križku, ktorú napísal ešte pred troma rokmi. Všíma si personifikovanú nenávisť voči Rusom a jej dôsledky, ako aj to, čo by bolo, ak by sa v minulosti naplnili priania britských a amerických stratégov a Rusko sa rozpadlo
Všímam si, ako sa nenávisť ku komunizmu, úplne oprávnená, personifikovala do nenávisti k Rusku a Rusom. Bolo by si treba zopakovať, kde a ako vznikol marxizmus, kto a ako podporoval Lenina a Trockého, zistiť si, či ruskí vládcovia ozaj boli Rusi, pozrieť si dobovú západnú tlač, ktorá mlčala o zverstvách boľševikov, gulagoch, zabíjaní kňazov, mníchov, šľachty. Bolo by sa treba oboznámiť, ako to, že Lenina previezli do Ruska v zaplombovanom vagóne, ktorý na príkaz nemeckého cisára nemal byť na území Nemecka nikde zastavený. Bolo by si treba dať do súvislosti vraždu amerického prezidenta Lincolna a vraždu ruského cára Mikuláša II.
Bolo by sa treba rozpamätať na príčiny prvej svetovej vojny, ale tie skutočné, nie tie, ktoré nám páskujú do hláv. A naostatok, ak už nič iné, bolo by sa treba zamyslieť, či by dnes vôbec existovala Európa, nebyť obety Ruska, ktoré jediné bolo schopné zdržiavať nájazdy Aziatov. Len si predstavte, že by sa splnil sen amerických a britských stratégov a Rusko by sa rozpadlo ešte viac, ako sa to stalo po páde komunizmu!
Čo by asi tak robila dvojmiliónová turecká armáda? Nezopakovala by sa genocída podobná na tú, ktorú Turci “uštedrili” Arménom? A ak by už ozaj prestalo existovať Rusko a ruský národ by bol zdecimovaný na desiatku-dve miliónov ľudí, ako o tom snívala Železná Lady, kto by si zobral na svedomie genocídu Číny, ktorá by bezodkladne nasledovala? Vedeli by ste žiť svoje malé európske šťastie po hrôzach činskych Hiroším a Nagasaki?
My Slováci žijeme v priúzkom vedomí historických a geopolitických súvislostí. Vychádzame z premís, ktoré už častokrát neplatia. Nevážime si nadprirodzený zázrak, že ešte vôbec žijeme. Nemali by sme zabúdať na státisíce našich predkov, ktorých predali do otroctva v Benátkach, Madride a Istanbule, ako Rusi pamätajú milión svojich predkov predaných Tatármi do otroctva.
Obávam sa, že plané reči o európskych kultúrnych hodnotách, ktoré sú dnes zredukované na záujmy sexuálnych menšín a dekadenciu ako takú, nestoja za fajku tabaku, nieto za milióny a milióny životov, ktorými by mali byť vykúpené. Pred chvíľou som si prečítal krásnu, no strašnú esej o tom, čo nastane, keď sa ruským mužom vyhladia vrásky a ruským ženám vyschnú v očiach slzy, i čo znamená to hrozné mlčanie potom. Videli ho Švédi, videl ho Napoleon aj Hitler. Kozáci pochodovali po Paríži a Červená armáda po Berlíne. Mám obavy, že tentoraz by sa ruská armáda nezastavila ani v Škótsku či Portugalsku, ale pochodovala by po New Yorku a Washingtone, ak by ešte existovali. Počúvajme to ticho, kým nie je neskoro. Kto stráca pamäť… Ale to už poznáte.
Teodor Križka