Témou číslo jeden je plošné testovanie – a pritom sa včera stalo niečo oveľa vážnejšie

Bratislava 21. októbra 2020 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Prešlo im to úplne potichu. Národná rada prijala asociálnu, škandalóznu zmenu zákona o minimálnej mzde a prešlo to úplne hladko: všetci namiesto toho riešia plošné testovanie

Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) na sociálnej sieti označil včerajšie schvaľovanie „asociálnych“ zmien zákonov o minimálnej mzde a trinástych dôchodkoch za lúpež storočia, pri ktorej Matovičova vláda okráda dôchodcov a robotníkov o stovky miliónov a snaží sa to zamaskovať maškarádou okolo plošného testovania proti koronavírusu a zákonom o interrupciách.

Svoje k tomu prišli pred Národnú radu povedať aj odborári. Na veľkom reproduktore nahlas a dokola púšťali úryvok z plamenného prejavu predsedu vlády Igora Matoviča spred volieb, kde sa vehementne stavia za zvýšenie platov pre najchudobnejších.

Matovič: „Kde tie slobodné matky, ktoré hrdlačia a nemajú ani alimenty zaplatené a ledva uživia svoje rodiny, kde ony v tej svojej práci majú to zázračné tlačidlo, ktorým si môžu zvýšiť platy? Kde ho majú tie zdravotné sestry, ktoré stoja obetavo pri pacientoch? Kde pri tom lôžku je to tlačidlo, ktorým si môžu ony zvýšiť plat, samy sebe? Učiteľ na základnej škole, ktorý zarobí päťsto, šesťsto, sedemsto eur: kde on nájde, v ktorej triede, či v ktorom kabinete alebo riaditeľni, kde nájde to zázračné tlačidlo, kde si sám sebe môže zvýšiť plat? Kde ho nájdu pri tom stroji, pri ktorom robia, státisíce ľudí, a robia tam dni a noci, robia tam soboty a nedele, robia tam na tri-štyri zmeny, len preto, aby uživili ako-tak dôstojne svoje deti, svoju rodinu?“

A odborári sa pýtajú: kde je Matovičovo sociálne cítenie teraz? Platy ústavných činiteľov, sudcov či prokurátorov naďalej porastú a Matovičovo hnutie OĽaNO, spolu so svojimi partnermi, namiesto toho, aby umožnilo aspoň udržať doterajší štandard, sa obrátilo sestričkám, učiteľom, robotníkom chrbtom…

Lenže nie je v tom iba Matovič – akosi sa pri kritike zabúda na jeho kľúčového koaličného partnera, Borisa Kollára a hnutie Sme rodina. To sa stavia do roly ochrancu chudobných a ochráncu rodiny a v uplynulom volebnom období dokonca hlasovalo za mnohé zo sociálnych opatrení predošlej vlády. Teraz je však v pakte, kde musí poslúchať…

Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ) podala podnet na Generálnu prokuratúru v súvislosti s – podľa odborárov protizákonným – postupom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina) pri sociálnom dialógu, ale aj pri zmenách v „sociálnych“ zákonoch. Podľa prezidenta KOZ SR Mariána Magdoška minister Krajniak sabotuje rokovania s odborármi a predkladá do parlamentu návrhy zákonov, ktoré výrazne znižujú mzdové a sociálne štandardy pracujúcich a oslabujú postavenie práv zamestnancov, a to bez pripomienkového konania, čím porušuje platný zákon o tvorbe právnych predpisov.

Ide o novelu Zákonníka práce, kde sa mení výška minimálnej mzdy, príplatky za prácu v noci, sobotu a nedeľu, a tiež o automat, podľa ktorého sa mali najnižšie mesačné platy od budúceho roka začínať od 656 eur. Ide však aj o trináste dôchodky a tiež o tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2021, ktorý vláda schválila takisto bez prerokovania v tripartite, napriek tomu, že to zákon o tripartite jednoznačne hovorí. Podľa odborárov takéto správanie je bezprecedentné a preto budú pokračovať v protestných akciách. „Práva, ktoré máme, si zobrať nedáme!“ hovoria.

Prejednávanie návrhu zákona o 13. dôchodku bolo prerušené, ale zákon o minimálnej mzde bol v utorok v Národnej rade schválený. Ako poslanci hlasovali? Dá sa to konštatovať veľmi jednoducho: koalícia s výnimkou zopár poslancov, ktorí sa zdržali alebo chýbali, hlasovala za návrh a opozícia (vrátane nezaradených poslancov), opäť s pár výnimkami, hlasovala proti (ako hlasovali konkrétni poslanci, to si môžete pozrieť TU).

V súvislosti s touto témou sme položili otázku prezidentovi Konfederácie odborových zväzov SR Mariánovi Magdoškovi.

Hlavné správy: Správanie tejto vlády voči odborom pôsobí takým dojmom, ako keby vláda ani nemala záujem so zástupcami pracujúcich ľudí vychádzať v mieri. Prečo sa tak správajú? Môžu tým niečo reálne získať? Veď keď ľudí nahnevajú, môžu na to aj oni doplatiť. Je to spôsobené iba nejakou aroganciou či nevedomosťou?

Magdoško: „Neviem povedať, čím to je, na to sa musíte opýtať predsedu vlády. My sme ho oslovili listom, aby sa stal garantom obnovy sociálneho zmieru a zamedzil ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny naďalej porušovať zákon. Skončilo to bez odozvy. Obrátili sme sa listom aj na pani prezidentku Slovenskej republiky pre prípad, že Národná rada schváli tieto zákony, aby ich vrátila naspäť do Národnej rady. Od pani prezidentky mám len odpoveď, že Programová rada, ktorá bude zasadať neviem kedy, rozhodne o tom, či sa s nami pani prezidentka stretne alebo nie.

My sme robili tlačovku po nástupe tejto vlády, keď bol problém sociálny dialóg a ja som vtedy hovoril, že mi to príde ako arogancia moci. Ale pýtať sa musíte ich, prečo nás ignorujú a prečo absolútne nereagujú na listy.

A ešte k tomu, čo rozprával pán minister Krajniak, že sme odmietli prísť na tripartitu: no nie, my sme neodmietli. My sme dopredu zverejnili termíny našich protestných zhromaždení a ak niekto zvolá rokovanie predsedníctva tripartity, resp. pléna na dni, keď máte ohlásené protestné zhromaždenia, ktoré idete organizovať, tak sa predsa nemôžete zúčastniť rokovaní. My sme sa slušne listom ospravedlnili a pán minister uviedol, že sme odmietli prísť na tripartitu.

Ešte by som chcel vysvetliť jednu vec. Vo viacerých médiách sa objavili informácie, že KOZ má problém s tým, že ešte nejaký ďalší zástupca zamestnancov má sedieť v tripartite. Lenže my nemáme problém s tým, ak tam bude sedieť ďalšia odborová centrála. My máme problém s tým, že pán minister Krajniak stanovuje nerovnaké podmienky. Pretože stanoviť kvótu stotisíc členov a potom si vymyslieť počet troch, ktorí nespĺňajú podmienku stotisíc členov a vyberú sa do tripartity, to je absolútny nezmysel a porušenie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Ide mu o to, aby tam mal odbory, ktoré mu poklonkujú. Voči tomu máme výhrady, že zavádza absolútne nerovnaké pravidlá pre zástupcov zamestnancov. Ak vznikne ďalšia centrála, ktorá bude mať stotisíc členov, tak samozrejme, nech bude v tripartite. Voči tomu nemáme ani nárok sa ohradzovať. Ale ak niekto vytvára nerovnaké pravidlá, tak voči tomu sa musíme veľmi dôrazne ozvať.“

Ivan Lehotský