Ako Nemecko zlyháva: Medzi páchateľmi teroristických útokov v Nemecku sa vynára podobný vzorec

Polícii dobre známy islamista. Odsúdený za trestné činy. Pod dohľadom bezpečnostných zložiek. A predsa zabíja – autom. Tento scenár sobotňajšej noci sa v mnohých ohľadoch podobá doteraz najväčšiemu islamistickému útoku v Nemecku, útoku na berlínsky vianočný trh pred takmer desiatimi rokmi.

Dva teroristické útoky, podobnosti páchateľov

Atentátnik Anis Amri, pôvodom z Tunisu, zabil 19. decembra 2016 svojím nákladným autom 13 ľudí. Viac ako sto ľudí utrpelo zranenia, niektorí aj ťažké. Ich príbuzní sú dodnes traumatizovaní.

Tento mladý islamistický utečenec od svojho príchodu do Nemecka v lete 2015 až do spáchania činu „zamestnával“ svojou činnosťou okolo 40 úradov, a to pod 14 rôznymi identitami.

Medzi nimi boli nielen úrady pre cudzincov, matričné úrady, sociálne úrady alebo súdy, ale aj viaceré krajské kriminálne úrady, úrady na ochranu ústavy v spolkových krajinách, Spolkový kriminálny úrad a dokonca aj Spolkový úrad na ochranu ústavy. Často bol témou v „Spoločnom centre boja proti terorizmu“ na úrovni federácie a spolkových krajín.

Krvavú stopu, ktorú po sebe zanechal, sledovalo množstvo úradov. A aspoň čiastočne to tak vyzerá aj v prípade atentátnika, ktorý v sobotu vrazil autom do LGBT+ pride v Berlíne: Abdul Rahman Toufic Ballout sa síce narodil v Berlíne, na rozdiel od Amriho, ktorý prišiel v roku 2015 ako utečenec. Avšak aj Ballout už roky zamestnával úrady.

Rovnako ako Amri bol aj Ballout vedený ako takzvaná „osoba predstavujúca hrozbu“. Ide o osoby, u ktorých bezpečnostné orgány kedykoľvek predpokladajú, že by mohli spáchať teroristický čin. Väčšina z nich je viac či menej intenzívne sledovaná orgánmi štátnej bezpečnosti. Rovnako ako Amri, aj Ballout zamestnával odborníkov na boj proti terorizmu zo spolkových a krajinských policajných úradov (BKA a LKA).

Avšak: Vyšetrovatelia predpokladajú, že na nepretržité sledovanie 24/7 je potrebných približne 40 príslušníkov. Napriek navýšeniu počtu zamestnancov v tejto oblasti to presahuje kapacity polície. V celom Nemecku je tak zaradených viac ako 450 islamistických osôb predstavujúcich hrozbu. Čiastočne by tu mohla pomôcť výlučne povinnosť nosiť elektronický náramok.

Rovnako ako Amri bol aj Ballout páchateľom trestných činov a policajtom dobre známy. V dôvernom policajnom prehľade situácie, ktorý má k dispozícii portál FOCUS online, sa o ňom uvádza: „O B. (Balloutovi) existujú okrem všeobecných policajných informácií aj rozsiahle zistenia štátnej bezpečnostnej polície v oblasti náboženskej ideológie/islamizmu.“

Podľa vyšetrovania denníka „Die Welt“ sa Ballout v roku 2025 pokúsil vycestovať do Sýrie, aby sa pripojil k teroristickej organizácii „Islamský štát“. To sa už považuje za teroristický trestný čin. Jeho pokus zlyhal a orgány ho vypátrali v Libanone, zadržali ho a priviezli späť do Nemecka, keďže sa tam narodil.

Tam si odpykal trest odňatia slobody. Vzhľadom na svoj vek – v tom čase mal ešte menej ako 21 rokov – bol umiestnený do väzby pre mladistvých, z ktorej bol v máji prepustený. Napriek tomu zostal pod dočasným dohľadom a bola mu uložená povinnosť zúčastniť sa programu deradikalizácie.

Podľa správy denníka „Welt“ mal absolvovať celkovo 26 konzultácií v poradenskom centre zameranom na deradikalizáciu a prevenciu extrémizmu – aj preto, že v príspevkoch na sociálnych médiách údajne vyjadril podporu teroristickej skupine. Nie je však známe, o ktorú skupinu išlo.

Ballout sa podľa toho dobrovoľne zúčastnil prvých stretnutí 15. júna a 9. júla. Tretie stretnutie sa malo uskutočniť dnes, t.j. v pondelok. Z týchto dvoch stretnutí sa zatiaľ nedalo usúdiť, že by existovala akútna hrozba, píše denník „Welt“.

Ide o prekvapivé zistenie v prípade muža, ktorý zrejme ešte pred pár mesiacmi bol pripravený zomrieť za IS. O to viac, že riaditeľ prevenčnej spoločnosti „Violence Prevention Network“ Thomas Mücke povedal pre magazín ARD „Report Mainz“, že Ballout bol zatiaľ len vo fáze posudzovania, či sa z neho vôbec stane prípad na poradenstvo.

Mückovo zistenie v skutočnosti nedáva dôvod na upokojenie: „Táto osoba pôsobila v doterajších rozhovoroch skôr ako adaptovaná, a preto nebolo možné rozpoznať, či skutočne dôjde k situácii, ktorá si bude vyžadovať poradenstvo.“ Muž bol vraj „nepochopiteľný“ a „neprehľadný“.

Existuje teda ďalšia paralela medzi prípadom Ballouta a prípadom Amriho: zatiaľ čo Amri pol roka pred svojím útokom siahol po drogách, aby predstieral svoj odklon od islamu, Ballout navštevoval deradikalizačné poradenstvo. Možno to bol dôvod, prečo ho nesledovali 24 hodín denne.

Amriho berlínska LKA (Štátna kriminálna polícia) už v určitom momente nesledovala, pretože začal užívať a predávať drogy – teda sa správal „neislamsky“. Vyšetrovatelia však mohli vedieť, že toto správanie slúžilo ako kamufláž. Napríklad užívanie drog bolo v pokynoch teroristickej organizácie IS výslovne spomenuté práve na tento účel.

Zdá sa, že aj Ballout bol sledovaný len občas. Keď zverejnil na internete fotografiu so strelnou zbraňou, príslušníci prišli na prehliadku bytu a našli hračkársku zbraň. Jeho telefón bol odpočúvaný a mal povinnosť týždenne sa hlásiť u svojho kurátora.

To však predstavuje pokrok v porovnaní s prípadom Amriho, pretože vyšetrovateľom v prípade Ballouta aspoň táto jedna fotografia na internete padla do očí. Amri sa naopak nechal vo svojej radikálnej berlínskej mešite Fussilet odfotografovať s hračkárskou zbraňou a aj s mačetou. Jeho mobilný telefón bol desať mesiacov pred činom, v februári 2016, zabavený berlínskym LKA pri osobnej kontrole. Fotografie sa však kvôli nedostatočnému vyšetrovaniu nenašli.

V prípade Amriho to dopadlo tak, že tri mesiace pred svojím teroristickým činom už nebol berlínskym LKA vôbec sledovaný.

„Dúfajme, že to nebol Amri“

Ráno po Amriho útoku v roku 2016 povedal vtedajší riaditeľ LKA Severného Porýnia-Vestfálska Uwe Jacob svojim kolegom: „Dúfajme, že to nebol Amri.“ LKA Severného Porýnia-Vestfálska si totiž vždy bola istá, že Amri je mimoriadne nebezpečný, zatiaľ čo v Berlíne ho preklasifikovali na menej nebezpečného páchateľa.

Vyšetrovateľ Uwe Becher, ktorý v tom čase pôsobil v LKA Severného Porýnia-Vestfálska, sa aj roky po udalosti v rozhovore s autorom tohto článku vyjadril, že je tým stále zaskočený, rozrušený a zahanbený. Najmä keď myslí na obete a pozostalých, ktorým sa nedá vôbec vysvetliť rozsah tohto zlyhania: „Pre policajta, ktorý niečo také zažije, je to samozrejme čierny deň.“

„Zostáva otázne, ktorí úradníci policajnej štátnej bezpečnosti majú po sobotňajšej teroristickej noci podobné myšlienky…,“ dodáva autor textu v závere.

Prečítajte si tiež:

• Čo teraz? Do účastníkov pridu vrazilo auto, ktoré mal riadiť moslim. Páchateľ nemusel byť len jeden
• Útočník na berlínsky LGBT-pride sa ocitol v prestrelke s políciou. Podozrivý utrpel smrteľné zranenia