Extrémne miesta na Slovensku: Kam by sa bežný turista radšej nemal ani vybrať

1. Staré banské chodby

Pod historickými banskými mestami, ako sú Banská Štiavnica, Kremnica či Hodruša-Hámre, sa ukrýva fascinujúci podzemný svet. Len v okolí Banskej Štiavnice baníci počas viac ako 800 rokov vyrazili približne 1 900 kilometrov štôlní, šácht a chodieb, čím vytvorili jeden z najrozsiahlejších historických banských systémov v Európe. Nie náhodou je mesto spolu s technickými pamiatkami zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Verejnosti je sprístupnených len niekoľko krátkych úsekov. Zvyšok podzemného labyrintu zostáva uzavretý, pretože mnohé chodby sú poškodené alebo zatopené. V opustených štôlňach hrozia závaly, či pády, ako aj zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého, ktorú bez špeciálnych meracích prístrojov nerozpoznáte.

Napriek tomu sa do starých baní pravidelne pokúšajú dostať rôzni dobrodruhovia a turisti. Odborníci však varujú, že práve opustené bane patria medzi najnebezpečnejšie miesta na Slovensku.

2. Vojenský obvod Lešť

Uprostred Slovenska sa nachádza jedno z najväčších vojenských území v krajine – vojenský obvod Lešť. Rozprestiera sa na 14 575 hektároch v okrese Zvolen. Oficiálne bol zriadený v roku 1950 a slúži najmä na výcvik Ozbrojených síl SR, záchranárov, polície, prípadne zahraničných jednotiek členských krajín NATO.

Pre bežných ľudí je veľká časť územia neprístupná. Dôvodom sú aktívne vojenské cvičenia, ako aj veľké riziko pohybu v okolí strelníc či výskyt nevybuchnutej munície.

Nachádzajú sa tam staré vojenské objekty, či rôzne bunkre. Dostať sa tam legálne dá iba s povolením alebo počas podujatí.

3. Odkalisko Poša

Odkalisko Poša patrí medzi najznámejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Nachádza sa pri obci Poša v okrese Vranov nad Topľou a pôvodne slúžilo na ukladanie popolovín a iných odpadov zo spaľovní chemického závodu Chemko Strážske. Do prevádzky bolo uvedené v roku 1983. Geologické prieskumy v minulosti potvrdili, že z odkaliska unikali kontaminované vody do potoka Kyjov a následne do rieky Ondava.

Odborníci za hlavný kontaminant označili arzén, ktorého zvýšené koncentrácie boli namerané v okolí lokality. Okolo odkaliska sa v priebehu rokov objavili aj obavy z výskytu polychlórovaných bifenylov (PCB), hoci analýzy vykonané v posledných rokoch potvrdili iba prítomnosť stopových množstiev PCB. Ich koncentrácie údajne neprekročili sanačné limity a teda odkalisko dnes nepredstavuje bezprostredné ohrozenie pre návštevníkov. Odborníci však upozorňujú, že ide o dlhodobú environmentálnu záťaž, ktorá si vyžaduje pravidelný monitoring.

4. Vysoké Tatry

Vysoké Tatry? Vážne? Pomyslí si asi veľká časť čitateľov. Nuž, áno, vážne. Vysoké Tatry patria medzi najnebezpečnejšie pohorie Slovenska. Databáza Horskej záchrannej služby eviduje smrteľné nehody už od 17. storočia pod mottom „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu“ a obsahuje už stovky prípadov. Od pádov zo skál cez lavíny až po zásahy bleskom. Prakticky každý významný štít, či už Gerlachovský, Lomnický alebo Kežmarský, má vo svojej histórii tragické nehody.

Každý rok tu záchranári zasahujú pri stovkách úrazov a takmer každý rok si hory vyžiadajú aj niekoľko ľudských životov. Rekordný bol napríklad rok 2022, keď zahynulo 23 ľudí. Mnohí si tiež myslia, že najväčším rizikom sú lavíny. V skutočnosti si najviac obetí vyžiadajú pády zo skál a až potom nasledujú lavíny, náhle zmeny počasia, podchladenie či zdravotné kolapsy. Záchranári upozorňujú, že tragédie často nespôsobí jediný faktor, ale kombinácia viacerých. Ako napr. nepriaznivé počasie , nedostatočná výbava a precenenie vlastných síl.

5. Sanatórium Machnáč

V Trenčianskych Tepliciach stojí jedna z najznámejších opustených budov Slovenska, ktorá vznikla v roku 1933 podľa návrhu českého architekta Jaromíra Krejcara a patrila medzi najmodernejšie liečebné domy svojej doby. Budova slúžila svojmu účelu do roku 2001, kedy bola definitívne zatvorená, schátrala a stala sa ikonou slovenského urbexu. Staré izby a dlhé opustené chodby vytvorili z Machnáča ikonické miesto, ktoré priťahuje fotografov aj milovníkov zabudnutých stavieb.

Už niekoľko rokov na budove visí nápis „na predaj“ pričom mnohé sklá sú vybité a viaceré dvere chýbajú. Budova tiež nie je zabezpečená a je prístupná. Návšteva však prináša aj svoje riziká, ako napr. rozbité sklo, poškodené konštrukcie či padajúce časti stropu.

6. Demänovský jaskynný systém

Demänovský jaskynný systém je najdlhším známym jaskynným systémom na Slovensku a jeho objavené chodby dnes dosahujú viac ako 43 kilometrov. Jaskyne v Demänovskej doline vznikali milióny rokov pôsobením vody, ktorá postupne rozpúšťala vápenec a vytvárala obrovské siene či úzke chodby.

Celý systém tvoria desiatky jaskýň vrátane najznámejšej Demänovskej jaskyne slobody, Demänovskej ľadovej jaskyne a množstva neprístupných častí, ktoré priebežne skúmajú. Turisti však dnes vidia iba zlomok tohto nádherného, ale nebezpečného podzemného sveta. Nepreskúmané zostávajú kilometre chodieb, ktoré ešte stále ukrývajú tajomstvá jedného z najväčších prírodných labyrintov v strednej Európe.

7. Jadrová elektráreň A1 Jaslovské Bohunice

Elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach bola prvou jadrovou elektrárňou na území Slovenska. Po havárii v roku 1977 bola definitívne odstavená a odvtedy prechádza postupnou likvidáciou.

Na rozdiel od klasických opustených budov nejde o miesto, kam sa dá vybrať na prieskum. Areál je prísne kontrolovaný a vstup je možný iba pre oprávnené osoby. V roku 1976 a 1977 sa tu stali dve vážne havárie. Pri prvej zahynuli dvaja pracovníci – udusili sa v dôsledku úniku rádioaktívnych plynov a nedostatku kyslíka v priestore.

Druhá havária viedla k definitívnemu odstaveniu elektrárne a bola klasifikovaná ako „havária s lokálnymi následkami“. Do životného prostredia sa dostalo rádioaktívne znečistenie, ale podľa dostupných hodnotení nedošlo k rozsiahlemu úniku ako napríklad pri Černobyle.