Fico hovoril, že tretina môže odísť. O rok neskôr prišlo nepríjemné číslo

Robert Fico pomenoval problém nezvyčajne otvorene. V apríli 2024 povedal, že v ústredných orgánoch štátnej správy vidí „obrovskú prezamestnanosť“ a na ministerstvách „obrovské počty ľudí“. O Úrade vlády dodal, že po odchode 30 percent zamestnancov by si nikto nevšimol pokles objemu práce.

Nešlo o schválený 30-percentný cieľ pre všetky ministerstvá. Premiér si však sám nastavil mierku, podľa ktorej možno hodnotiť smerovanie jeho vlády.

Účet za rok 2025 zoštíhlenie neukázal. V aparátoch ústredných orgánov pribudlo medziročne 364 pracovníkov a vzrástli aj mzdové výdavky. Problém nie je v tom, že každé nové miesto musí byť zbytočné. Problém je, že vláda po premiérovej diagnóze nevie ukázať čisté zmenšenie aparátu, hoci konsolidačný účet poslala najmä občanom a firmám.

V programe úspory, v rozpočte vyšší limit

Tridsaťpercentný rez nebol súčasťou schváleného programu vlády. Fico ho nevyslovil ako časovo a číselne záväzný plán pre všetky rezorty. Bolo by preto nepresné obviniť vládu z porušenia formálneho sľubu, že prepustí presne tretinu ústredného aparátu.

Formálny záväzok však kabinet mal. V programovom vyhlásení sľúbil prehodnotiť štruktúru orgánov štátnej správy, zvýšiť ich efektívnosť a prispieť k znižovaniu výdavkov na ich fungovanie. Reorganizácia verejnej správy mala byť jedným z pilierov vládneho programu.

Pre aparáty ústredných orgánov bol na rok 2025 schválený záväzný limit 15 614 zamestnancov. Počas roka ho vláda zvýšila o 657 miest na 16 271. Medzi dôvodmi boli projektoví pracovníci, kapacity Plánu obnovy, personálne posilnenia a presuny pracovníkov z podriadených organizácií.

Podrobná tabuľka č. 23 vykazuje skutočný počet 14 357 zamestnancov. Sprievodný text záverečného účtu uvádza 14 358, teda o jedného viac. Obe časti sa však zhodujú na podstatnom: oproti roku 2024 pribudlo 364 pracovníkov, čo predstavuje 2,6 percenta. Mzdové výdavky aparátov zároveň vzrástli o 33,1 milióna eur.

Pôvodný limit síce zostal nevyčerpaný, no nevyčerpané voľné miesta nie sú personálnym rezom. Rozhodujúci je skutočný počet ľudí. Ten bol vyšší než rok predtým.

Každé nové miesto má dôvod. Menší aparát z toho nevznikol

Niektoré nové miesta mohli byť potrebné. Novú zákonnú úlohu musí niekto vykonávať, európsky projekt niekto spravovať a presun pracovníka z podriadenej organizácie nemusí zväčšiť celý verejný sektor.

To však neodpovedá na premiérovu vlastnú diagnózu. Fico netvrdil, že počet pracovníkov je primeraný a štátu chýba niekoľko projektových kapacít. Hovoril o obrovskej prezamestnanosti.

Ak vláda túto diagnózu prijala, mala ukázať, ktoré činnosti zrušila, ktoré útvary spojila, koľko miest čistým výsledkom zaniklo a koľko peňazí tým ušetrila. Samostatné vysvetlenie každého nového miesta nemôže nahradiť účet za celý aparát.

Napätie medzi sľubom a výsledkom je viditeľné už v programovom vyhlásení. Dokument výslovne počíta so vznikom Regulačnej komisie pri ministerstve vnútra, osobitného odboru pre modernizáciu štátnej správy, odboru digitálneho koordinátora a nového subjektu na centralizovanú správu štátneho majetku.

Dokument podstatne presnejšie pomenúva, čo chce vytvoriť, než to, ktoré staré útvary majú zaniknúť a koľko miest sa má ušetriť.

Bez takéhoto čistého výsledku verejnosť nevie rozlíšiť, či vláda aparát zoštíhľuje, alebo k starým štruktúram iba pridáva nové. Práve preto treba ústredný aparát odlíšiť od širokého čísla 517-tisíc pracovníkov verejného sektora.

Číslo 517-tisíc nie je počet úradníkov

Údaj o viac než 517-tisíc pracovníkoch širokého verejného sektora nemožno prekladať ako počet ministerských úradníkov.

Patria doň aj verejne kontrolované školy, nemocnice, samosprávy, bezpečnostné zložky a verejné podniky. Učiteľ, zdravotník ani policajt nie je automaticky dôkazom nafúknutej byrokracie. Z dostupných porovnateľných dát navyše nemožno spoľahlivo určiť, ktorá profesijná skupina vytvorila najväčšiu časť dlhodobého rastu.

Preto je výsledok ústredných aparátov taký dôležitý. Ide práve o oblasť, ktorú premiér označil za prezamestnanú.

Smer sa zároveň nemôže tváriť, že iba zdedil priveľký štát. Od roku 2012 vládol dlhšie než ktorákoľvek iná politická sila. Vlády pôsobiace v rokoch 2020 až 2023 trend verejnej zamestnanosti nezlomili, ale to súčasný kabinet nezbavuje zodpovednosti. Má moc, vlastný program aj premiérov vlastný opis problému. Chýba výsledok.

Rozumnou odpoveďou pritom nie je slepo prepustiť každého tretieho človeka. Taký rez by mohol zasiahnuť potrebných odborníkov a ponechať nedotknuté celé nepotrebné agendy.

Najprv treba určiť, ktoré činnosti štát nemá vykonávať, ktoré organizácie možno spojiť a ktoré povinnosti možno zrušiť. Až potom možno znižovať počet miest a lepšie zaplatiť ľudí, ktorí zostanú.

Menší aparát a vyššie platy potrebných pracovníkov sa nevylučujú. Bráni im politika, ktorá každej starej štruktúre ponechá jej ľudí a ku každej novej priorite pridá ďalších.

Ani výmena vlády nie je zárukou menšieho štátu

Progresívne Slovensko v preskúmanej programovej kapitole sľubuje personálne audity, rušenie a spájanie organizácií aj znižovanie počtov tam, kde je ľudí priveľa.

Súčasne chce vytvoriť implementačné tímy pod premiérom, vládne inovačné útvary a posilniť centrálne riadenie ľudských zdrojov. Ušetrené peniaze chce použiť na nové priority a lepšie odmeňovanie.

Program však neurčuje, o koľko má celkový počet miest alebo mzdový účet klesnúť. Sľubuje efektívnejší štát, nie merateľne menší štát.

To nie je ospravedlnením súčasnej vlády. Ukazuje to však, že samotná výmena politickej značky obrat nezaručí. Bez čistého cieľa možno pod heslom efektívnosti súčasne rušiť staré organizácie aj budovať nové tímy.

Štát nekonsolidoval seba. Vybral viac od tých, ktorí ho financujú

Od roku 2018 do roku 2025 pribudlo v širokom verejnom sektore 37 310 pracovných miest. Súkromný sektor ich za rovnaké obdobie 30 155 stratil. Ide o výpočet HS z časových radov Inštitútu finančnej politiky.

To neznamená, že učiteľ, zdravotník či policajt nevytvára hodnotu. Znamená to však, že rastie počet pracovných miest platených z verejných príjmov, zatiaľ čo sa zmenšuje zamestnanecká základňa trhovej ekonomiky, z ktorej štát vyberá dane a odvody.

Nemocnica môže byť veľkým, potrebným a produktívnym zamestnávateľom. Varovaním je región, v ktorom jej veľkosť nedokáže vyvážiť žiadny porovnateľne silný súkromný podnik vytvárajúci trhové príjmy, investície a daňovú základňu. Verejne financované služby sú nevyhnutné, nemôžu však nahradiť ekonomiku, ktorá ich financuje.

A práve na pracujúcich, živnostníkov, firmy a spotrebiteľov vláda preniesla hlavnú časť konsolidácie. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tvorili takmer štyri pätiny konsolidačných opatrení vyššie príjmy štátu, nie nižšie výdavky. Vláda teda ozdravovala verejné financie najmä tým, že vybrala viac na daniach a odvodoch, nie tým, že zoštíhlila vlastný aparát.

Koľko chce štát vybrať navyše, vedela vláda vyčísliť presne. Rovnako presný účet zrušených činností, útvarov a pracovných miest však nepredložila.