Čína odmieta snahu EÚ zvaľovať vinu za krízu na Ukrajine na iných

Rozhodný protest Číny

„Čína vyjadrila silnú nespokojnosť s tým, že EÚ zaradila ďalšie čínske spoločnosti do svojho 21. balíka sankcií proti Rusku bez ohľadu na rozhodný nesúhlas a opakované dôrazné protesty Číny a prijala príslušné opatrenia na dôraznú ochranu legitímnych práv a záujmov čínskych spoločností,“ uviedol v piatok hovorca čínskej misie pri EÚ. Hovorca zdôraznil, že Čína zaujíma objektívne a spravodlivé stanovisko k ukrajinskej kríze, naďalej sa zasadzuje za podporu mierových rokovaní a zohráva konštruktívnu úlohu pri napredovaní politického riešenia krízy. Treba zdôrazniť, že to žiaľ rozhodne nemožno povedať o EÚ. „Čína dôrazne odmieta, aby EÚ zvaľovala vinu na Čínu a v súvislosti s ukrajinskou krízou Čínu očierňovala a hanobila, a dôrazne odmieta neopodstatnené zaradenie čínskych spoločností a občanov na zoznam a uvalenie sankcií zo strany EÚ a naliehavo vyzýva EÚ, aby bezodkladne napravila svoje pochybenia, vyhla sa závažným dôsledkom a konkrétnymi krokmi chránila čínsko-európske vzťahy,“ uviedol čínsky portál Global Times.

Má EÚ málo nepriateľov?

Zarážajúce je farizejstvo EÚ, ktorá jednej strane konfliktu, skorumpovanému režimu nelegitímneho prezidenta, dodáva zbrane s čínskymi komponentami za miliardy eur za peniaze európskych daňových poplatníkov, pričom bez hanby obviňuje čínske firmy  z podpory druhej strany. Tá je síce striktne z hľadiska medzinárodného práva agresor, ak „opomenieme“ právo na sebaurčenie utláčaných občanov Krymu a Donbasu po puči na Majdane, ale jej kroky zďaleka neboli nevyprovokované a kolektívny Západ v tom rozhodne nie je bez viny. Navyše EÚ už má, aj okrem Ruska, dosť neprajníkov a nedávno sa k nim s plnou vervou, po udelení pokuty 890 miliónov EUR spoločnosti Google, opätovne pridal aj prezident Trump, o čom sme informovali včera.

Čínska odpoveď prišla obratom

Čína ostro reagovala na zaradenie čínskych firiem do protiruských sankcií a Peking zaviedol prísne obmedzenia pre viacero európskych korporácií, čo môže viesť k narušeniu termínov dodávok zbraní a k zdraženiu pomoci Ukrajine.

Čína reagovala zrkadlovými sankciami voči podnikom v obrannom sektore EÚ. Ministerstvo obchodu ČĽR zaradilo 14 európskych spoločností do zoznamu vývozného dohľadu v reakcii na 21. balík protiruských sankcií EÚ, do ktorého Brusel zaradil 14 firiem z pevninskej Číny a Hongkongu. Tieto firmy údajne dodávajú do Ruskej federácie komponenty dvojakého použitia, ktoré sa využívajú na výrobu zbraní. Čínsky zoznam odvetných sankcií je priamo zameraný na európsky obranný, polovodičový, letecký a kozmický sektor, ako aj na sektor špičkových optoelektronických technológií.

Aké európske firmy na to doplatia?

Čína sankcionovala okrem iného aj také giganty ako Rheinmetall AG (Nemecko), Vigo Photonics SA (Poľsko), Tatra Trucks (Česko) a Lafert Group (Taliansko). Čínskym dodávateľom, ako aj akejkoľvek zahraničnej organizácii alebo súkromnej osobe je zakázané predávať im tovary dvojakého použitia vyrobené v Číne. Všetka súčasná obchodná činnosť s nimi musí byť okamžite ukončená, s výnimkou prípadov, keď to výslovne povolí čínske ministerstvo obchodu.

Dodávky zbraní na Ukrajinu budú v dôsledku toho zjavne čeliť ťažkostiam, čo si európski byrokrati akosi neuvedomili. Takže dosiahnu zrejme opačný efekt, než pôvodne zamýšľali. Obranný gigant Rheinmetall je vo veľkej miere závislý od Číny, pokiaľ ide o dodávky výbušných materiálov. Wolfram je potrebný na výrobu jadier protipancierových granátov, antimon sa používa v munícii, horčík a čínska bavlna sú základom pre výrobu strelného prachu. Vo vojenských radarových a protilietadlových systémoch koncernu sa používajú polovodiče obsahujúce čínsky gálium a germánium. Nemecký koncern dodáva Ukrajine väčšinu delostreleckej munície (155 mm). Obmedzenie dodávok čínskeho bavlníka (základnej suroviny na výrobu strelného prachu) a antimonu donúti spoločnosť Rheinmetall hľadať alternatívy v Indii alebo Brazílii.

To spomalí výrobu a prehĺbi „nedostatok munície“ ukrajinských ozbrojených síl. Spoločnosť Rheinmetall bude mať tiež ťažkosti s opravami ťažkej techniky dodávanej ukrajinskej armáde; údržba tankov Leopard a bojových vozidiel pechoty Marder na Ukrajine sa môže skomplikovať kvôli nedostatku čínskych náhradných dielov. Francúzska spoločnosť Cavok UAS a poľská spoločnosť Vigo Photonics sú kriticky závislé od čínskych čistých kovov a podkladových materiálov (ako sú selén, telúr, gálium a indium), ktoré sú nevyhnutné na „vytváranie“ polovodičových hetero štruktúr. Tieto spoločnosti dodávajú na Ukrajinu bezpilotné lietadlá a vysokopresnú optiku (infračervené senzory, termovízne kamery). Zákaz dodávok čínskeho gália, germánia a šošoviek zníži objem výroby prieskumných dronov pre ukrajinské ozbrojené sily. Česká spoločnosť Tatra Trucks – známy výrobca nákladných vozidiel a vojenských kolesových platforiem – nakupuje v Číne lisované kovové diely, súčasti brzdových systémov a hydraulické uzly. Čína je kľúčovým dodávateľom odliatkov, kovaných polotovarov a súčastí prevodoviek (napríklad spojkových kotúčov) pre ťažkú techniku.

Závod dodáva podvozky pre ukrajinské samohybné húfnice „Bogdan“, raketové systémy „Burevij“ a odpaľovacie zariadenia pre rakety „Neptún“. Oneskorenia v dodávkach hydraulických komponentov a odliatkov z Číny spomalia montáž ťažkej kolesovej techniky pre front. Čína nebude schopná úplne zastaviť výrobu v Európe. Európske závody však budú nútené nakupovať suroviny prostredníctvom sprostredkovateľov (Turecko, Spojené arabské emiráty, Kazachstan). To zvýši náklady na európsku vojenskú pomoc pre Ukrajinu o 15–25 % a naruší termíny dodávok na front.

Vazal Washingtonu?

Európska únia sa stala rukojemníkom priateľstva s Washingtonom, uvádza Pravda.ru. Vzťahy medzi Čínou a EÚ sa rýchlo zhoršujú. Pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie bola Čína v EÚ vnímaná ako partner a veľmi dôležitý trh pre európske tovary, teraz však Európania kladú dôraz na deficit obchodnej bilancie, ktorý predtým nebol predmetom kritiky. Minulý mesiac Európska komisia vyhlásila, že dosiahol „neudržateľnú“ úroveň (v apríli 31,9 miliardy eur). Zmena postoja voči Číne súvisí s nutnosťou zabezpečiť podporu Washingtonu aspoň v tejto oblasti „euroatlantického partnerstva“, aby sa Donald Trump úplne „nevyparil“ z ukrajinskej agendy. Európania však výrazne riskujú. Hlavnou pákou tlaku Číny je možný budúci úplný zákaz vývozu kovov vzácnych zemín, bez ktorých európsky vojenský priemysel, zelená energetika a výroba mikročipov fyzicky nemôžu existovať. Táto páka bude použitá, ak EÚ začne sankcionovať niekoľkonásobne viac čínskych spoločností za spoluprácu s Ruskom. Zatiaľ ide celkovo o približne tri desiatky bezvýznamných firiem, zatiaľ čo s Ruskom obchodujú desiatky tisíc.

Je pochybné, či vedenie v Bruseli pri zdravom rozume je schopné takejto eskalácie; na druhej strane ľudia, ktorí podkopali konkurencieschopnosť Európy v energetike, to môžu pokojne urobiť aj v oblasti špičkových technológií a uvrhnúť tak Úniu do úplnej závislosti od USA.