Môj profil 
Predplatné
Tatranská Lomnica 6. decembra (TASR) – Vo vysokohorskom prostredí Tatranského národného parku (TANAP) pracovníci Strediska terénnych služieb (STS) Štátnych lesov (ŠL) TANAP každoročne vytyčujú približne 21 kilometrov značkovaných turistických chodníkov. Použijú na to takmer 500 drevených tyčí. „Tyčové značenie osádzame na chodníkoch vedúcich ku všetkým vysokohorským chatám, ktoré sú v zime otvorené. Teda okrem chaty pod Rysmi. A v dolinách po miesta, od ktorých platí zimná uzávera. Rovnako tyčami označujeme aj tie chodníky, ktoré prechádzajú úsekmi bez lesa,“ hovorí vedúci STS ŠL TANAP Dominik Michalík.
Tyče s turistickými značkami tak nájdu turisti okrem Mlynickej a Mengusovskej doliny aj na zelenom chodníku stúpajúcom z Tatranskej Polianky po Sliezsky dom a rovnako aj na žltom chodníku stúpajúcom zo Smokovca po Velickú poľanu. Tyčami vyznačená je tiež magistrála od Sliezskeho domu smerom na Hrebienok a z Hrebienka od hornej hranice lesa na Lomnickej vyhliadke, až po Skalnaté pleso. Nad hornou hranicou lesa je vytyčovaný aj žlto značený chodník vedúci z Bielej vody Kežmarskej k chate pri Zelenom plese. „A samozrejme tyčami značená je Veľká Studená dolina po Zbojnícku chatu a Malá Studená dolina po Téryho chatu,“ doplnil Michalík. Dĺžka takto vyznačených turistických chodníkov je premenná a závisí predovšetkým od snehových podmienok. Napriek tomu, najdlhšou zimnou trasou je Veľká a Malá Studená dolina.
Tatry konečne prikryla snehová perina, na mieste je preto otázka, či sa nestane, že tyč, vysokú asi štyri metre, sneh zasype. „Stáva sa aj to. Práve preto chodíme po každom výdatnejšom snežení a veternom počasí do dolín na kontrolu tyčového značenia. Ak sa dá, tyč povytiahneme, ak je príliš vmrznutá do snehu, nadstavíme ju pripichnutím ďalšej tak, aby trčali nad snehom aspoň dva metre. Ak padne či nafúka snehu priveľa, často z tyče zostane trčať len 20 až 30 centimetrov. Záveje na takýchto miestach sa vďaka konfigurácii terénu a prúdeniu vetra vytvárajú viac menej každoročne,“ vysvetľuje Michalík.
Na zimnom tyčovaní je podľa neho najťažšie prešľapať stopu v čerstvom snehu, ak je zároveň nutné aj roznášať prídavné, či náhradné tyče. Treba si ale uvedomiť, že po každom snežení a silnejšom prúdení vzduchových más sa vytvára aj lavínové nebezpečenstvo. „Preto treba vždy počkať na akú takú stabilizáciu snehovej pokrývky a až potom je možná kontrola a oprava tyčového značenia,“ upozornil Michalík s tým, že sa to týka takého značenia, ktoré prechádza lavínovými dráhami. Je tiež dôležité, aby trasovanie zimného značenia tyčami bolo vedené čo najbezpečnejšie, podľa možnosti čo najviac mimo lavínových dráh. „Ale tiež, ak je to možné, treba sa pridržiavať čo najviac pôvodnej trasy chodníka, pretože našľapanie „zlej stopy“ v snehu ponad prisneženú kosodrevinu po oteplení a po zmäknutí snehu na jar spôsobí nepríjemné prepadlisko do tzv. kosodrevinového mora. Vyslobodiť sa z neho je potom problém často i s lyžami na nohách. O poškodení vegetácie ani nehovoriac,“ uzavrel Michalík.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
